„Ak skončia do desiateho miesta, v ich súčasnej situácii pôjde o skvelý úspech,“ vraví vicemajsterka sveta z roku 1999.
Aké špecifiká majú rýchlostné preteky?
Od začiatku treba ísť naplno. Na rozloženie síl nie je čas ani priestor, veď preteky trvajú približne 23 minút. Dievčatá by mali byť pripravené a snažiť čo najlepšie využiť natrénovanú formu. Dôležitá je streľba. Je veľký rozdiel, či pôjdete na žiadne, jedno či viac trestných kôl.
Keď zastrieľate nulu, psychika vás naštartuje k lepšiemu výkonu v stope. Ak chybujete a musíte na trestné kolá, potom vám zamrznú nohy a úspešný výsledok je preč. Veľkú úlohu zohrávajú aj hlava a psychické nastavenie. Záležať bude aj na poveternostných podmienkach. Recept na kvalitné umiestnenie je jasný – rýchle nohy a výborná streľba.
Stredajšie mix štafety sa išli za hustého sneženia. Sťažuje to pretekárom podmienky na trati?
Najväčšia alchýmia je správne pripraviť lyže. Niektorí pretekári tento proces podceňujú. Prirovnala by som to k zimným pneumatikám – existujú rôzne druhy s odlišnými dezénmi. S jednými vyjdete na kopec bez problémov, s druhými sa vám bude šmýkať.
Veľmi záleží aj na snehu. Môžete mať dva dni dopredu nachystané lyže, ale zrazu sa zmení sneh či vlhkosť a treba sa tomu prispôsobiť. Servismanom v tomto smere niet čo závidieť. Pretekárka môže byť výborne pripravená, ale ak dostane zlé lyže, jej šance na úspech klesajú.
Kto sú favoritky dnešných pretekov?
Na zlato môže pomýšľať hociktorá z elitnej svetovej dvadsiatky. Dôležitá bude súčasná forma. Ak pretekárka cíti, že na tréningoch dosahuje kvalitnú výkonnosť, jej sebavedomie ide hore. V pretekoch už potom záleží len na tom, ako sa zozbierajú dané faktory.
Ako vidíte šance Sloveniek? Čo bude úspešný výsledok?
Je mi ľúto aktuálnej situácie v súvislosti so sestrami Fialkovými. Obe sú veľmi talentované a majú na to, aby ukázali kvalitný výsledok. Určite ich ovplyvnil prekonaný covid, zrejme aj zmena trénerov a veľa urobila hlava.
Ak by boli do desiateho miesta, v súčasnom rozpoložení by to bol pre nich fantastický výsledok. Mohol by im slúžiť aj ako akési naštartovanie a potvrdenie faktu, že majú na to i s výhľadom na budúcoročnú olympiádu. Aj dnes bude platiť, že ak dobre zastrieľajú, i nohy sa im potom zrýchlia.
Paulína predviedla sľubný výkon v štafete. Pomôže jej psychicky?
Myslím, že áno. Verím, že pôjde naplno. Nemá čo stratiť, môže len zariskovať a zabojovať o čo najlepší výsledok.
Fialkové prekonali covid, prerušili sezónu, potom zmenili rozhodnutie a pokračujú. Uškodia pretekárovi takéto neplánované prestávky?
Je to individuálne. Niekomu môže pauza pomôcť. Pretekárka kvalitne potrénuje, vyčistí si hlavu a na MS ide s novým elánom a so snahou prekvapiť. Druhá vec je, ako sú sestry momentálne nastavené v hlave. Paulíne pomohol výkon v štafete, pôjde so sebavedomím. Ivona musela ísť aj trestné kolo, čo jej na psychike nepridalo. Šprint je dôležitý, rozhoduje aj o tom, kto postúpi a nepostúpi do stíhačky.
Urobili sestry dobre, že pokračujú v sezóne? Nemali sa radšej poriadne doliečiť a čo najlepšie sa pripraviť na olympijskú sezónu?
Dievčatá nie sú choré. Je choroba a choroba. Viacero športovcov si prešlo covidom a darí sa im. Príkladom je Lotyška Bendiková, ktorá je čerstvou majsterkou Európy. Poznám poľské bežkyne, ktoré sú po covide a pokračujú.
Biatlon je pre sestry ich prácou. Nie je dobré, keď sa človeku len darí. Potrebuje aj to, aby sa mu nedarilo, aby pochopil určité veci. Myslím, že aj takúto sezónu dievčatá potrebujú a môže im byť prospešná.
Vlani vymenili bežeckého trénera Martina Bajčičáka za kondičného trénera Jakuba Leščinského. Bol to správny krok?
Ako bývalá bežkyňa na lyžiach budem stále kritizovať biatlonistov za to, že si myslia, že sú bežci na lyžiach, ale nie je to pravda. Bežec na lyžiach sa inak pozerá na svojich zverencov ako bývalý biatlonista, ktorý v behu nedosahoval žiadne prenikavé výsledky. Skúsenosti, ktoré má Bajčičák, sa nedajú porovnať so skúsenosťami bývalého juniorského reprezentanta. Poviem to obrazne – nemôžem sa stať trénerkou džuda len pre to, že som džudo päť rokov sledovala.
Foto: TASR, Michal Svítok
Čo treba robiť inak?
Pokiaľ naši správne nepochopia, čo je to bežecká príprava, majú smolu. Problém sa začína už v mládežníckych kategóriách. Z poníka nikdy nespravíte dostihového koňa. Šima s Hasillom boli priemerní už ako juniori.
Kvalitný bežecký tréner by im pomohol, samozrejme, ale nik nemôže čakať zázraky. Fialkové však boli nadpriemerné už ako juniorky. Ivona ako dorastenka dokázala vybojovať desiate miesta na európskych pohároch. Niekto na to má, iný zase nie. Bežecká kvalita a skúsenosti u nás chýbajú viacerým.
Fialkové majú vlastný tím, zvyšok reprezentácie trénuje oddelene. Ide o riešenie prospešné pre všetky strany?
Viacerí si myslia, že keby sestry Machyniakové či iné mladé reprezentantky trénovali s Fialkovými, výkonnostne sa im priblížia. Podľa mňa nie, pretože sú o dve-tri triedy horšie. Treba pripomenúť, že ženská reprezentácia už spolu trénovala a zhodou okolností bol pri nich aj Bajčičák.
Pamätám sa, ako povedal, že takto to ďalej nejde. Tréningová výkonnosť, rýchlosť v stope, regenerácia – rozdiel medzi Fialkovými a ostatnými bol priveľký. Ak sa má pomalý človek prispôsobovať rýchlejšiemu, nastane kolaps v tom, že rýchlejší napokon spomalí. Je dobré, že Fialkové sa navzájom ťahajú, ale určite by nebolo zlé, keby trénovali s mužmi.
Z vašich slov vyplýva, že budúcnosť národného tímu nevidíte príliš ružovo…
Žiaľ, je to tak. U mladých dievčat nevidím veľkú perspektívu zlepšovania sa. Nemáme takú, o ktorej by sa dalo predpovedať, že bude v pretekoch Svetového pohára končiť aspoň v top 40. Osemdesiate či deväťdesiate miesto nie je niečo, čo by mal fanúšik obdivovať.