„Dlho som to nezvažovala. Vedela som, o čo ide a približne, čo mám na trati robiť. Lyžovanie milujem, preto som to prijala. Človek nevie, či si s tým druhým sadne aj ľudsky. Vyžaduje si to čas. Napokon sme to po úvodných peripetiách zvládli,“ hovorí navádzačka Natália Šubrtová.
Čím bližšie, tým rýchlejšie
Novej úlohy sa nebála, mala však pred ňou značný rešpekt. Bola to výzva, ktoré má rada. Osobne poznala viacerých navádzačov, od ktorých si zisťovala viaceré dôležité informácie. Teória a prax sú však dve rozdielne veci. Platí to aj v zjazdovom lyžovaní.
„Nemala som strach, skôr stres a zodpovednosť. Človek si musí uvedomiť, že to nie je iba o ňom. Navádzač sa stáva očami pretekára. Som zodpovedná za Henin osud. Niekedy jej hovorím, že keď ma nahnevá, zavediem ju do hlbokého lesa. Zatiaľ sa to nestalo,“ schuti sa zasmeje, už po niekoľkýkrát.
Foto: SITA/AP, Simon Bruty
Čo teda musí Šubrtová stihnúť počas približne 90-sekundovej jazdy dole slalomárskou či zjazdárskou traťou?
„Mojím popisom práce je naviesť Heňu tak, aby išla traťou čo najrýchlejšie. Platí pravidlo, že čím sme si bližšie, tým lepšie sa jej ide a jazda je rýchlejšia. V slalome je to asi pol metra, v zjazde niekoľko metrov. Mení sa to však vzhľadom na profil trate. Heňa nie je nevidiaca, má nejaké zvyšky zraku. Mám na sebe tmavú kombinézu a oranžové tričko, čo je pre ňu orientačný bod,“ približuje Šubrtová dianie na svahu.
Jedna pohodová, druhá dravá
Komunikácia prebieha cez vysielačky. Šubrtová informuje Farkašovú o stave trate či lyžiarskej technike. Zároveň sa za ňou paralelne obzerá.
„Čo sa týka pokynov, používam ich viacero. Pridaj! Nemotaj sa! Hop, čo značí stred oblúka. Heňa vie, že vtedy už vychádza z bránky a musí zabrať. Okrem toho jej napríklad hovorím aj to, aby zatlačila na spodnú lyžu, že ju čaká zmena sklonu, prechod, vlas a podobne,“ opisuje. Dvadsaťosemročná Šubrtová niekedy urobí chybu z rýchlosti a zabreptá. Ako rieši takúto situáciu?
„Stane sa mi aj to, že sa pomýlim alebo zakoktám. Napríklad v slalome sú vlásenky. Zahlásila som dvojvlásenku, ale bola to trojitá. Hneď sa však snažím to opraviť,“ priznáva. „Mýliť sa je ľudské, nehnevám sa na to. Aj ona mi niekedy hovorí niečo a ja to aj tak nerobím,“ doplní Farkašová.
Foto: SITA/AP, Ng Han Guan
A obe sa nahlas rozosmejú.
Spolu trávia veľa času a – ako obe bez problémov priznávajú – si niekedy lezú aj na nervy. Skvele sa však dopĺňajú. Jedna druhej sú vzájomnou inšpiráciou.
„Heňa je salámistka. Niekedy by som chcela mať jej pokoj Angličana a pohodu. Mám pocit, že som občas príliš aktívna a potrebujem sa upokojiť. Práve preto nám to funguje, vzájomne sa dopĺňame. Keby sme boli dve pohoďáčky alebo dve hysterky, asi by sme to ďaleko nedotiahli,“ zamýšľa sa Šubrtová.
„Natália je pre mňa motiváciou. Je jednou z osôb, ktoré považujem za životné vzory. Obdivujem na nej dravosť a sebavedomie. Ide tvrdo za tým, čo si zaumieni. Myslím si, že som od nej pochytila chuť víťaziť. Predtým som tomu nepripisovala taký význam,“ pritakáva Farkašová.
Riešia problém s peniazmi
Farkašová a Šubrtová spoločne s trénerom Dušanom Šaradínom po návrate zo ZPH 2018 riešili nevyplatenie prostriedkov na prípravu do nadchádzajúcej sezóny. „Minulý rok v decembri na odovzdávaní cien Športovec roka ministerka školstva Martina Lubyová hovorila, že bude podporovať paralympijský šport. Opak sa však stal pravdou. Prvé dva mesiace prípravy sme si hradili sami a k tomu sa pridalo aj odstrihnutie od financií v rámci top športovcov, čo predstavuje pre dvojicu 60-tisíc eur na kalendárny rok 2018. Štvrtého apríla nám ministerka odovzdala ďakovné listy za úspešnú reprezentáciu a prisľúbila realizáciu platieb v priebehu nasledujúceho týždňa. Zatiaľ sa tak nestalo. Veríme, že sľub čo najskôr splní a situáciu s financiami vyrieši. Sme hrdí Slováci. Nechceme reprezentovať inú krajinu a utekať,“ vraví kouč.