Užili ste si to?
Bolo to skvelé, úplne iné ako zvyčajne. Uvedomila som si to, keď som na záver dňa sadla do auta a odviezla sa domov a nie do hotela. Čo viac si priať? Aj lyžiarske podmienky boli super, všetci sme boli spokojní.
Dlho však nezostanete…
Kdeže, vo štvrtok ráno odlietam do Francúzska. Práve som sa zbalila. Celý tím tam odišiel už v utorok. Predsa len, Courchevel je ďaleko.
Spomenuli ste lietadlo – je to obrovská výhoda oproti cestovaniu autom, ktorému ste sa v uplynulých sezónach nevyhli?
Veľa času ušetrím aj tým, že sa prepravujem súkromným lietadlom. Nemusím tak stáť dlhé hodiny na letiskách, prípadne sa zaťažovať prestupmi. Viac regenerujem. Pred chvíľou som si len tak námatkovo pozrela štandardné letecké spojenie – musela by som ísť o deň skôr, takto ráno vstanem a presuniem sa len do Popradu. Nepotrpím si na to, pravdou však je, že ak chcem vyhrávať, musím sa pozerať aj na najmenšie detaily. A toto je práve ten detail, ktorý mi veľmi pomáha. Už viac nie som rozbitá po dlhej ceste autom.
Čím sú preteky v Courcheveli špecifické?
Mám ich celkom rada, zároveň si nemyslím, že sú výrazne iné. Samozrejme, každý kopec je odlišný, svojim spôsobom náročný, ale vlani som tam jazdila a tak viem, čo mám čakať. Uvidíme, aké tam vládnu podmienky a ako sa s nimi organizátori popasovali.
Väčšina vašich súperiek v slalome i obráku naposledy necestovala do St. Moritzu. Je to pre vás veľký hendikep?
Pozerám sa na to pozitívne. Pochopiteľne, môžem si povedať, že som mohla radšej zostať doma a ušetrila by som dva dni. Ale čo ak by sa tam náhodou jazdilo a ja by som stratila dôležité body? Tie sa môžu ukázať v konečnom účtovaní ako rozhodujúce. Situácia v St. Moritzi nebola dobrá, tušili sme, že sa nebude štartovať, dokonca som aj naznačila, aby sme to riskli a šli odtiaľ preč. Nikto však nemal odvahu povedať – tak poďme. Napokon, dobre som si tam oddýchla, absolvovala kondičný tréning a mohla sa vrátiť domov poriadne oddýchnutá.
Ste líderkou Svetového pohára, vnímajú vás teraz súperky inak?
Neviem to posúdiť, ale zrejme majú rešpekt. Keď sa na to pozriem z opačnej strany: ak by som mala pred sebou trojnásobnú víťazku pretekov a vedúcu lyžiarku vo Svetovom pohári, asi by som nejaký predsa len mala. Urobila by som všetko preto, aby som ju najbližšie zdolala. Ale neriešim to, pozerám sa len na seba. To, či v druhých vzbudzujem rešpekt, je mi jedno.
Predminulá sezóna mala svoj vrchol – majstrovstvá sveta, v budúcej to bude olympiáda. Považujete marcové preteky v Jasnej za najdôležitejšie?
Nepopieram, že sa na ne veľmi teším, budú pre mňa v každom smere špeciálne. Ale že by boli niektoré podujatia viac a iné zasa menej dôležité? Takto to nevnímam. Inak by som nemohla pomýšľať na veľký glóbus. Každá jazda je pre mňa podstatná, na svetovom šampionáte, olympiáde, ale aj vo Svetovom pohári. Kdekoľvek idem naplno, všade mám rovnaký cieľ.
Pred štyrmi rokmi sa na vás prišlo do Tatier pozrieť 17-tisíc ľudí, ak sa nič neočakávané nestane, tentoraz tam nebude nikto. Nie je vám to ľúto?
Samozrejme, že je. Žiaľ, situácia je taká, aká je, musíme to všetci rešpektovať a zmieriť sa s tým.
Mimochodom, nespomenula vám niektorá zo súperiek, že sa teší do Jasnej? Naposledy si ju veľmi pochvaľovali…
(úsmev) Vôbec, na takéto debaty nemám čas. Navyše, nie som ten typ, ktorý by s niektorou zo súperiek udržiaval kontakt. Keď sú preteky, idem si svoju líniu a ostatných neriešim. Ak náhodou s niekým prehodím reč, nie je to o podujatí v Jasnej.
Bublina znamená aj stretávať sa čím menej s druhými ľuďmi. Vy v nej však budete žiť niekoľko mesiacov, nefrustruje vás to?
Na prvých pretekoch v Söldene boli brutálne opatrenia – všade nás kontrolovali, vždy sme museli mať na sebe rúška. Postupne som si na to zvykla a zmierila sa s tým. Je to jednoducho tak a nezmeníme to.