Tréner Petry Vlhovej Livio Magoni (56) nepredpokladá, že sa niečo také zopakuje. Kvôli pandémii koronavírusu predčasne ukončili sezónu. Pre jeho zverenku má historický motív.
Získala premiérové malé krištáľové glóbusy za triumfy v paralelných disciplínach a slalome. Či prídu ďalšie pod jeho taktovkou, skúsený kouč nevie.
„Momentálne som doma v Sterzingu. Musím byť v karanténe, takže mám more času na premýšľanie,“ snažil sa odľahčiť situáciu rodák zo Selvina v regióne Lombardsko – najpostihnutejšom v celom Taliansku.
Ako to vo vašej rodnej krajine vyzerá?
Taliansko je na tom najhoršie z európskych krajín. Momentálne sa nemôžem dostať do Bergama, je to nemožné. Som doma a premýšľam, čo sa deje a čo príde.
Tento článok je súčasťou novej prílohy Šport extra. V denníku Pravda ju nájdete vloženú každý piatok.
Zamýšľate sa okrem budúcnosti aj nad neľahkou prítomnosťou?
Situácia je zlá. Hranice sú uzatvorené. Nemôžeme navštevovať chorých v nemocniciach. Máme s koronavírusom obrovské problémy. Žiaľ, prišiel som kvôli nemu o priateľa. Nemocnice sú preplnené. Lekári si musia vyberať, koho ošetria a koho pošlú späť domov. Je to hrozné. Verím, že sa postupne situácia zlepší.
Poďme na veselšiu tému. Získali ste s Vlhovou dva malé krištáľové glóbusy. Ste spokojný?
Musíme byť. Je potrebné pochopiť rozhodnutie Medzinárodnej lyžiarskej asociácie (FIS). Situácia je vážna, takže predčasný koniec sezóny kvitujeme. Budeme si ju pamätať roky. My určite kvôli výsledkom a glóbusom, ale aj kvôli koronavírusu. Sme však trochu sklamaní.
Lebo ste nezískali glóbusy krátko po pretekoch, ale po rozhodnutí spoza stola?
Aj to, ale skôr som myslel celkového hodnotenie. Veľký krištáľový glóbus nebol ďaleko, ale urobili sme zopár chýb.
Prekvapilo vás, že preteky v Aare zrušili iba niekoľko hodín pred štartom paralelného slalomu?
To je slabé slovo. Boli sme šokovaní… Sedeli sme na mítingu kapitánov. Nikto nič netušil. Chystali sme si poznámky k pretekom a zrazu bum – súťaž sa ruší.
Čo ste si pomysleli?
Pár kolegov mi gratulovalo, ale nevedel som to vstrebať. Niekoľko minút mi trvalo, kým som to akceptoval. Postupne sme však pochopili, že je to dobré a správne rozhodnutie. Zdravie je najdôležitejšie. Prekvapilo ma však, že to takto dlho naťahovali.
Foto: TASR, Martin Baumann
Očakávali ste, že ukončia sezónu skôr?
Samozrejme. Mali ju ukončiť už pred La Thuile. Vôbec sme tam nemali chodiť, mali sme po Crans Montane hodnotiť ročník. Tam mali povedať dosť. Zrejme si neuvedomovali, čo sa reálne deje. Lepšie však spraviť radikálne rozhodnutie neskôr ako nikdy. Celý svet sa musí koronavírusu prispôsobiť. Je to škoda aj pre Atalantu Bergamo.
Štvrťfinále Ligy majstrov si zrejme nezahrá…
Veru nie. Fandím jej odmalička. Môj brat Oscar tam odohral tri sezóny. Poznám sa s trénerom Gian Pierom Gasperinim i niektorými hráčmi. Škoda, čo sa dá robiť…
Možno sa tam vrátia v budúcom ročníku, čo poviete?
Neviem, ako to s futbalom i ďalšími športami dopadne. Viaceré federácie musia prijať rozhodnutia, o akých sa im ani nesnívalo. Atalanta však urobila veľký progres. Hrá pekný futbal, mesto klubom žije.
Aký ohlas vyvolal postup do Ligy majstrov v predošlej sezóne?
Obrovský. Nie je to však porovnateľný úspech ako keď Petra Vlhová získala medailový komplet na lanských majstrovstvách sveta v Aare 2019 či dva malé glóbusy v nasledujúcej sezóne.
A čo by bol podobný úspech?
Vyhrať Ligu majstrov (smiech).
Vaša zverenka absolvovala šesť slalomov. Tri vyhrala, v dvoch bola na druhej priečke, jeden nedokončila. Je glóbus v správnych rukách?
Výsledky hovoria jasnou rečou. Vybojovali sme si ich na svahu. Iste, Mikaela má za sebou ťažké dni, ale glóbus sme si zaslúžili. Som veľmi spokojný a to sa mi nestáva často. Veď zdolať Shiffrinovú v hodnotení slalomu je veľká vec.
A čo paralelné disciplíny?
Tam sa Mikaela rozhodla neštartovať, lebo trénovala na iné disciplíny. Je nezvyčajné, že sa udeľoval malý glóbus po dvoch pretekoch. Toto rozhodnutie rešpektujeme.
Disciplínu však zrejme čakajú reformy, nakoľko sa ozvalo veľa kritických hlasov. Kde vidíte najväčšie problémy paralelných súťaží?
Nemyslím si, že prídu reformy. A ak áno, budú iné, ako sa čaká.
Ako to myslíte?
Žiadna veľká federácia a jej hlavní tréneri sa na mítingoch neozvali. Malé krajiny – ako napríklad my – áno. Hovoril som, že paralelný obrovský slalom je zdraviu škodlivý. Niečo také som v tomto kontexte vyhlásil azda prvýkrát v živote, lebo lyžovanie je samo o sebe nebezpečné. Paralelný slalom nie je problém. Mnohé preteky v priebehu rokov a bez veľkého množstva zranení sú toho dôkazom. V Sestriere bolo však jasne vidieť, že trate paralelného obrovského slalomu v závere nie sú rovnaké.
V čom je paralelný obrovský slalom taký nebezpečný?
Medzi bránkami sú malé rozdiely, ale v porovnaní s paralelným slalomom väčšie oblúky. Lyžiari niekedy idú okolo 90 kilometrov za hodinu a kolená dostávajú do extrémnych uhlov. Idú na hrane, ktorá je ostrá ako nôž. Mnoho pretekárov na to už doplatilo. Mohla aj Shiffrinová. Nechýbalo veľa a Martina Dubovská by ju v Sestriere zostrelila za jazdy. Chcela dohnať stratu, ale nezvládla to. Myslel som si, že sa kompetentní preberú, ale nič sa nedeje. Navyše, vyzerá to tak, že zrušia paralelné slalomy a nahradia ich tými obrovskými slalomami. Nechápem to.
Čo sú najväčšie sklamania Vlhovej sezóny?
Najmä alpská kombinácia. V Altenmarkte-Zauchensee a Crans Montane nám ušli cenné body. A mrzí ma aj prvý zjazd v Bansku. Tam mala Petra na dosah víťazstvo či pódium, lenže v závere urobila chybu a prišla o to. Mali sme 3–4 pretekov, pri ktorých sme mohli získať viac bodov.
Vlhovej výkony v rýchlostných disciplínach verejnosť príjemne prekvapili. Aj vás?
Nie, veď ja ju vidím v tréningoch. Viem, čo dokáže. Treba si pozrieť príjem bodov. Petra je schopná jazdiť všetky disciplíny. Je v nich schopná pravidelne bodovať a na konci sezóny počítať body v každej z nich v desiatkach či stovkách.
Podobne ako Shiffrinová či víťazka celkového hodnotenia Federica Brignoneová?
Iste. Fede išla parádne. Treba si však uvedomiť, že jej všetko klaplo a my sme sa trápili s problémami od začiatku prípravy až do konca sezóny. Petra najskôr absolvovala operáciu nosnej prepážky v septembri, potom niekoľkokrát spadla a zapálila sa jej okostica. A aby toho nebolo málo, prišli aj bolesti kolena. Bolo to veľmi náročné. Každých zhruba desať dní som musel meniť plány aj tréningy, aby sme limitovali zdravotné ťažkosti. Bola to náročná sezóna, o to sladšia je odmena. Máme najlepší tím na svete, všetci si zaslúžia pochvalu.
Prekvapilo vás, že aj napriek tomu všetkému sa radujete z dvoch glóbusov?
Nechcem povedať, že je to zázrak, ale rozhodne to je veľký úspech. Chceme zaútočiť na ten veľký, ale koronavírus nám to komplikuje. Plánoval som s Petrou zostať na lyžiach zhruba do mája-júna. Mali sme testovať nový materiál od sponzora, ale všetko zrušil. Musíme byť v karanténe, takže sa musí Petra pripravovať po kondičnej stránke. Doniesli sme jej domov všetky činky, stroje, kettlebelly a podobne. Kým sa situácia upokojí, musí makať doma.
Napriek viacerým informáciám stále nie je jasné, či budete pokračovať ako hlavný tréner Vlhovej. Kde to viazne?
Zatiaľ je to otázne, ale moja práca musí do 30. marca pokračovať. Dovtedy mám zmluvu, potom sa uvidí. Stretli sme sa v Kranjskej Gore a prebrali, čo od Petry požadujem. Potom sme chceli dotiahnuť detaily v Ofterschwangu, ale preteky zrušili. Naplánovali sme si míting v Aare. Tam sme prišli a aj odišli. Viaceré veci zostávajú nedotiahnuté.
Prečo?
Dôvod nie je tajný. Mám nejaké súkromné problémy. Pre mňa i moju rodinu to bola náročná sezóna. Musím zostať každý deň na svahu a v práci. Niektorí členovia tímu môžu ísť domov na týždeň dva, ale ja nie. Väčšiu časť roka musím všetko doma riadiť z diaľky a bolo to pre mňa i moju rodinu náročné. Musím sa rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem najbližšie dva roky. Nebude to ľahké rozhodovanie. Musím zohľadniť aj moju rodinu, ktorá je stále bezo mňa a trpí. Chcem pokračovať, musím si to poriadne rozmyslieť. Petra je rýchla v každej disciplíne. Čoskoro môže byť najlepšou na svete. To však znamená, že bude musieť všetko obetovať a ja tiež. Ak budem pokračovať, znamená to, že v práci budem ešte dlhšie, lebo v priebehu dvoch rokov budú majstrovstvá sveta aj olympiáda. A radi by sme zaútočili aj na celkový triumf vo Svetovom pohári.
Ak ostanete trénerom slovenskej lyžiarky, aké budú vaše ciele v ďalšej sezóne?
Ak budeme pokračovať, bude to zrejme v horizonte dvoch rokov až do olympiády v Pekingu 2022. Radi by sme na budúcoročných majstrovstvách sveta v Cortine d'Ampezzo nadviazali na medailovú žatvu z Aare. Netajíme sa ani ambíciou získať aj veľký glóbus. A samozrejme – radi by sme siahli na olympijskú medailu, ale to je ešte ďaleko.