Foto: SITA/AP, Gabriele Facciotti
Keď sa však nedávno ukázal vo skvelej fazóne na tréningu s bránkami v Reiteralme, fanúšikovia fenomenálneho slalomára a obrakára pookriali a začali špekulovať o jeho možnom návrate.
Tridsaťjedenročný Salzburčan ich však zakrátko vyviedol z omylu. Návrat na najvyššej úrovni lyžovania dvojnásobný olympijský víťaz a sedemnásobný majster sveta neplánuje.
„Netušil som, že to spôsobí taký rozruch. Chcel som si len zalyžovať a mať dobrý pocit,“ uviedol Marcel Hirscher v relácii Sport und Talk na Servus TV, upozornil na to web laola1.at.
„Žiadna šanca ani chuť na návrat. Všetko by sa to dalo znova vyvolať, ale netúžim po tom. Už by som nebol šťastný, keby som mal sedieť na tomto bicykli každý deň,“ doplnil na vysvetlenie rekordný osemnásobný víťaz Svetového pohára.
Na otázku, čo mu ukázali voľné tréningové jazdy, úprimne odpovedal:
„Bolo to super, cítil som sa pri sile. Blížilo sa to k tomu, čo všetko mi dal šport za posledných 15 rokov. Neviem, prečo by som si občas nemohol zajazdiť s postavenými bránkami. Bavím sa tým a je to fajn. Opäť som v sebe poodkryl vášeň pre lyžovanie.“
Hirscher tvrdí, že život bez vrcholového športu je lepší. A jedným dychom vysvetľuje, prečo je to tak.
„Rýchle tempo a stopercentné nasadenie sú v reálnom živote skôr kontraproduktívne. Momentálne prežívam to, o čom som dlhé roky sníval – deň si môžem zariadiť podľa seba ako len ja chcem. Ten kontrast so špičkovým športom je obrovský,“ myslí si víťaz 67 pretekov Svetového pohára.
Hirscher je šťastný, že má veľa voľného času. Časť z neho trávi aj na motorke s kamarátom Matthiasom Walknerom, bývalým špičkovým jazdcom enduro a víťazom Dakaru spred dvoch rokov. Momentálne je však na lyžiach stále, keď je pekné počasie.
„Snažím sa to spájať, najprv si vyjdem na lyže a potom si pozriem preteky v televízii. Tak ako naposledy obrovský slalom v Alta Badii,“ podotkol muž, ktorý zmenil tvár moderného lyžovania v technických disciplínach.
Na margo uplynulej sezóny Svetového pohára, prvej bez jeho aktívnej prítomnosti po desiatich rokoch, doplnil:
„Nakoniec zvíťazil najlepší (Nór Aleksander Aamodt Kilde – pozn.), ale zostal som prekvapený. Nebolo to o skvelých individuálnych výkonoch ako skôr o taktických chybách a nezvyčajných zaváhaniach. Preto som si položil otázku – prispel som dostatočne, aby ostatní mohli vydať zo seba ešte viac?“
