Obraz plačlivej beznádeje v tvári biatlonistky Paulíny Fialkovej, keď v miešanej štafete v Pjongčangu netrafila v ležke štyri terče a Slovákov napokon stiahli z trate, vystriedala o dva dni na jej prvom úseku ženskej štafety strelecká suverenita a šťastná – prešťastná eufória v cieli.
A vrúcne ďakovné slová všetkým, ktorí povzbudili druhú najúspešnejšiu slovenskú olympioničku v juhokórejskom dejisku (5. miesto vo vytrvalostných pretekoch a v štafete žien). Paulínina úprimnosť, s akou si odkryla prežívanie v duši, sa stretla s mimoriadne priaznivým ohlasom verejnosti – a nielen športovej.
S odstupom času – vie, čo sa vtedy stalo na strelnici?
„Už som sa k tomu vyjadrila veľa ráz a znovu zopakujem, čo som už povedala – je to technika a technika často zlyhá. A zlyháva aj v oveľa horších situáciách ako je jedna ležka na jednom olympijskom štarte. Nestala sa žiadna tragédia, pri ktorej by niekto umrel – takže si z toho môžeme do budúcnosti robiť žarty a s pokojom to hodiť za hlavu,“ vravela uvoľnene pred odchodom na záverečné tri kolá Svetového pohára.
Čo bolo vtedy pre 25-ročnú biatlonistku najťažšie?
„Uvedomiť si, že musím robiť len to, čo viem, nič iné. A že to, čo viem robiť, môžem spraviť bez ohľadu na to, čo sa tam stalo. Bojovala som s tým, ozvalo sa mnoho ľudí, ktorí mi pomohli a podporili ma. Za to som im nesmierne vďačná. Aj moji rodičia chceli sadnúť do lietadla a prísť do Pjongčangu, ale to by za tie dva dni do ďalšieho môjho štartu nestihli, a tak ma povzbudili telefonicky. Som hrdá na to, ako som sa s tým vedela vyrovnať,“ podotkla staršia zo sestier Fialkových.
Ako sa díva na svoje vystúpenia pod piatimi kruhmi?
Foto: Pravda, Robert Hüttner
„Som spokojná s piatym miestom, výkonnostný cieľ som mala skončiť do šiesteho. S tým, ako sa dovtedy sezóna vyvíjala, som nebola celkom spokojná, ale našťastie som stanovený cieľ splnila. Na druhej strane nie som úplne spokojná s tým, že to bolo ,až' piate miesto. Reálne som videla, že som mala veľkú šancu na medailu. Ten pocit vo mne ostane asi tak, že piate miesto je síce super, ale mohla to byť aj medaila. Musím ďalej vytrvalo pracovať, aby som ju získala,“ zdôraznila.
Po návrate z Pjongčangu si otestovala formu na pretekoch v Osrblí – vyhrala šprint. „V rámci tréningu som chcela absolvovať majstrovstvá Slovenska, cítila som sa celkom dobre,“ uviedla.
Najviac času však uplynulý týždeň strávila s najbližšími. „Veľmi ma to potešilo, rodinu som videla po dlhšom čase. V Pjongčangu mi chýbali výdatné slovenské polievky, aj s nimi sa mi spája domov,“ pripomenula.
S akými ambíciami odchádza Paulína Fialková na záver Svetového pohára?
„Teším sa na koniec sezóny. Každá má jeden najdôležitejší vrchol – a my ho už máme za sebou, preto môžeme ísť do ďalších pretekov uvoľnenejšie. S menším stresom a s odhodlaním viac si preteky užiť. Únavu už trošku cítim, máme za sebou množstvo pretekov, no ako správni profesionáli sa chceme čo najlepšie pripraviť na záver sezóny, dobojovať ju, ako sme ju začali. Na to sa aj celkom teším.“
Od štvrtka pokračuje Svetový pohár 7. kolom vo fínskom Kontiolahti.