Tridsaťtriročná stálica svetového slalomu na ňu nastúpila oblečená v kvietkovanom kroji, kvety mala aj na prilbe ako čelenku.
Počas jazdy sa viackrát pristavila pri trati, aby sa poďakovala a objala s najbližšími, medzi nimi aj s otcom a trénerom Timotejom Zuzulom a tiež manželom Romainom Velezom.
V cieli nasledovalo obdarovanie kvetmi a objatie od mladšej krajanky Petry Vlhovej.
Veronika Velez-Zuzulová má za sebou bohatú a úspešnú kariéru. Takmer 18 rokov a zväčša vo skvelej fazóne sa preháňala po svahoch Svetového pohára. Prvé takéto preteky absolvovala 28. októbra 2000 v rakúskom Söldene, prvé bodované umiestnenie si pripísala 22. novembra 2001 v slalome v americkom Copper Mountain, kde skončila sedemnásta.
Na pódium pre trojicu najlepších v slalome sa prvýkrát postavila 8. februára 2004 v nemeckom Zwieseli, bola tam tretia. Napokon prvého víťazstva sa dočkala 29. decembra 2012 v rakúskom Semmeringu ako 28-ročná.
V bojoch o krištáľové glóbusy rodáčka z Bratislavy s francúzskym zázemím absolvovala 183 pretekov, päťkrát zvíťazila a dovedna tridsaťkrát skončila do tretieho miesta, čiže na pódiu. Vrcholom kariéry 33-ročnej rodáčky z Bratislavy boli dve druhé miesta v sezónnom hodnotení slalomu vo Svetovom pohári zo súťažných ročníkov 2015/2016 a 2016/2017.
V bojoch o slalomový glóbus pridala aj dve tretie miesta zo sezóny 2007/2008 a 2012/2013. Na majstrovstvách sveta sa medaily v obľúbenom slalome nedočkala (najbližšie k nej mala v Beaver Creeku 2015, kde bola štvrtá), ale výrazne prispela k striebru Slovenska v tímovej súťaže na MS 2017 vo švajčiarskom St. Moritzi.
Na zimných olympijských hrách jej aj vinou zranení a chorôb medaila zakaždým unikla, najvyššie bola desiata v slalome na ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri, resp. Whistleri.
„Čo budem teraz robiť? Predovšetkým musím začať žiť ako obyčajný človek. Ponúk mám veľa, ale momentálne ešte nemám nič konkrétne. Chcela by som zostať pri lyžovaní. A to spoločne s otcom, naše puto je stále silné a naša spolupráca bude pokračovať. Samozrejme, trochu v inej podobe ako doteraz,“ uviedla Veronika Velez-Zuzulová pre RTVS ešte pred svojou finálnou jazdou kariéry.
Foto: TASR, Michal Svítok
Velez-Zuzulová: Riadne som si to vychutnala
Veronika Velez-Zuzulová sa v druhú marcovú sobotu roku 2018 konečne cítila od rána komfortne. Napriek tomu, že išla na štart slalomu Svetového pohára, žiadne príliš skoré vstávanie, žiadna obhliadka trate, žiaden súťažný stres.
„Keby som takých pretekov mohla ísť aspoň desať,“ povzdychla si po tom, ako v cieli pretekov SP v nemeckom Ofterschwangu absolvovala časť rozhovorov, objatí či fotení.
Už nepôjde ani jedny. Slovenská lyžiarka sa vlastne oficiálne rozlúčila s vrcholovým pretekaním pod hlavičkou Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). A so svojimi súperkami v prestížnom seriáli a s kadekým ďalším. Tréneri, servismani, levický fanklub, ktorý jej daroval tričko s kariérnymi métami.
„Ráno som vstala a išla som na kopec za úplne iných okolností. Iná koncentrácia, úplne iný šport a riadne som si to vychutnala,“ zdôraznila.
Veronika prvé slalomové kolo svojej poslednej „súťaže“ absolvovala na národnú nôtu:
„Zlyžovať dole v kroji znamená pre mňa veľa, pretože si myslím, že je to naše slovenské bohatstvo. Veľmi si ho vážim a ináč ako v slovenskom kroji som si rozlúčku ani nevedela predstaviť, mohla som prezentovať túto našu krásnu tradíciu. Mám ho požičaný od jednej pani z Bratislavy a pochádza zo Zvolenskej Slatiny. Mala som trocha rešpekt, aby som najmä s ručne robenou sukňou niečo neurobila. Mala som veľa reakcií, všetkým sa veľmi páčil.“
Lúčiaca sa charizmatická slalomárka priznala, že trochu dávala pozor, aby v príliš silnom obúku kroj nepoškodila a aby je z hlavy nepadol kvetinový venček. Do cieľa prišla v plnej paráde a začal sa maratón gratulácií a poďakovaní.
Napokon zišiel dole z kopca aj jej manžel Romain Velez a svoju drahú, dovtedy žiariacu úsmevmi, dojal k slzám. Veronika však priznala, že jej nebolo všetko jedno ani pri prvej gratulácii, ešte v dojazdovom priestore ju vystískali Petra Vlhová a onedlho aj Mikaela Shiffrinová.
„Mikaela mi opäť raz povedala slová, ktoré som mnou pohli. Bolo to trochu iné ako na konci januára v Lenzerheide, ale podobne si ich vážim. Je tiež úžasné, že počkala na mňa, hoci sa mohla ísť zohriať a pripravovať na druhé kolo.“
Veronika ale zdôrazňuje rozmer úplne záverečnej rozlúčky. V Jasnej to 7. apríla má byť o ešte väčších emóciách. Už tie v Ofterschwangu boli enormné.