„Dôvody nehľadám. Sú situácie, v ktorých to ako Marcel Hirscher nemám najľahšie. Akceptujem to ako súčasť cesty, po ktorej som sa vybral. Sám som si ju zvolil, niet nad čím lamentovať. Hoci priznávam, že sú dni, kedy si poviem: Už si na to starý,“ hovorí najlepší zjazdový lyžiar súčasnosti pre slovinský denník Delo.
Silnejší, než si myslel
Je typom človeka, ktorý neváha robiť zmeny. Keď mu niečo nevonia, skončí s tým. Nebojí sa prekopať rutinu od základov. Aj keď mu doteraz prinášala víťazstvá. Zrejme vďaka tomu – okrem obligátnej veľkej chuti do práce a nespornému talentu – z neho robí rekordéra. Vo viacerých oblastiach. V jednej však absolútneho. Zisk ôsmeho veľkého glóbusu v rade vo Svetovom pohári je niečo, čo si rýchle biele svahy nepamätajú. A ktovie, či sa ešte niekedy po Hirscherovom konci dočkajú.
„Urobil som pre tento šport mnohé. Mám pocit, že som ho zdvihol na vyššiu úroveň. Viac profesionálnu, z hľadiska testovania oblečenia či materiálu. Na začiatku som mal desať párov slalomových lyží. Dnes ich mám trikrát toľko. Je to šialené i nevyhnutné. Konkurencia sa tomu prispôsobuje a je to čoraz náročnejšie,“ pripustil Hirscher.
Už od detstva miluje prírodu. Inklinoval však ku kvapalnej forme vody. Myšlienky si triedil najmä v kajaku. Skúsený matador sa teší, že spievajúce vtáky v andorrskom Soldeu na finále Svetového pohára už signalizovali koniec jeho dvanástej sezóny v najprestížnejšom kolotoči. Je možné, že bola posledná. Tridsaťročný velikán priznal, že sa vešanie lyží na pomyselný klinec blíži.
„Prekvapilo ma, že som silnejší, než som si myslel. Cítim únavu, ale dá sa to zvládnuť. Sú dni, keď by som sa rád skryl pred svetom. Napríklad, keď ideme s manželkou na večeru. A o chvíľu všetci na sociálnych sieťach vidia, že som si objednal špagety. To sú však horšie veci. Je ich menej ako pozitív,“ povedal s tým, že definitíva by mala byť známa do dvoch týždňov.
Hrozný kalendár
Čiastkovo za to môže – okrem veku či čerstvých otcovských povinností – aj Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS). Hirscher patrí k jej otvoreným kritikom. Hlasy najlepších sú častokrát pri snahe o zmenu systému tie najsilnejšie.
Foto: SITA/AP, Gabriele Facciotti
„Kalendár je hrozný. Niekedy premýšľam, aké strastiplné cesty musí absolvovať môj tím. Servismani a technici museli po majstrovstvách sveta v Aare ísť do Štokholmu, potom do firmy v Altenmarkte a následne do bulharského Banska, kde boli preteky. Všetko v priebehu dvoch-troch dní. Chvalabohu, že sa nič nestalo. Keď sa efjednotka sťahuje z Ameriky do Európy, je pauza väčšia. A my? Sme v USA a o päť dní vo Val d'Isere. Pekná hlúposť, núti vás to premýšľať,“ hneval sa Hirscher.
Na jednej strane chápe, že aj FIS je nútená program nahustiť. Na druhej sa však nečuduje početným zraneniam svojich kolegov.
„Cez vianočné sviatky bolo v tomto ročníku chorých množstvo lyžiarov. Vyplynulo to z únavy kvôli nabitému kalendáru. Prídete do strediska. Čaká vás tréning, večer tri hodiny na žrebe. Na druhý deň počas pretekov príde zranenie kolena či chrbta, ktoré vám ukončí sezónu. Opotrebované časti tela nestihnú regenerovať, lebo na masáž či fyzioterapeuta nie je čas. Vraj je to zábava, ktorá ničí tých, ktorí ju robia. Lyžiari v dnešnej dobe makajú ako kone. Nevidím v tom nič zábavné,“ nebral si Hirscher servítku pred ústa.
Držiteľ 67 víťazstiev vo Svetovom pohári (medzi mužmi má pred sebou už len legendárneho Ingemara Stenmarka s 86 triumfami), jedenástich cenných kovov z majstrovstiev sveta (sedem zlatých a štyri strieborné) a troch medailí z olympijskych hier (2–1–0) má toho plné zuby. Aj kvôli slabšiemu spánku.
„Na to, aby som minútu vydržal na trati, je to dosť,“ zasmial sa Hirscher. Od októbra 2018 plní úlohu otca. Aj preto ho čaká najťažšie rozhodnutie v živote.
„Očakával som veľkú zmenu, ale jedným z najväčších prekvapení pre mňa je, že sa veľa nezmenilo. Vlastne len jedna vec. Lyžovanie a tréning už nie sú najdôležitejšie veci v mojom živote,“ uzavrel Hirscher.