To však už neplatí. Ivona Fialková (25) vystúpila z tieňa staršej a úspešnejšej Paulíny a je hlavnou hviezdou slovenského tímu na MS v Anterselve.
„Veľa ľudí vravelo, že sa len veziem na jej vlne úspechov. Počúvala som, že nikdy nebudem na podobnej úrovni. Avšak teraz nás už rozoznávajú aj súperky a tréneri,“ vraví šiesta žena nedeľňajšej stíhačky.
Už ste predýchali dva životné výsledky v priebehu troch dní?
Myslím, že áno. Po deviatom mieste v šprinte som bola spokojná, splnila som cieľ, ktorý som si určila pred šampionátom. Nečakala som, že sa môžem dostať aj do top šestky. Je to pre mňa neskutočné. Veľmi ma to povzbudí do ďalšej práce.
Cítite sa v životnej forme?
To by som nepovedala. Bežecké časy, ktoré som predviedla, mávam aj lepšie. Skôr je to o tom, že Anterselva je veľmi špecifická. Vysoká nadmorská výška nesedí každému, je tu náročná strelnica. Dôležitá je taktika a v nej som v oboch pretekoch zvolila dobrú možnosť. Dokázala som vystupňovať výkony. Na strelnici som bola pokojná a v závere som vedela zrýchliť.
Vyskočilo vám sebavedomie? Môžu fanúšikovia očakávať útok na medailu?
Každé preteky sú iné. Tak, ako som začala lepšie strieľať, sa rýchlo môže stať presný opak. Biatlon je nevyspytateľný. Súvisí to s tým, ako sa cítim na lyžiach. Keď je to dobré a cítim istotu, potom môžem beh zladiť so strelnicou. Stojky sa mi dlho nedarili. Ale v Anterselve som zatiaľ na nich minula len jeden z pätnástich výstrelov. Ďakujem trénerke Anne Murínovej, že bola trpezlivá a vydržala to so mnou, pretože stojka už vyzerala všelijako. Avšak prelomila som to v správny čas.
Vnímajú vás už súperky inak ako len Paulíninu malú sestru?
To je jedna z výhod, ktorá mi priniesla tieto úspechy. Dlho ma mnohí brali tak, že sa len veziem na sestrinej vlne úspechov. Vraveli, že sa nikdy nedostanem na jej úroveň, hoci som na tréningoch mala podobnú výkonnosť. Myslím, že aj súperky a tréneri nás začali odlišovať. Teraz vedia, že obe sme schopné zajazdiť výsledky v najlepšej desiatke či top šestke.
Čo vám povedala sestra po pretekoch?
Najskôr asi ani nevedela, že som šiesta. Rýchlo som z cieľového priestoru unikla, čakali ma mediálne povinnosti. Stretli sme sa asi dvadsať minút po pretekoch. Gratulovala mi a bola šťastná, že som prenikla do top šestky. Keď sa jej darilo v minulej či tejto sezóne, neustále ma povzbudzovala, že mám na to, aby sa mi podarili výraznejšie výsledky. Úprimne sa tešila z mojich úspechov.
Existuje šanca, že by na vás začala žiarliť?
Nie je to o žiarlivosti. Ak by sme boli na vrchole, bolo by to, samozrejme, iné. Takto sa Paula na jeden strane teší za mňa, ale na tej druhej smúti, lebo sama neuspela. Keď sa darilo jej, mala som to podobne. Fungujeme ako tím. Súťažíme so svetom a nie medzi sebou.
Gratulovali vám aj rivalky?
Mnohé. Nie nadarmo sa hovorí, že sme jedna veľká biatlonová rodina. Čím vyššie sa umiestňujeme, tým viac súperiek zo svetovej špičky si nás všíma či analyzuje. V nedeľu som prehodila reč hádam s polovicou dievčat, ktoré prišli do cieľa (smiech.) Bolo to úprimné.
Medzi mužmi to však nie je rovnaké, v kuloároch doznieva kritika súperov na adresu dopingového hriešnika Loginova. Vznikajú medzi biatlonistkami priateľstvá?
Áno, ale nie vždy a medzi všetkými. Pretekárky z východného bloku sú trochu odskočené a bavia sa medzi sebou. Tie zo západu zase spolu. Ale existujú aj výnimky. Rešpektujem všetky pretekárky. Kamarátky mám najmä z Česka či Poľska, ale aj zo Švajčiarska alebo Nemecka.
Foto: TASR, Michal Svítok
Ako ďaleko ste boli po minulej sezóne od toho, aby ste skončili s kariérou?
Veľa nechýbalo. Pred letom som bola na sedemdesiatpäť percent rozhodnutá, že skončím. Biatlon ma nenapĺňal. Trápila som sa fyzicky i mentálne. Našťastie lekárske vyšetrenia ukázali, že nemusím ísť na operáciu. Navyše nechcela som opustiť náš skvelý tím, ktorý sme dlho budovali. So sestrou sme úporne bojovali, aby sme mohli fungovať v takejto zostave. Vyskladali sme okolo seba partiu, ktorá pracuje na sto percent a môžeme súťažiť spolu s tými najlepšími.
Akú úlohu pri vašom rozhodnutí pokračovať zohrala Paulína?
Páčilo sa mi na nej, že ma do ničoho netlačila. Nevravela nič také, že musím pokračovať, že bezo mňa bude finančne náročné utiahnuť tím. Podporovala ma a nechala, aby som sa sama rozhodla. Podržali ma aj rodičia, za čo im ďakujem.
Sestre sa zatiaľ na MS nedarí podľa predstáv. Potrebuje teraz vašu energiu a motiváciu?
Áno, snažím sa ju povzbudiť. Ale ona je sebamotivačný typ. Nepotrebuje okolo seba ľudí, ktorí by do nej hučali motivačné reči či nebodaj ju ľutovali. Venuje si jeden deň, aby to spracovala, nahecovala sa a ide opäť do boja. Podporím ju, samozrejme. Možno aj trochu odbremením od tlaku a očakávaní, ktoré od nej majú fanúšikovia.
V nedeľu hovorila, že nevie rozdýchať anterselvskú strelnicu. Zdá sa však, že vám sedí…
Pozor, zatiaľ sme išli len dva preteky (úsmev). Ešte nás čaká veľa súťaží. Už som to spomenula – zvolila som dobrú taktiku. Zdá sa mi, že veľa favoritiek skoro prepáli tempo. Začnú rýchlo, ale potom sa trápia na strelnici či v závere im chýbajú sily. V takejto nadmorskej výške je tenká hranica medzi tým, ako si dobre či zle rozložiť sily.
Deviate miesto, šiesta priečka. Čo vám chýba k medaile?
Jeden úspešný výstrel a trocha šťastia (úsmev). Keby som v oboch pretekoch urobila o jednu chybu menej, tak cenný kov mám. Ale na keby sa v biatlone nehrá… Cítim, že som medzi najlepšími. Ide mi to na lyžiach a potom aj na strelnici. Náš servisný tím odvádza skvelú prácu. V stíhačke som predstihla Preussovú v zjazde. Čiže sa dá povedať, že sme mali lepšie pripravené lyže ako nemecké družstvo.
V cieli stíhačky ste mávali divákom a venovali im široký úsmev? Cítili ste sa ako majsterka sveta namiesto Wiererovej?
To nie, ale bolo to pre mňa veľké osobné víťazstvo. Preussovej som sa v závere snažila uniknúť čo najviac, aby som si mohla vychutnať cieľovú rovinku a pozdraviť divákov. V iných pretekoch to nie je možné, len v stíhačke. Užila som si to.
V utorok vás čakajú vytrvalostné preteky, potom štafety a v nedeľu preteky s hromadným štartom. V ktorej disciplíne si najviac veríte?
Vytrvalostné preteky budú v tejto výške veľmi náročné. Ale veľmi sa teším, že som postúpila do mass štartu. Dva roky som tam nebola, dostať sa do neho na MS je skvelé. Beriem to ako odmenu za doterajšiu snahu a výsledky.
Foto: TASR, Michal Svítok
Na sociálnej sieti ste napísali, že si plníte športové sny. Aké sú tie nešportové?
Milujem cestovanie. Okrem zimných stredísk, ktoré prejdem s biatlonom, ma láka exotika. Navštevovať krajiny, spoznávať nové kultúry, skúšať rôzne chute a vône. Geografiu študujem aj na vysokej škole. Samozrejme, som rodinný typ a keď raz príde čas, želám si pokojnejší život. Taký bez súťažného ruchu.
Aká je vaša vysnívaná turistická destinácia?
Toto je najťažšia otázka z celého rozhovoru (smiech). Bali, Santorini či Južná Amerika… Neviem si vybrať, stále sa mi to mení. Na svete je mnoho krásnych miest.