SERIÁL: Mama, čo sa deje? Striebru Žideka predchádzal spomalený film

18.10.2018 05:00
17874382 židek snoubording
Radoslav Židek oslavuje zisk striebra na ZOH 2006 v Turíne. Autor:

Snoubordisti. Členovia uzavretej komunity, ktorých kolegovia z iných športových odvetví považujú za čudákov.

Sú svojskí, majú vlastné pravidlá, nehľadia na zaužívané športové dogmy. Tí najlepší cibria talent na zasnežených kopcoch Skalnatých vrchov v USA či na zjazdovkách v Alpách.

No nebolo to tak dávno a aj Slovensko malo svoju žiarivú hviezdu na rýchlej doske. Vtedy 24-ročný Radoslav Židek vybojoval na zimných olympijských hrách 2006 v Turíne striebornú medailu v disciplíne snoubordkros.

Senzačne sa stal prvým Slovákom v ére samostatnosti, ktorý získal cenný kov na zimnej olympiáde.

Olympijské legendy

Každému z nich zavesili na krk olympijskú medailu. Viacerí si pod päticou farebných kruhov vypočuli národnú hymnu. Denník Pravda vám prináša seriál, v ktorom si na svoje olympijské úspechy zaspomína desiatka slovenských športových legiend.

Málokto ho poznal

Keď slovenskí športovci pred odchodom pod päť kruhov do Turína skladali sľub u prezidenta, žilinský snoubordista stál bokom. Osamotený, ale sebavedomý. To, o čom sa ostatní obávali hovoriť, povedal priamo.

"Potešilo by ma prvé, druhé alebo tretie miesto. Prvé by ma potešilo najviac, ale akékoľvek miestečko na bedni by bolo pekné,“ vravel. A neznelo to nafúkane. Naopak, tak nejako samozrejme.

Niektorí sa pri jeho slovách len pousmiali. Úspechy pod piatimi kruhmi vtedy čakali fanúšikovia skôr od hokejistov, lyžiarky Veroniky Zuzulovej či bežca na lyžiach Martina Bajčičáka, ktorý mal vtedy výbornú formu. Nie od neznámeho chlapca spod Dubňa, ktorého šport mnohí považovali za okrajový či doplnkový.

Židek cestoval do Talianska aj napriek tomu, že príprava sa mu nevydarila. V Kanade plánoval absolvovať štyri súťaže Svetového pohára. Po jedenástej priečke na podujatí vo Whistleri však už na ďalšie nenastúpil. "Hneď v úvode kanadského turné som si poranil ľavú pätu. Potom som už iba chodil o barlách. Domov som ísť nemohol, lebo sa nedal zmeniť deň odletu,“ smútil.

Už vtedy bol iný ako ostatní. Vystupoval z davu. Ako jeden z mála jazdcov v krose jazdil na tvrdom alpskom viazaní. "V celom Svetovom pohári sme asi siedmi. Freestylové mäkké viazanie je používanejšie a výhodnejšie pri skokoch. My máme výhodu v klopených zákrutách,“ prezradil.

V Turíne mal tri funkcie. Súťažil, bol svojpomocný servisman a nezabudol ani na svoje hobby – amatérske fotografovanie. V dedine športovcov v Bardonecchii ho kolegovia mohli stretnúť s palcom na spúšti.

"Baví ma to. Fotím všetko pekné – krajinu, ľudí, témy. Robím to pre seba, pre potešenie. Mám aj jeden záber, na ktorý som zvlášť hrdý. Pozitívne hodnotenie naň som dostal od viacerých ľudí,“ užíval si olympijskú atmosféru.

S prípravou na súťaž nikoho neobťažoval. Poradil si sám.

"Servismana nemáme. Pred olympiádou síce sľubovali, že nám niekto bude pomáhať, ale všetko si robíme sami. Pomáha mi trénerka, povybavuje niektoré veci, ale servis a mazanie zostáva iba na mne,“ vysvetlil Židek, ktorého v pozícii trénerky viedla priekopníčka slovenského snoubordingu Jana Šeďová.

Kopec v Bardonecchii sa mu pozdával, niekoľkrát si ho vyskúšal na tréningoch.

"Trať je perfektne technicky pripravená a má veľa zákrut. To mi vyhovuje, v nich som lepší ako v skokoch. Štart je trošku freestylový, čo nie je môj štýl. Zvyšok je fajn, až na jednu prekážku – je obtiažna. Má krátky dopad a asi ju budem prelietavať,“ opísal olympijskú trať.

Pred ostrým štartom priznal, že súťaž bude pre neho vabank.

„Špekulovať sa neoplatí, od začiatku treba ísť na doraz, lakeť na lakeť. Bude tam kompletná špička, čakajú ma náročné preteky. Ale stres necítim, som v pohode. Nestaviam si vzdušné zámky. Buď to vyjde, alebo nie,“ pokrčil plecami.

Konkurenti v boji o zlato: Američan Seth...
Konkurenti v boji o zlato: Američan Seth Wescott (vpravo) a Radoslav Židek. Autor: SITA/AP, LIONEL CIRONNEAU

Pol metra od zlata

Jeho veľký deň v dejisku snoubordových súťaží sa začal hrozne. Po prvej kvalifikačnej jazde krosu bol posledný.

"Katastrofa. Zle som navoskoval, urobil som veľa chýb. Išiel som ako spomalený film, celkom sa za to hanbím. Potom to však už kĺzalo,“ hodnotil kvalifikáciu.

"Šiel zle. Najhoršie, ako mohol. To nebol on,“ vravela trénerka Šeďová. "Nestresoval sa však. Druhá jazda mu vyšla – a potom už iba šiel, šiel a šiel. Bol úplne mĺkvy a skoncentrovaný,“ opisovala.

Osemfinále, štvrťfinále, semifinále. Židek zakaždým skvele odštartoval, dostal sa na prvú priečku a suverénne si ju postrážil až do cieľa. "Má veľmi dobré štarty. A keď už je na čele, vie si pozíciu udržať. V tom je dobrý,“ rozoberala Šeďová. "Občas sa síce súperi doťahovali, ale nepozeral som sa za seba. Pálil som dole, čo to šlo,“ vravel snoubordista.

"Židek, go, go, go,“ nadšene ho povzbudzovala skupinka fanúšikov z Poľska a Japonska. Slováci neprišli. Nečakali, že ich krajan bude nezastaviteľný. Neverili jeho odvážnym slovám o medaile. Aj väčšina slovenských novinárov dala prednosť biatlonovým pretekom, konali sa súbežne v Cesane. Po priebežných správach dobiehali do Bardonecchie na poslednú chvíľu.

Celý deň odjazdil Židek v červenom drese. Akurát na finále vyfasoval modrý. "Len som prevrátil očami,“ priznal. Rozhodujúca bitka prebiehala spočiatku rovnako ako predtým. Slovák skvele odštartoval a viac ako polovicu trate viedol. Nedokázal sa však striasť skúseného Američana Setha Wescotta.

"Cítil som každý jeho pohyb, videl som jeho tieň,“ vravel Židek. Američan vyčkával na jeho zaváhanie, a keď prišlo, využil ho. "Číhal v zákrutách na moje pošmyknutie či spomalenie a podarilo sa mu strčiť sa predo mňa,“ povzdychol si Žilinčan.

Radoslav Židek sa teší zo striebornej...
Radoslav Židek sa teší zo striebornej olympijskej medaily. Autor: SITA/AP, LIONEL CIRONNEAU

Bojoval do posledného kúska trate, po strhujúcom cieľovom skoku sa Američana takmer striasol, ale nestačilo to.

"K zlatu mi chýbalo možno pol metra, najviac meter. Ale spraviť chybu a napriek tomu mať striebornú medailu – to vôbec nie je zlé,“ reagoval.

V cieli si radosť poriadne užíval, vyobjímal Šeďovú, nosil ju na rukách. Do toho mu zatelefonovala mama. Spolu s ostatnými členmi rodiny sledovala preteky doma v televízii. „Ahoj, mama, stalo sa niečo?“ – spýtal sa Židek, keď zdvihol telefón.

Oslava s hokejistami

Pre Žideka to boli životné preteky. Nikdy v kariére nebol tak vysoko. Pred Turínom sa vo Svetovom pohári ani raz neprebojoval do veľkého finále, teda medzi najlepších štyroch. Po olympiáde sa mu to podarilo iba raz a skončil štvrtý. Najlepšie jazdy si ušetril na možno najdôležitejšie preteky života.

"Dlho mi neprialo šťastie, ale v Bardonecchii som ho mal kopec. Preteky som pekne vygradoval. Šlo to od zlého k najlepšiemu. Teda – skoro k najlepšiemu,“ pochvaľoval si.

Zrazu si musel zvykať na zvýšený záujem médií. „Je mi skvele, ale ešte si to všetko neuvedomujem. Príde mi to až neskôr,“ hovoril skromne.

Novinári mu pripomenuli, že za striebro dostane prémiu 600-tisíc korún. „Ešte neviem, čo s tými peniazmi urobím. Niekde ich investujem.“ Výsledok? Investoval ich do výletu v Čile.

Pochvalu zožal aj od svojej trénerky. Jana Šeďová štartovala na dvoch olympiádach – v Nagane 1998 ani v Salt Lake City 2002 však na cenný kov nedosiahla. Dočkala sa ho až ako trénerka. "Rada poznám, verila som, že má na medailu,“ priznala. Jej zverenec prežíval preteky veľmi intenzívne.

"Bol mĺkvy a maximálne sústredený. Po zbabranej kvalifikačnej jazde sa nestresoval. Prišiel ku mne a pokojne povedal – ideme ďalej. Druhá sa mu podarila a potom už iba išiel, išiel a išiel.“

V Slovenskom dome na brehu rieky Pád mu gratulovali k striebru aj najväčšie hviezdy slovenskej výpravy. Nechýbali hokejisti Miroslav Šatan, Pavol Demitra či Marián Hossa. "Je to super. Rado je borec, neskutočné,“ chválil ho brankár Ján Lašák.

Stupeň víťazov v Turíne: strieborný Radoslav...
Stupeň víťazov v Turíne: strieborný Radoslav Židek (vľavo), zlatý Seth Wescott (v strede) a bronzový Paul-Henri Delerue. Autor: SITA/AP, GREG BAKER

Oslávenec s deravou medailou na krku rozlieval pripravené šampanské do obrích čiaš a prví si pripili čelní predstavitelia Slovenského olympijského výboru.

Šéf SOV sa Židekovi ospravedlnil za to, že si doteraz mýlil jeho krstné meno. „Sľubujem, že už ti nikdy nepoviem Jaro,“ vyhlásil Chmelár.

Slová zostali želaním

Hoci bol prvým Slovákom s medailou zo zimnej olympiády, naďalej mu chýbalo to, čo aj teraz chýba ostatným kolegom-športovcom: peniaze. Mesiac pred začiatkom prípravy na novú sezónu už načieral do vlastného vrecka.

"Drahé je takmer všetko: materiál, ubytovanie, letenky,“ vypočítaval. "Na skutočne kvalitnú prípravu by som od septembra do marca potreboval aj 3,5 až 4 milióny korún. To už by som si mohol dovoliť aj fyzioterapeuta. Aby som sa nemasíroval sám.“

Vypukol na Slovensku po jeho úspechu snoubordový boom?

„To sotva. Keby som žil v Čechách, nehovoriac o Rakúsku či Nemecku, bolo by to iné. Tam by ma asi po takom výsledku nosili na rukách. To však nepotrebujem, odkráčam aj po svojich.“

K výraznejšiemu prísunu financií mu nepomohol ani fakt, že na konci roka získal ocenenie Športovec roka. V tradičnej ankete zdolal kajakárku Janu Dukátovú i hokejistu Mariána Hossu.

"Prvenstvo ma teší. Rád by som napredoval a nadviazal na úspech z olympiády aj v pretekoch Svetového pohára či na majstrovstvách sveta. Chcem potvrdiť, že Turín nebola náhoda,“ reagoval Židek.

Američan Seth Wescott (vľavo) v dramatickom...
Američan Seth Wescott (vľavo) v dramatickom súboji s Radoslavom Židekom vo finále snoubordkrosu na ZOH v Turíne. Autor: SITA/AP, PETER DEJONG

Jeho slová však zostali len želaním. Od Turína podobný prenikavý výsledok nezopakoval. Doplácal na pády a zranenia, mal otras mozgu, krátkodobo stratil pamäť, pre tri operácie pravého kolena sa na kopce vrátil po 15-mesačnej pauze. Miestenku na ďalšiu olympiádu do Vancouvru 2010 si už nestihol vyjazdiť.

"Urobil som všetko, čo sa dalo. Ale aj tak nemôžem byť spokojný s tým, že nejdem na olympiádu,“ smútil.

Neskôr sa blysol ako lukostrelec, na halových majstrovstvách Slovenska v marci 2011 vo Viničnom pri Pezinku v kladkovom luku obsadil tretie miesto.

"Momentálne sa venujem rozvoju ducha. Snoubordingu už len tak turisticky. Stačilo už súťaženia, som na dôchodku a musím šetriť kĺb,“ doplnil Židek, ktorý si získal fanúšikov aj úspešným účinkovaním v tanečnej šou v súkromnej televízii.

Trénuje talenty

Zatiaľ posledný medializovaný rozhovor poskytol Pravde minulý rok.

„Aj keď dnes zavriem oči, viem si predstaviť každú bránku, cez ktorú som v olympijskom finále prešiel,“ spomínal.

Prezradil aj detaily z osláv.

„V olympijskej dedine sme žúrovali na internáte. Navyše, chodili sme spolu na hokej. Do parády si ma vzali najmä dvaja z hokejistov – Rišo Kapuš s Ľubošom Bartečkom. V Slovenskom dome sme popíjali demänovku. Zlomili ma,“ smial sa.

Vyvrcholenie finále zaobstarali Seth Wescott...
Vyvrcholenie finále zaobstarali Seth Wescott (vľavo) a Radoslav Židek. Autor: SITA/AP, PETER DEJONG

Po skončení kariéry si uvedomil, že isté veci nerobil v súlade so svojím telom.

„Častokrát sa to skončilo zranením, išlo o sebazničujúci proces. Našťastie sa to zmenilo, začal som sa mať rád. Keď som ukončil aktívnu kariéru, bol som smutný. Rozplynulo sa mi niečo, na čom som dlho drel. Ale prešlo ma to. Hľadal som chyby kdekoľvek inde, len nie v sebe, čo nebolo správne.“

Postaví sa na snoubord aj dnes?

„Samozrejme. Trénujem mimoriadne talentovaného deväťročného chlapca. Verím, že jedného dňa o ňom všetci budete počuť. Ak vydrží, bude skvelý. Mám ambíciu stvoriť ďalšieho olympionika.“ K medaile z Turína nemá hlbší vzťah.

„Je u rodičov v izbe. Majú tam akúsi moju sieň slávy. Striebro z Turína je presne uprostred vitríny. Medailu by som pokojne predal. Hoci aj za 300 či 400 eur. Napokon, prečo nie, keby niekomu urobila radosť? Predsa len, je to iba kov. Vyhral som ho, to mi už nik nevezme. Ide len o vec. Ozajstná hodnota je uložená v spomienkach.“

Svätá pravda. Jedinečný výkon nekonvečného Žilinčana zostane v spomienkach slovenských športových fanúšikov ešte dlhý čas.

Nielen preto, že bol prvý športovec spod Tatier s medailou zo zimnej olympiády. Aj z toho dôvodu, že spoločne s Pavlom Hurajtom sú jedinými rodákmi zo Slovenska, ktorí za dvadsaťpäť rokov a sedem zimných olympiád získali pre našu krajinu cenné kovy.

Hoci je Anastasia Kuzminová nespochybniteľnou biatlonovou kráľovnou a miláčikom národa, nasledovníci Žideka a Hurajta sú nateraz v nedohľadne.

Radoslav Židek

Narodil sa 15. októbra 1981 v Žiline. Na zimných olympijských hrách v Turíne 2006 si vyjazdil v snoubordkrose striebro, čo bola prvá slovenská medaila zo zimnej olympiády v ére samostatnosti.

Bol členom ŠKP Štrbské Pleso, trénerka Jana Šeďová sa starala aj o marketing.

Medzi jeho koníčky patrí fotografovanie, kitebording (jazda na doske po vodnej hladine, človeka ťahá klzákový padák), wakebording (podobný šport ako kitebording, človeka ťahá vlek) a freeriding.

#snoubording #Radoslav Židek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk