Aká nálada vládne v Novom Meste?
Smutná… A bez divákov aj bude. V utorok pršalo, v stredu aspoň vyšlo slniečko a areál vyzeral pozitívnejšie. V každom prípade, prišli sme sem súťažiť. Musíme sa sústrediť na náš cieľ a eliminovať bočné vplyvy. Verím, že divácka podpora bola pre súťažiacich dôležitá. Ale sú aj strediská, kde chodí málo fanúšikov, takže pre pretekára by to nemala byť novinka. Rozhodla vyššia moc, treba to akceptovať. Bude to zvláštne pred prázdnymi tribúnami, také sme ich tu ešte nezažili. Bez ohľadu na atmosféru, športovec má byť od štartu zameraný len na svoj výkon.
Pamätáte si preteky bez divákov z aktívnej kariéry?
Úplne bez fanúšikov nie. Ale v určitých destináciách, napríklad vo Fínsku či USA, chodilo na preteky veľmi málo divákov. Prišla hŕstka ľudí a zatlieskala víťazom. Väčšinu biatlonových fanúšikov na pretekoch tvoria európski priaznivci.
Uvažovali ste nad alternatívou necestovať do Česka?
Nič také nám nenapadlo. Myslím, že by sme to mali brať ako chrípku. Imunita športovcov je niekde inde ako u starších či chorých ľudí. Nepočula som zatiaľ o nákaze medzi športovcami. I keď v utorok sme mali predštartovú poradu tímov a prišlo menej ľudí ako zvyčajne… Každý na každého pozeral, pretože boli medzi nami aj Číňania, Japonci, Kórejčania či Taliani. Vždy sme sa vrúcne zvítavali, ale teraz to bolo len také formálne. Pozdravy a žiadny kontakt. Nemyslím si však, že by sa okolo situácie mala robiť až taká panika či stres. Ako poučujú médiá – treba dodržiavať hygienu, umývať si ruky. Na druhej strane, ak by sa po biatlonovom podujatí v Novom Meste rozšíril vírus, verejnosť by to politikom spočítala. Je to taká dvojsečná zbraň. Za nás rozhodnutie akceptujeme, sme pripravení súťažiť bez divákov.
Znamená to, že ste si na porade nesadli na stoličku vedľa čínskeho kolegu?
Sedeli vedľa nich Poliaci a Estónci. Nič také, že by mali okolo seba päťmetrovú ochrannú zónu. Títo Číňania sú v Európe od začiatku sezóny. Minimálne od konca októbra neboli doma. Aj tak je vidno, že sa ich ľudia stránia. Skôr sa treba vyhýbať chorým jedincom tak, aby na vás nezakašľali. Verím, že naša imunita je dostatočne silná a že situácia sa ustáli a čoskoro bude minulosťou. Všetci potrebujú pokoj, nielen športovci. Niekedy sa mi zdá, že zbytočne sa vytvára panika. Čítali sme správy, že v Čechách sú vykúpené obchody. Nóri si nakúpili potraviny v Mníchove, väčšinou si varia sami. Dostali informácie, že je tu problém su surovinami. Nie je to pravda, všetko tu funguje v poriadku.
Rozhodnutie Bezpečnostnej rady ČR platí len pre tento víkend. Ďalšie hromadné podujatia sa uskutočnia s divákmi. Existovala šanca, že biatlon dostane na poslednú chvíľu výnimku?
Nemyslím si. O rozhodnutí sme sa dozvedeli pred niekoľkými dňami. Rušili sa rezervácie, mali prísť aj funkcionári zo slovenského zväzu. Akcia nie je len o divákoch, organizátori zrušili stánky s občerstvením či suvenírmi a ďalšie služby.
Aké bolo stanovisku zväzu? Odhovárali vás funkcionári od vycestovania k západným susedom?
Neriešili sme to. Zrejme by to bolo iné, keby sa podujatie konalo v krajine s vyšším počtom nakazených.
V Novom Meste zrušili všetky tlačovky. Nebude medailový ceremoniál, novinári musia pri rozhovoroch so športovcami dodržiavať nariadený odstup. Už ste poskytli rozhovor pre médiá?
Pre slovenských novinárov áno. A pokiaľ viem, u nás ešte nie je potvrdený ani jeden nakazený človek. Ľudia sa, samozrejme, stretávajú a pokiaľ je nákaza v Čechách, bude aj na Slovensku. Nechcem sa tým zaoberať, lebo človek je potom vo väčšom strese. Ale vidím, že situácia sa zmenila aj tu. Obmedzilo sa podávanie rúk. Teraz si ťukneme päsťami, aj to v rukaviciach. Je vidno, že ľudia si dávajú pozor a držia si odstup. Vírus však môžete chytiť hocikde – v jedálni, pri transporte, v hoteli. Na raňajky sú švédske stoly, jeden chytí takú lyžičku, druhý zase vidličku… Aby sa človek ničím neinfikoval, musel by zrejme žiť v sterilnom sáčku. A to sa nedá. Treba sa udržiavať v kondícii, dopĺňať vitamíny a byť k sebe zodpovedný.
Foto: SITA, Jakub Julény
Majú dievčatá rovnaký názor? Nestresujú sa vírusom a myslia v prvom rade na preteky?
Rozprávali sme sa o tom cestou sem. Dievčatá boli smutné z neúčasti divákov. Ale prišli sme súťažiť. Pozerala som si predbežnú štartovú listinu, zo športovcov nechýba skoro nikto. Samozrejme, môžu absentovať aj z iných dôvodov.
Nové Mesto patrí medzi najpopulárnejšie podujatia v seriáli. Bude chýbajúcich stotisíc divákov výhodou alebo nevýhodu pre vaše zverenky?
Je tu krásny areál, ktorý vždy vedel zažiariť. Diváci sa bavili, prišlo ich veľa, mnohí zo Slovenska. Bude to tu iné a treba sa s tým vyrovnať. To, či to bude výhoda, ukážu až preteky.
Aký ste mali program po MS v Anterselve? Kde ste sa pripravovali?
Pred šampionátom sme absolvovali sústredenie v rakúskom Obertilliachu. Spolu s dvoma týždňami cez MS sme boli spolu viac ako mesiac a tak sme zvolili krátky oddych. Venovali sme sa rodinám, absolvovali jeden spoločný tréning. Každý sa potom pripravoval individuálne.
Ako hodnotíte MS s dvojtýždňovým odstupom?
Určite ako úspešné. Paula aj Ivka ukázali pekné výsledky. Pravda, od Paulíny každý čakal medailu. Ale tak to nefunguje. Športovec nezíska cenný kov len preto, že si to niekto veľmi želá. Túžime po prvom mieste od olympiády. Veľmi sa snažíme, ale zatiaľ nám uniká. Niekedy je to aj chyba. Vytvára to tlak verejnosti na športovca, ktorý v prípade neúspechu môže byť ešte viac v strese. Keď sa nepodaria prvé preteky, počet možností na opravu sa zmenšuje a stúpa nervozita. Niečo podobné sa stalo tento rok. A keď sa pri poslednej disciplíne mohlo pre Paulu už aj niečo podariť, nebol stopercentný servis. Zhrniem to asi tak, že šancu na medailu mala vždy. Ale ani v jedných pretekoch sa nezosúladili tri zložky, ktoré sú v biatlone potrebné pre úspech – výborný beh, bezchybná streľba a stopercentný servis. Každý súťažný deň jedna z týchto zložiek pokrivkávala. Neboli sme na konci, vždy vpredu alebo v strede. Nechýbalo veľa. Ivka si zaslúži pochvalu. To, čo pravidelne dokazovala v tréningu, predviedla konečne aj v pretekoch. Som rada, že pomaly dozrieva vo vyspelú športovkyňu, ktorá na trati uvažuje a taktizuje. Verím, že to v budúcnosti ešte veľakrát zúročí.
Rozmýšľate nad zmenou servisného tímu?
Vôbec nie. Chalani sa snažia robiť prácu na sto percent. Každý je človek a má právo na chybu. Keď sa z 35 pretekov v sezóne dva-trikrát stane, že stopercentne netrafia správne mazanie, nie je to žiadna katastrofa. Samozrejme, boli sme spočiatku nahnevaní, pretože Paulína mala s jedným chybným výstrelom veľkú šancu na medailu. Možno by to ani tak nemrzelo, ak by to neboli preteky na svetovom šampionáte. Pre ňu to bola posledná príležitosť vynahradiť si dovtedajší nevydarený priebeh MS. Žiaľ, nevyšlo to. Vydiskutovali sme si to, chalani si priznali chybu. Dovtedy ich všetci chválili, musia prijať aj kritiku. Na ich obranu treba povedať, že to mali náročné. Snehové podmienky v Anterselve sa menili každý deň, možno každú hodinu. Trafiť ideálne mazanie bolo ťažké.
Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
Bol šampionát pre Paulínu veľkým sklamaním? Preniesla sa cez to?
Už po letnej príprave vravela, že bola veľmi náročná a že trochu cíti únavu. Teraz sa to s ňou vlečie, samozrejme, že v Novom Meste sa pokúsi o čo najlepší výsledok. Musíme sa po sezóne zamyslieť, či má zmysel v lete stráviť toľko času tréningmi v zahraničí. Lenže doma nemáme podmienky na letné trénovanie. Koliesková dráha v Osrblí je v stave, v akom je. Nové vedenie slovenského biatlonu s tým chce niečo robiť, verím, že sa to podarí. Radi by sme boli viac doma, každý chce byť pri rodine a blízkych. Psychická pohoda je veľmi dôležitá. Ale na Slovensku nemáme podmienky na komplexné trénovanie a preto sme boli donútení viac cestovať. Po sezóne si sadneme a vyhodnotíme, čo bolo dobré a čo zlé tak, aby sme sa mohli ďalej zlepšovať.