Foto: Pravda, Michal Gavroň
Okrem pozitívnych ohlasov sa ozývalo aj veľa kritikov. V odpisovanej chorvátskej destinácii typickej skôr pre horúce slnko a studené nápoje sa však v roku 2005 začala písať história dnes najprestížnejšej zastávky Svetového pohára v alpskom lyžovaní.
„Myslím si, že v kalendári Svetového pohára nie sú preteky, ktoré by boli lepšie pripravené a zorganizované. Klobúk dole. Mali sme tu najlepšie podmienky v doterajšej sezóne. Záhreb je príklad pre ostatné strediská, ako pripraviť kvalitné preteky. Dobrá práca,“ chválil v nedeľu Marcel Hirscher, päťnásobný víťaz záhrebského podujatia.
Nezameniteľné prostredie
Prvý ročník sa niesol ešte pod názvom Zlatni medvjed (Zlatý medveď). Dodnes je len niekoľko desiatok metrov od štartu jedného z najlukratívnejších slalomov sezóny malá drevená krčmička s týmto názvom.
Je drobnou i veselou spomienkou na ošiaľ, ktorý podujatie sprevádzal v jeho začiatkoch. Aj cez víkend sa pri lahodnej vôni vareného vína či iných dobrôt pristavovali rôzni fanúšikovia či členovia realizačných tímov.
Začiatky sú vždy náročné a Zlatému medveďovi pomáhali na ťarbavé nohy najmä dve superhviezdy svetového lyžovania – Janica a Ivica Kosteličovci. Miestne legendy na lyžiach boli v rodnej krajine veľmi populárne. Janici prischol prívlastok snehová kráľovná. Na druhý rok po premiére sa tak Zlatni medvjed premenil na Snježnu kraljicu (Snehovú kráľovnú).
Plášť, trón, koruna
Jej najkrajším symbolom je krištáľová koruna. Víťaz (od roku 2008) a jeho kolegyňa medzi ženami (2005) si ju odnesú domov. Krátko predtým však otvoria šampus, dajú si z neho zaslúžený dúšok a potom sa premenia na ľadového kráľa a kráľovnú. Sadnú si na trón v plášti a s korunou na hlave.
Dopracovať sa k tejto znamenitej a nezameniteľnej ceremónii je veľmi náročné. Domáci lyžiari by o tom vedeli rozprávať. Ani raz nepotešili tisíce hlučných chorvátskych divákov tónmi hymny Lijepa naša domovino (Naša nádherná krajina).
„Bude to jedna z vecí, ktorá ma bude ešte dlho mrzieť,“ hovoril na sklonku kariéry Kostelič. Aj dnes si užíva potlesk fanúšikov, keď ako expert chorvátskej televízie približuje divákom úskalia najdlhšej trate v kalendári Svetového pohára. V časoch najväčšej slávy ho spolu so súpermi hnal 25-tisícový hučiaci kotol.
Zapotil by sa aj Sagan
Púť najlepších lyžiarov do Záhrebu je tŕnistá. A inak to nemajú ani fanúšikovia. Cesta na vrchol Sljeme nie je žiadna brnkačka. Z centra Záhrebu trvá asi 40–45 minút. Aj napriek nevýslovnému majstrovstvu vodičov autobusov, ktorí denne otočia túto niekoľko kilometrovú trasu aj zo desaťkrát, vám necelá hodina príde ako večnosť. Akiste by kľukatá a úzka asfaltová cestička preverila schopnosti Petra Sagana i jeho kolegov z cyklistického pelotónu.
Štyridsaťpäť veľmi ostrých zákrut striedajúcich sa v približne rovnakých intervaloch dá žalúdku i hlave poriadne zabrať. A to bez ohľadu na to, či ste im deň predtým dávali zabrať vy v niektorej z mnohých krčmičiek v krásnom zachovalom historickom centre chorvátskej metropoly.
Balzamom pre oči i vítaným rozptýlením popri ťažkostiach s trávením či bolesťou hlavy je pohľad na osemstotisícový Záhreb. V závere škriabania sa na Sljeme sa postupne zmenšujúce sa stromy uhnú panoráme na mesto, ktoré sa od roku 1242 pýši titulom slobodné kráľovské. Pohľad na Záhreb je ešte krajší, keď sa zotmie.
Nešikovná Shiffrinová
Tma dodáva tradičnej januárovej zastávke Svetového pohára šmrnc. Najrýchlejší slalomári sveta a ich kolegyne v nej brázdia úzku trať obklopenú stromami. Patrí k najnáročnejším. Úvodný padák vzbudzoval z neďalekej lanovky rešpekt. Jeden zo skokov o niekoľko slalomových brán nižšie zasa rozhodil aj najväčších favoritov. Medzi nimi napríklad aj Mikaelu Shiffrinovú v druhom kole sobotňajšieho slalomu.
Foto: SITA/AP, Giovanni Auletta
„Rada sa sem vraciam. Je tu dobrá atmosféra. Vždy bola a preto je Záhreb výnimočný. Musím sa tu vyrovnať s tým, že diváci z rôznych kútov Európy držia palce dievčatám z okolia. Predtým to bola napríklad Slovinka Tina Mazeová, teraz zasa Petra Vlhová. Rozumiem tomu a o to viac som sa tešila, keď búrlivo tlieskali v cieli aj mne,“ hovorila v sobotu dobre naladená americká víťazka.
Zo Záhrebu si odniesla štvrtú korunku. Tá vlaňajšia jej vypadla z ruky a rozbila sa. „Táto korunka je v poriadku,“ smiala sa na tlačovej konferencii po pretekoch.
Jeden výstavný kúsok má doma aj Veronika Velez-Zuzulová, ktorá triumfovala pred dvomi rokmi. Jej úspešná nasledovníčka Vlhová na jej zisk ešte len čaká. Najbližšie bola práve v roku 2017 a 2019, keď korunovanie víťazky sledovala z druhej priečky.
„Páči sa mi tu, vždy je tu dobrá atmosféra. Kopec je veľmi dlhý a ľadový. Aj napriek tomu sa do Záhrebu rada vraciam,“ priznala Vlhová.
O rok by v Chorvátsku nemala chýbať. Možno sa konečne dočká a prischne jej prestížny titul: Snježna kraljica. Cesta k nemu je minimálne rovnako kľukatá a náročná, ako serpentíny vedúce na Sljeme.
