V predolympijskej sezóne sa chce biatlonistka Paulína Fialková (27) čo najlepšie pripraviť na Peking 2022.
„Pred letom som trochu ťažšie hľadala motiváciu k ďalšej práci, ale zahryzla som sa do toho a ideme ďalej. Teším sa nové výzvy,“ vraví trinásta žena uplynulej sezóny Svetového pohára.
Ako vyzeral doterajší priebeh letnej zaberačky?
Máme za sebou dve sústredenia. Prvé v Osrblí malo všeobecný charakter. Potom sme sa vybrali na Štrbské Pleso, kde sme vo vysokohorských podmienkach pracovali na vytrvalosti. Zatiaľ ide všetko podľa plánu.
Navštívili ste aj miesta, ktoré ste v horách ešte nevideli?
Myslím, že ani nie. Vysoké Tatry máme takmer celé prechodené.
V Osrblí ste nemali ďaleko od stretnutia s medveďmi. V Tatrách sa vám vyhýbali?
Našťastie áno. Žiadneho sme nestretli, ani nevideli stopy. V Osrblí sa prechádza veľa medveďov a keďže tam nie je toľko turistov ako v Tatrách, trúfajú si aj do nižšie položených území. Keď bežím lesom, občas ma prepadne strach.
Za normálnej situácie by ste sa teraz pripravovali v zahraničí. Našli by ste tam niečo, čo vám doma chýba?
Predovšetkým je to biatlonový areál. V Osrblí jeden máme, ale koliesková dráha je v žalostnom stave. Strieľať sa tam dá, na komplexnú prípravu to však nestačí. Preto sme donútené trénovať na cestách.
Počas trojhodinového tréningu sa stihnem päťkrát pomodliť, aby ma nezrazilo auto. Niektorí šoféri sú veľmi arogantní a bezohľadní. Mínusom je aj nedostatočná nadmorská výška, keďže strediská v zahraničí sú položené vyššie. Aj preto sme zvolili Štrbské Pleso, ktoré nám aspoň trochu vykompenzovalo chýbajúce metre.
Aké skúsenosti máte so slovenskými šoférmi?
Na ceste netrénujem z rozmaru. Keďže nám chýba vhodná dráha, nemáme inú možnosť. Ľuďom za volantom by sa nič nestalo, ak by na chvíľu pribrzdili a potom nás obišli z bezpečnej vzdialenosti. Veľakrát to neurobia a idú tesne popri nás. Sú situácie, keď sa necítim bezpečne.
Mali domáce sústredenia aj výhody?
Určite. Viac som si oddýchla. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. To, že sme neboli v zahraničí, nevidím až tak čierne. Možno bolo aj dobre, že sme dostali doma.
Nájdete si čas aj na letnú dovolenku?
Ešte ste ma stihli na Slovensku, zajtra (v stredu, pozn.) odchádzame. Zvyčajne sa vyberiem k moru v apríli po sezóne. Tento rok to nielen mne, ale aj ostatným prekazil koronavírus. Teraz je na to priestor. S priateľom, rodičmi a bratom smerujeme do Slovinska. Mám tam určité pracovné povinnosti a stihneme aj more.
Sestru Ivonu so sebou neberiete?
Dovolenku absolvuje po vlastnej osi.
Stále platí, že sa s ňou trénuje lepšie, ako by ste mali zvládať prípravu sama?
Jednoznačne. Po návrate z dovoleniek budeme pokračovať v príprave. Za snehom sa vyberieme v októbri, čaká nás sústredenie na rakúskom ľadovci Dachstein.
Minulá sezóna nedopadla podľa vašich predstáv. Aké pozitíva ste si z nej odniesli?
Plusom bolo, že aj napriek tomu, že som sa počas celého ročníka cítila unavená a pretrénovaná, som sa držala na vysokej úrovni. Hoci sezóna nebola ideálna, dosahovala som konštantné výsledky. Viem, že sa môžem porovnávať s najlepšími a k top výsledkom mi chýbajú len detaily.
Ivona nedávno pre Pravdu potvrdila, že kariéru potiahne do olympiády 2022 a potom sa uvidí. Aké sú vaše plány?
Hry v Pekingu sú zrejme pre všetkých z nás, ktorí sa venujeme zimným športom, najbližším a hlavným cieľom. Avšak žijeme v neistej dobe. Uvidíme, či sa olympiáda uskutoční.
I ja sa zatiaľ pozerám po tento dátum. Ak by som pokračovala v kariére aj po ZOH, bola by to nadstavba. Avšak nič nesľubujem, uvidíme, čo bude.