Pätnásť rokov pôsobil ako konzultant pre americkú spoločnosť, ktorá sa zaoberá produktivitou, čo ho naučilo nerobiť chyby dvakrát a orientovať sa na merateľný výsledok.
V pozícii generálneho sekretára SLA dostal ako jediný slovenský lyžiarsky funkcionár ponuku od Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) absolvovať pracovný týždeň v jej centrále.
Pred niekoľkými týždňami ho Predsedníctvo SLA z jeho pozície odvolalo. Radovan Cagala však nezostal dlho bez práce. V júni sa stal generálnym sekretárom Zväzu slovenského lyžovania (ZSL).
Foto: SITA/AP, Alessandro Trovati
Oficiálnym dôvodom, prečo ste dostali od SLA po 5 rokoch výpoveď, bolo porušenie právomocí. Čo sa stalo?
Odvolali ma v pomere hlasov 5:4. Desiaty člen Predsedníctva SLA prítomný nebol a pozícia jedenásteho je cielene neobsadená už vyše roka, aby mal súčasný prezident Ivan Ivanič politickú väčšinu. V apríli tohto roka bola uzávierka prihlášok kandidátov do Rady FIS. Naskytla sa nám jedinečná príležitosť nominovať Janu Palovičovú do funkcie, v ktorej sa rozhoduje o podstatných veciach – napríklad o prideľovaní podujatí alebo zmene pravidiel a financovania. Keďže máme jednu z najlepších lyžiarok sveta, slovenský hlas by mal váhu. Pani Palovičová s tým súhlasila, podal som prihlášku, podpísal ju a tým som podľa SLA porušil svoje právomoci.
A neporušil?
Nie, nakoľko som bol predsedom medzinárodnej komisie SLA a ako generálny sekretár som disponoval plnou mocou. Prezident mi vytkol, že na taký úkon som mal mať súhlas Predsedníctva SLA. To, že on sám realizoval množstvo úkonov, ktoré si podľa stanov SLA vyžadujú súhlas Predsedníctva SLA, mu už ako prekročenie právomoci neprišlo. Úplne bežne sa robili rozhodnutia a úkony nielen bez súhlasu Predsedníctva SLA a následne sa niektoré schválili aj s oneskorením. Z nereformovateľnej organizácie, v ktorej hlavné znaky sú podpora priemernosti, amaterizmus, klientelizmus a zjavná netransparentnosť, sa mi po rokoch práce a snaženia sa o zmenu síce neodchádzalo ľahko, ale rozhodnutie som akceptoval.
Prečo sa vám neodchádzalo ľahko?
Človeka mrzí, pokiaľ roky na niečom pracuje a veľa z toho vyjde na zmar.
O stanovisko k odvolaniu Radovana Cagalu z postu generálneho sekretára sme požiadali aj Slovenskú lyžiarsku asociáciu. Do našej uzávierky nereagovala.
Tvrdíte, že SLA je nereformovateľná. V čom je najväčší problém?
SLA je z hľadiska financií z viac ako 85% závislá na príspevku, ktorý mu uznal štát. Nedisponuje takmer žiadnymi zásadnými súkromnými zdrojmi, takže je nútená používať výraznú časť zo štátnych peňazí na krytie výdavkov na prevádzku i platy obrovského počtu športových funkcionárov. Prínos drvivej väčšiny z nich je veľmi diskutabilný. Skutočné športové výdavky na prípravu reprezentácie a rozvoj talentovanej mládeže je v skutočnosti len niečo viac ako 50% celého štátneho príspevku. Vybraní funkcionári chránia svoj komfort a nepomáhajú športovcom tak, ako by národný športový zväz mal. Všetci, ktorí sa snažia túto ich zónu narušiť, sú pre nich nežiadúci.
Dá sa tým vysvetliť vaša výpoveď?
Je to pravdepodobné.
Prekvapila vás ponuka od ZSL? Nevnímate istú kontroverziu v tom, že v novej organizácii bude na poste generálneho sekretára pôsobiť človek, ktorý päť rokov pracoval v SLA?
Nemôžem hovoriť za vedenie ZSL. Ja v tom nevidím nič kontroverzné. ZSL je treba vnímať ako alternatívu a nie ako konkurenciu. Aj v roku 2015 bolo pre mňa lákavé budovať organizáciu, ktorá pomôže slovenskému lyžovaniu. Po piatich rokoch viem, že sa mi to v SLA nepodarilo. Neláka ma neustále bojovať so starými štruktúrami a ešte staršími paradigmami, ktoré panujú v SLA. Je to druhá šanca pomôcť športu a chcem ju využiť.
Foto: SITA, Alexandra Čunderlíková
Keby neprišla výpoveď z SLA, vedeli by ste si predstaviť budúcnosť v ZSL?
Už je o tom zbytočné špekulovať. Ak by SLA fungovala na princípoch odbornosti, fair-play či transparentnosti, tak organizácia ako ZSL by nikdy nevznikla. Vedenie SLA mi to nakoniec uľahčilo, lebo ma uvoľnilo z väzieb, ktoré som mal. Môj cieľ však zostáva rovnaký – pomôcť vybudovať slušnú a modernú organizáciu, ktorá bude ako národný športový zväz vychovávať vrcholových športovcov v lyžiarskych odvetviach a ich nasledovníkov. A nebude robiť hanbu svojim členom a krajine.
Existuje časový horizont, v ktorom by ZSL chcelo dosiahnuť zmenu?
Nie je to v našich rukách. Ide najmä o členov lyžiarskeho hnutia. ZSL nie je záujmová organizácia jednotlivcov, ale dôsledok dlhodobej nespokojnosti lyžiarov s prácou SLA. Ide o to, či chcú zmenu teraz a vystúpia z falošnej komfortnej zóny, alebo budú čakať na zázrak.
Čo sa stane, ak ZSL nepresvedčí členskú základňu?
ZSL ju už presvedčilo. V krátkej dobe naplnilo členskú základňu na úrovni národného zväzu a každým dňom rastie. Neviem, čo prinesie budúcnosť, ale o tom je život. Ak sa naďalej nebudú štátne prostriedky vynakladať účelne na podporu športovcov, je tu hrozba, že profesionálne lyžovanie na Slovensku zanikne. Čoskoro sa už v tejto republike na vrcholovej úrovni lyžovať nebude. V SLA sa to zmeniť nedá. Ochrana súčasnej komfortnej zóny u vybraných funkcionárov je taká lákavá, že sú ochotní obetovať vrcholový šport kvôli svojmu osobnému prospechu. Keď sa povie, že lyžujem na svetovej úrovni, znamená to, že som na pódiu alebo aspoň v bodovanej úrovni. V SLA je to skôr o účasti na pretekoch ako o výsledku. Síce sme žiadne výsledky nedosiahli, ale štát to zaplatí. Je načase to zastaviť a zmeniť dejiny slovenského lyžovania – v prospech športu a športovcov. Som presvedčený, že ak nevyužijeme túto šancu dnes, už ďalšia nepríde.