V čom vidíte podstatu sporu?
V tom, že zmluva, ktorú máme podpísať, je protiprávna. Obsahuje ustanovenia, ktoré aj podľa vyjadrenia hlavnej kontrolórky športu nie sú zákonné. Sú to ustanovenia o osobnostných právach, ktoré nie sú v súlade s verejným záujmom a reprezentáciou. Preto ju nemôžeme podpísať.
Predbehnime – ak by sa spor vyhrotil tak, že by ste nemohli pokračovať, čomu by ste sa venovali?
Športové právo mi bude srdcu najbližšie – ak by som sa venovala inej práci ako profesionálnemu športu. Stále hovorím, že to neprichádza do úvahy. Je to náročná práca, aj šport chce svoju prax, aj právo chce svoju prax. Bola by som na začiatku niečoho dlhého.
Ako vyzerala vaša záverečná príprava?
Absolvovali sme ju vo švajčiarskom Lenzerheide. Mali sme tam 1,3 kilometrový okruh, lebo snehové podmienky nie sú nikde ideálne a dobré. V rámci možností sme mali jedny z tých lepších podmienok. Trénovali sme veľmi kvalitne, čo ukázali aj kontrolné preteky v závere. So sestrou sa nám v nich darilo bežecky i strelecky. S touto časťou našej práce sme spokojné a pripravené. Čo sa týka psychickej stránky, sme profíčky, snažíme sa odstrihnúť a čo najmenej komunikovať, čítať a riešiť veci okolo. Máme na to poverenú právnickú kanceláriu. Tá to rieši, aj náš zamestnávateľ Dukla Banská Bystrica i Slovenský olympijský výbor. Vstúpilo do toho veľa ľudí, ktorí majú k tomu čo povedať. Tu sa moja práca skončila. Ja som reprezentnatka, chcem reprezentovať Slovensko. To je celé.
Čakali ste, že ani týždeň pred štartom Svetového pohára neviete, či v ňom budete štartovať?
To som teda nečakala. Je to tak, ako to je, ja to už dnes neviem ovplyvniť. Verím, že sa to vyrieši a v nedeľu nastúpim na preteky Svetového pohára.
V slovinskej Pokljuke sa začínajú štafetami. Máte prípadne nejakú odozvu od Anastasie Kutzminovej? Keby ste neštartovali, boli by štafety ohrozené…
K tomuto sa neviem vyjadriť. Nepoznám Nastine zámery so štafetami, či ide alebo nejde. Nie som kompetentná a ani nemám právo sa k nej vyjadrovať a ani sa nejako porovnávať.
Zmenili ste niečo v príprave oproti minulej sezóne, keď ukazovatele naznačujú zlepšenie?
V príprave máme zaužívané a zabehané osvedčené veci, ktoré fungujú a zlepšujú našu výkonnosť. Pridali sme jeden alebo dva malé detaily, odpichli nás vyššie. Nedokážem povedať, do akej miery nás táto kauza alebo spor poznamenala. Aj keď pôjdem súťažiť, budem zrejme potrebovať nejaký čas na rozpretekanie. Myslím si, že som na to pripravená a zvládnem to úplne v pohode.
Záver minulej sezóny ste sa mali výborný, prvý raz ste sa dostali na medailový stupeň. Aké ambície máte v tejto?
Prioritou sú majstrovstvá sveta vo švédskom Östersunde. Budú až na konci sezóny. To stredisko mám veľmi rada, aj sa mi tam zvyklo dariť. Teším sa na to, formu aj všetko ostatné úsilie budem smerovať na svetový šampionát. Uvidím, ako mi vyjde začiatok sezóny a ako bude pokračovať. Podľa toho sa zariadime, uvidíme, či pôjdeme na Svetový pohár aj do Ameriky a Kanady, alebo nepôjdeme a ostaneme sa pripravovať doma. Tak sme sa dohodli aj s trénermi.
Pridáte ďalšie umiestnenia na stupňoch víťazov?
Myslím si, že biatlonista, pokiaľ nie je nejaký rýchlopečený supertalent, zreje každým rokom. Ja som v tých najlepších, začali teraz od dvadsiatich piatich-šiestich a dúfam, že potrvajú do tridsiatky. Je to o skúsenostiach, nabehaných kilometroch, odtrénovaných hodinách. O denno-dennom vstávaní o šiestej a líhaní večer o jedenástej, medzitým kopec tréningu a roboty. Aj preto ma tento spor veľmi mrzí, lebo nejde o prácu za posledný rok, ale za pätnásť – a v týchto rokoch by mala vyvrcholiť. Mala by som sa dostať do najlepšej formy, verím, že mi to bude umožnené. Aj takýmto spôsobom sa chcem odvďačiť všetkým, ktorí ma podporovali. Na začiatku to boli moji rodičia, bez ich pomoci by to nebolo možné, ako aj bez pomoci Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, Slovenského olympijského výboru a určite aj Slovenského zväzu biatlonu. Chcem im vrátiť všetko, čo do mňa investovali – a vraciam im to mojimi výsledkami.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Tušili ste na začiatku, že konflikt dôjde až tak ďaleko?
Nie.
Pripúšťate si, že by ste sezónu nezačali?
Vôbec si to nepripúšťam, nedáva mi to logiku a ani zdravý rozum. Neviem to v súčasnej situácii ovplyvniť, budem čakať na rozhodnutie zväzu biatlonu – či ma na preteky vyšle alebo nevyšle. Ak ma vyšle, budem reprezentovať a s hrdosťou nosiť aj zväzovú kombinézu. Nikdy som s tým nemala problém. Od začiatku sme deklarovali, že budeme v reprezentácii prezentovať všetkých zväzových partnerov, v rámci zákona o športe poskytneme všetky osobnostné práva, ktoré im prináležia. S tým, čo je definované v zákone, nemáme nijaký problém – takže neviem, kde je problém.
Hypoteticky – keby vás oslovil povedzme lyžiarsky zväz a akceptoval vaše podmienky, vedeli by ste si to predstaviť?
Nie, určite nie. Od začiatku tvrdím, že som slovenská biatlonistka, cítim sa ako produkt slovenského športu, konkrétne slovenského biatlonu. Preto nikdy nebudem reprezentrovať inú krajinu. Myslím to úprimne a vážne, to sa radšej pustím do týchto čiernych knižiek (so smiechom ukazuje na zbierky zákonov). Neláka ma to, beh na lyžiach je síce krásny, ale nikdy som nemala k nemu tak blízko ako k biatlonu.