Veľký deň
Dominik Paris si splnil dávny sen. Hoci sa na trať superobrovského slalomu na svetovom šampionáte v Aare vydal už ako tretí v poradí, na pomyselnom tróne pre lídra pretekov vydržal až dokonca.
"Na majstrovstvách sveta sa musí jazdiť naplno od prvých bránok až do cieľa. Mne sa to podarilo. Napriek tomu – zlato v super G je veľké prekvapenie. Ťažko sa mi hľadajú slová. V spodnej časti som urobil chybu a stratil rýchlosť. Nemali sme to jednoduché. Napriek brutálnym podmienkam a nevyspytateľnému počasiu prišiel môj veľký deň,” vravel v cieli víťaz.
Nechýbalo veľa a dvadsaťdeväťročný Talian mohol byť len ďalším z mnohých premrhaných lyžiarskych talentov. Základy na zľadovatelých zjazdovkách položil jeho otec. Ako inštruktor obul trojročnému Dominikovi lyže a…
"Bol som z toho celý namäkko. Odvtedy som nechcel robiť nič iné, len sa ráno zobúdzať a ísť opäť na svah. Keď som mal šesť, zúčastnil som sa na prvých pretekoch. Bolo mi jasné, že sa chcem stať lyžiarom,” spomína na svojej oficiálnej webovej stránke Paris.
Párty s priateľmi
Nasledujúce roky ukázali, že to nie je len jedna z mnohých detských túžob, ale reálny cieľ. V pätnástich s Parisom začala plieskať puberta, ale aj napriek tomu sa dostal do regionálneho výberu Južného Tirolska.
Odkrútil si premiéru v niekoľkých pretekoch Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS, ktoré tvoria druhý najprestížnejší kolotoč po Svetovom pohári. Časovo i finančne náročné výjazdy naprieč zemeguľou prinútili Parisa priložiť ruku k dielu. Doslova.
"Medzi 16. a 18. rokom života som si zarobil nejaké peniaze. Cez leto som pracoval ako murár. Nanešťastie práca znamenala menej času na tréning. Keď sa k tomu pridala moja nechuť vynechávať párty s priateľmi, moja výkonnosť šla dole,” priznal Paris.
Vyznavač metalovej hudby a hry na gitare, ktorý do Aare pricestoval s vizitkou desiatich sezónnych pódií v pretekoch Svetového pohára, si veľmi skoro uvedomil dôležitý fakt.
"Vedel som, že sa nachádzam v slepej uličke. V osemnástich som sa preto rozhodol opustiť milovaný domov a stráviť celých 100 letných dní vo švajčiarskych Alpách. Predtým, ako som prišiel trénovať na svah, som makal ako pastier. Nič lepšie sa mi nemohlo prihodiť. Moja chuť i presvedčenie boli späť,” pokračuje v zaujímavom životnom príbehu Paris.
Smrť brata
Odvtedy to už s Parisom nešlo – obrazne – dole kopcom. Skôr naopak. Švajčiarsku skúsenosť označil za kľúčový moment svojho života. Vďaka nej sa odrazil k parádnym výsledkom. V sezóne 2008/09 po prvý raz nakukol do Svetového pohára, v nasledujúcej bol už jeho pravidelným účastníkom. Prekvapivo sa ako 19-ročný dostal aj na olympiádu vo Vancouvri 2010.
Foto: Reuters, CHRISTIAN HARTMANN
Roky ubiehali a z Parisa sa postupne stal jeden z najlepších lyžiarov v rýchlostných disciplínach. Definitívu tomuto tvrdeniu dala sezóna 2012/13. Paris ju označil za najlepšiu v kariére. Nečudo.
Radoval sa v nej z prvého víťazstva vo Svetovom pohári (na domácej pôde v Bormiu). Skrotil aj známy Streif v Kitzbühli. Získal striebro na majstrovstvách sveta v Schladmingu v zjazde. Ročník končil s parádnou bilanciou a tretím miestom v celkovom hodnotení zjazdu. Chvíle radosti však zmizli 21. júna 2013.
"Boli to nezabudnuteľné skúsenosti a pre mňa veľký zdroj satisfakcie. Lenže moja radosť sa pominula po veľkej rane, keď môj brat zahynul po nehode na motorke. Život však musí pokračovať ďalej. A ja robím všetko preto, aby som zostal silný a na tréningu odovzdal maximum,” prisľúbil.
TV Pravda: Aké sú očakávania v nasledujúcich siedmich dňoch v športe si môžete pozrieť v relácii Týždeň v športe – lyžiarsky špeciál (vysielané 4.2.2019).