Tréner lyžiarov Dieter Bartsch: Stále treba hľadieť dopredu

, 05.09.2018 06:00
Dieter Bartsch, lyžovanie, lyžiarsky svah
Dieter Bartsch tam, kde to má najradšej - na lyžiarskych svahoch. Autor:

Z Nórov Kjetila Andreho Aamodta a Laseho Kjusa sa pod jeho vedením stali lyžiarske legendy. Ešte predtým sa mu niečo podobné podarilo so švajčiarskymi zjazdárkami Mariou Walliserovou a Michelou Figiniovou. Rakúšan Dieter Bartsch patrí medzi najúspešnejších trénerov všetkých čias. Na konte má desiatky medailí z najprestížnejších svetových podujatí, a hoci tento rok oslávi sedemdesiatku, stále trénuje v kolotoči Svetového pohára. Pravde poskytol mailom exkluzívny rozhovor počas nedávneho tréningového kempu v Nórsku.

Už vyše 50 rokov pôsobíte v športe. Ako pretekár, tréner, funkcionár, potom zasa tréner. Čím si vás šport tak pripútal?

Áno, je to tak. Šport vždy dominoval môjmu životu, špeciálne alpské lyžovanie. Vyrastal som s lyžovaním a pretekaním, uchvátilo ma to a drží doteraz. Zo športu som si urobil prioritu a z alpského lyžovania život.

Rozmýšľali ste niekedy, že by ste s tým skončili a robili niečo iné?

Nie, o tom som naozaj nikdy nepremýšľal.

Počas vašej trénerskej kariéry od roku 1972 ste pôsobili v mnohých krajinách – v Anglicku, vo Švajčiarsku, v Rakúsku, Lichtenštajnsku, Nórsku. Kde ste sa cítili najlepšie?

Najlepšie mi bolo počas môjho prvého pôsobenia vo Švajčiarsku v 80. rokoch, keď som bol súčasťou ženského tímu, a potom určite v Nórsku.

Prečo?

So švajčiarskymi dievčatami sme veľmi dobre vychádzali. To značne uľahčovalo tímovú prácu, bola úžasná. V Nórsku som zasa na začiatku spoznal pár deciek, takpovediac surové, nebrúsené diamanty, ktoré sa dali vynikajúco tvarovať. Časom sa z nich stali vynikajúci športovci, úspešní lyžiari a fantastické osobnosti. Ich dychtivosť tvrdo na sebe drieť a ich tímový duch bolo niečo, s čím sa výborne robilo a čo ich napokon dostalo až na vrchol.

Je možné spočítať všetky medaily, ktoré vaši zverenci získali počas vášho profesionálneho života?

Hahaha, už to nejakí ľudia pre mňa skúšali počítať, a ja to musím ešte dôkladne preštudovať. No stále si nie som istý. Závisí to aj od subjektívneho posúdenia, aký podiel asi mám na tej-ktorej medaile… No je to niekde medzi 74 až 96 medailami na pódiu Svetového pohára.

Dosiahli ste už takmer všetko, čo si tréner môže želať. Máte trofeje z olympijských hier, z majstrovstiev sveta… Ako nachádzate motiváciu začínať vždy znova a znova?

Áno, dosiahol som veľa úspechov, ale je na ne nejaký limit? Ja si to nemyslím. Vždy sú tu možnosti, ako sa zlepšiť, pracovať tvrdšie, skúšať nové veci, trénovať iným spôsobom, kráčať inou cestou. V tomto sa chcem ďalej vzdelávať.

Len jediná vec zostáva rovnaká: schopnosť pracovať s akoukoľvek zmenou. Neobzeraj sa späť, to už nie je tvoja cesta!
Dieter Bartsch

Čo vás priťahuje k tomuto špeciálnemu spôsobu života? Robiť trénera zjazdového lyžovania je vo vnímaní mnohých otročina – skoro ráno vstávať, stráviť väčšinu dňa na kopci v mrazivom počasí, neustále cestovať, nikdy nebyť doma, a predovšetkým – pracovať 24 hodín denne. Človek to asi musí milovať…

Ak milujete túto prácu a žijete ňou, na ničom nezáleží. Ani na počasí, ani na cestovaní, ani na podmienkach a ani na hodinách, ktoré tomu venujete. Na čom záleží, je vaša ochota zlepšovať sa, prejsť míľu navyše oproti ostatným a splniť vašim pretekárom ich profesijné sny. Ak vás čokoľvek z toho, o čom ste sa zmienili v otázke, obťažuje, nehodíte sa pre tento biznis.

Pamätáte si, ako a kedy ste sa rozhodli, že sa stanete lyžiarskym trénerom?

Neviem, či som sa niekedy naozaj rozhodol stať sa trénerom, skrátka k tomu postupne prišlo. Zamiloval som sa do športu, lyžovania zvlášť. Bavilo ma, a veľmi som sa chcel učiť. Sám som kedysi pretekal a stal sa celkom dobrým odborníkom, ak tak môžem povedať, no a potom k tomu došlo. Skupina mladých bláznivých Britov ma oslovila, aby som ich trénoval. Odvtedy som vedel, že som našiel svoje poslanie.

Vlastné dávne začiatky Dietera Bartscha.
Vlastné dávne začiatky Dietera Bartscha. Autor: Archív D. Bartscha

Aký by mal byť podľa vás dobrý tréner?

Oh, nuž… Haha, aký by mal byť dobrý tréner a čo všetko by mal robiť, je námet na knihu. Príliš veľa faktorov je tam, teraz tak možno zaznamenať dve percentá… V prvom rade je potrebná empatia. Musíte vycítiť charakter vášho zverenca, národnú mentalitu, ďalej jeho schopnosť učiť sa, trénovať a zlepšovať sa. Je to veľmi osobná skúsenosť pre oboch, trénera i zverenca. Je to všetko o individualite. Ako tréner musíte byť schopný pracovať s individuálnymi potrebami každého vášho pretekára, a zároveň ich musíte vedieť čo najlepšie integrovať do tímu. To je podstata práce, základ, na ktorom môžete vybudovať úspech.

Veľa vašich športovcov sa dostalo do svetovej špičky a dlhé roky sa v nej udržalo. Figiniová vyhrala olympiádu i majstrovstvá sveta, Walliserová bola trojnásobnou majsterkou sveta, obe získali po dva veľké krištáľové glóbusy a päť malých. O pár rokov neskôr zasa žali úspechy nórske hviezdy Aamodt, Kjus, Atle Skaardal. Ako ste to dokázali?

Pýtate sa, ako som to dokázal? Ja som to nedokázal. Oni to dokázali. S mojou pomocou, podporou a nepretržitým úsilím.

Švajčiarky sa v osemdesiatych rokoch neustále držali na vrchole, chvíľami boli takmer neporaziteľné. Čo ste robili inak než ostatní, že ste boli najlepší tak dlho?

Nič som nerobil inak. Pracoval som tak tvrdo, ako som mohol, s tým, čo som mal k dispozícii. A, áno, stálo to veľa námahy, to vám teda poviem.

Môžete priblížiť atmosféru v tíme? Napríklad Walliserová s Figiniovou boli kamarátky?

V žiadnom prípade neboli tie typické učebnicové kamarátky. Ale posúvali jedna druhú vpred, neustále si navzájom kládli nové výzvy. A to bolo prospešné, zlepšovali sa jedna i druhá. Aj spoločne.

Pamätáte si na olympijský zjazd v Sarajeve v roku 1984? Po prvej pätnástke v cieli to vyzeralo ako na švajčiarskych majstrovstvách, patrili vám všetky tri prvé priečky, Figiniová, Walliserová a Ariane Ehratová. No potom zišla dolu Olga Charvátová z vtedajšieho Československa a vybojovala bronz. Mrzelo vás to?

Haha, teraz sa už nad tým doslova usmievam, ale čestne – samozrejme ma to vtedy škrelo. Zlato, striebro a bronz by bolo vyzeralo lepšie než prísť o bronz… Ale zasa – bolo to zaslúžené pre vynikajúcu lyžiarku, ktorá tiež tvrdo pracovala, aby dosiahla túto métu. V podstate je to všetko napokon stále o rešpekte, a ja rešpektujem schopnosti každého športovca.

Olympijský zjazd žien v Sarajeve 1984....
Olympijský zjazd žien v Sarajeve 1984. Švajčiarske pretekárky pod vedením Dietera Bartscha mali na dosah všetky tri medaily. Napokon bronz vybojovala Olga Charvátová z vtedajšieho Československa (vpravo). Víťazkou je Michela Figiniová, striebro získala Maria Walliserová. Autor: Profimedia

Ako si spomínate na vtedajšie československé najlepšie zjazdárky Charvátovú, Janu Gantnerovú, a ich trénera Pavla Šťastného?

Pavel Šťastný a jeho tím robili vtedy fantastickú prácu.

Čo vám ako prvé napadne pri spomienke na olympijské hry Sarajevo 1984?

Zaujímavé časy a rovnako zaujímavá skúsenosť.

Po úspechu so švajčiarskymi zjazdárkami sa vám podaril rovnako ohromujúci vzostup s nórskym mužským tímom, ktorý dominoval svetu v deväťdesiatych rokoch. Vyhrávali majstrovstvá sveta, olympijské hry… Kde vidíte príčiny tohto úspechu?

Iný čas, iný tím, ale rovnaká cesta za úspechom – vždy pozeraj vpred!

Ak porovnáte nórsky tím s inými, ktoré ste viedli, akí boli títo lyžiari? Kto bol ich lídrom?

Nóri boli veľmi výnimoční – ako osobnosti, aj ako tím. Nachádzali sme rôzne spôsoby trénovania a kreovania tímu a veľmi úspešne sme vybudovali rutinu. Ak by som mal vyzdvihnúť lídra, povedal by som, že to bol asi Atle (Skaardal, dvojnásobný majster sveta v super G, dnes šéf ženského Svetového pohára, pozn. red.). Vždy pomáhal svojim, zväčša mladším, tímovým kolegom a podporoval ich.

Ktorú medailu alebo úspech si ceníte najviac?

To sa nedá vybrať. Každý úspech je špeciálny vo svojej vlastnej podstate, citovom vnímaní a hodnote. Nemôžem povedať, že by som si niektorý cenil viac než iné.

Ako sa zmenil šport za posledných tridsať rokov?

Ako? Nuž, nič nikdy nezostáva rovnaké. Ľudia sa menia. Mentalita športovcov sa mení. A technické vybavenie je vo vývoji nepretržite. Len jediná vec zostáva rovnaká – schopnosť pracovať s akoukoľvek zmenou. Neobzeraj sa späť – to už nie je tvoja cesta!

V čom sú iní športovci dnes?

To je to isté. Ľudia sa menia, športovci sú ľudia. Svet sociálnych sietí, publicita, marketing, branding, sponzoring, a tak ďalej vyžadujú zmenu aj v športovcoch v porovnaní napríklad s ľahšími časmi Marie Walliserovej či Michely Figiniovej v osemdesiatych rokoch, a rovnako povedzme aj s obdobím Skaardala, Kjusa, Aamodta. Neustála zmena sveta vyžaduje neustálu zmenu osobností športovcov.

Súčasná zverenka Chiara Mairová z Rakúska sa po...
Súčasná zverenka Chiara Mairová z Rakúska sa po sérii zranení snaží presadiť v tridsiatke svetového pohára. Autor: Profimedia

V súčasnosti ste trénerom mladej rakúskej lyžiarky Chiary Mairovej, ktorá sa snaží pretlačiť do popredia Svetového pohára. Aké máte ciele na tento rok?

Môj cieľ je pomôcť jej, aby sa pevnejšie etablovala v tíme Svetového pohára. V minulosti bojovala s viacerými vážnymi zraneniami, takže teraz sa naozaj snažím, aby sa jej ohromný talent prejavil aj vo výsledkoch.

Môže z nej byť ďalšia Mikaela Shiffrinová?

Mika je iný typ športovca. Nikdy nemôžete mať dvakrát toho istého pretekára. Cieľom je byť tým najlepším, akým dokážem, ale sám sebou. Nie sa snažiť kopírovať niekoho iného.

Čo si myslíte o najlepšej slovenskej lyžiarke súčasnosti Petre Vlhovej?

Veľmi sa mi páči jej „drajv“ a poctivý prístup k tréningu. V kombinácii s jej technikou a silou si myslím, že je zaslúžene tam, kde je. Patrí tam.

Spolupracujete s niekým aj zo slovenského lyžovania?

Mám vynikajúcu spoluprácu so Slovákmi, špeciálne s tímom Tonyho Borisa (jeden z trénerov slovenských juniorských reprezentantiek, pozn. red.) Naozaj si cením ich profesionalitu, želám im len to najlepšie a úspech, zaslúžia si ho.

Keď si predstavíte ideálneho zverenca, aké vlastnosti by mal mať? Trénovali ste niekedy niekoho, kto by sa mu približoval?

Odpoveď na túto otázku by mi tiež vystačila na knihu. Pozrite, vždy som mal to potešenie trénovať tých najlepších športovcov svojej doby. Každý z nich bol svojím spôsobom ideálny. Pokiaľ tvrdo pracovali, zostávali verní svojim ideálom a cieľom vo svojej mysli, boli pre mňa ideálni. Vyzdvihnúť niekoho z nich by si odo mňa vyžadovalo vedieť všetko… A ja neviem všetko. Viem však, že na vytvorenie ideálneho pretekára musí do seba zapadnúť veľa faktorov počas životnej cesty… Nestačí jedna individualita. Ideálny zverenec je produkt rokov neideálnych skúšok a bitiek, pred ktorými neuhol a nikdy sa nevzdal. To je cesta k úspechu!

Ako vidíte zjazdové lyžovanie o desať rokov?

Som si absolútne istý, že bude najbližších desať rokov napredovať rovnako, ako napredovalo uplynulých desať rokov.

Zlatá éra spolupráce s nórskymi lyžiarmi v...
Zlatá éra spolupráce s nórskymi lyžiarmi v deväťdesiatych rokoch. Vyhrávali takmer všetko, čo sa dalo. Na snímke sa s Kjetilom Andrem Aamodtom (vľavo) v cieli radujú z ďalšieho úspechu. Autor: Profimedia

Chcete byť stále jeho súčasťou?

Haha, úprimne dúfam, že nie. V určitom bode života si musíte prestať vyberať tú istú cestu znova a znova. Ale neviem. No viem, že budem o desať rokov starší a už nebudem teda takou „mladou puškou“ ako dnes.

Dieter Bartsch

Jeden z najúspešnejších trénerov alpského lyžovania Rakúšan Dieter Bartsch vedie pretekárov takmer nepretržite od roku 1972. Začínal pri britskom tíme, neskôr viedol národné družstvá vo Švajčiarsku, v Nórsku, Lichtenštajnsku aj doma v Rakúsku. Najvýraznejšie úspechy dosiahol so švajčiarskymi zjazdárkami v osemdesiatych rokoch, keď jeho zverenkyne Maria Walliserová a Michela Figiniová vyhrávali preteky Svetového pohára, majstrovstvá sveta i olympijské hry. Potom to skúšal s domácimi lyžiarmi, po nezhodách s funkcionármi však v roku 1989 odišiel trénovať do Nórska.

Jeho zverenci Kjetil Andre Aamodt, Lase Kjus, Atle Skaardal, Ole Kristian Furuseth potom kraľovali Svetovému poháru zhruba celé desaťročie. Aamodt je štvornásobný olympijský víťaz a päťnásobný majster sveta. Kjus má z olympiády jednu zlatú a z majstrovstiev sveta tri. Okrem toho majú Nóri z týchto podujatí aj strieborné a bronzové medaily a ďalšie desiatky pódiových umiestnení z pretekov Svetového pohára. Po zlatej nórskej ére pôsobil Dieter Bartsch ako šéftréner švajčiarskej mužskej reprezentácie. V roku 2002 sa stal pretekovým riaditeľom výrobcu lyží Head, v roku 2005 prešiel k firme Blizzard. Neskôr sa vrátil k trénovaniu. V súčasnosti trénuje Rakúšanku Chiaru Mairovú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zjazdové lyžovanie #tréner #Dieter Bartsch
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
139,99
Amore červené ruže Grand

Amore červené ruže Grand

35,99
Lady farebné trsové ruže a orchidey

Lady farebné trsové ruže a orchidey

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk