Foto: Pravda, Robert Hüttner
Pred odchodom na sever Európy si Anastasia Kuzminová a Paulína Fialková v pondelok prevzali odmeny za úspešnú reprezentáciu na pôde firmy Viessmann, významného sponzora slovenského i svetového biatlonu. Kuzminová (33), aktuálne druhá v priebežnom hodnotení Svetového pohára, priblížila médiám, ako prežila uplynulý týždeň a čo ju čaká v tom najbližšom.
O uplynulých dňoch
Boli krásne, plné zážitkov, zároveň aj náročné. Tým, že sezóna ešte pokračuje, potrebovala som nájsť priestor aj na tréningy, aby som mohla fanúšikov potešiť dobrými výkonmi. Popri tom som zvládala povinnosti nielen úspešnej športovkyne, ale aj matky.
Tie okamihy radosti a tie momenty, ktoré som zažila doma – či s mojimi deťmi, rodinou, či počas privítania na Dukle a na banskobystrickom námestí – boli úžasné. Verím, že aj keď som veľa netrénovala, tieto emócie a energia pôjdu so mnou na sever do Fínska, Nórska a Ťumene. Vďaka tomu dúfam, že budem môcť zabojovať o pekné výsledky.
O ambíciách v závere sezóny
Sezónu som dobre rozbehla, tak aj pokračovala – a najkrajšie vyvrcholila na olympiáde. Dalo by sa povedať – čo ešte viac chceš, máš cenné olympijské kovy. Nechcem sa v žiadnom prípade vzdať možností zabojovať o ďalšie víťazstvá.
Keď športovcovi raz zachutí víťazstvo, tak ich chce stále viac a viac. Nejdem na záver sezóny s nejakými nadočakávaniami, ani si nedávam žiadny prísľub. Určite sa budem snažiť, no momentálne neviem, v akej forme som. Po návrate z Pjongčangu sa nedalo trénovať plnohodnotne tak, ako by som si predstavovala pri iných príležitostiach.
Pred nami je ešte jedna tretina Svetového pohára. Chcem si ju aj trošku užiť, nebyť v napätí a nervózna. Vrchol je za nami – aj s peknými výsledkami. Som nastavená tak, že idem zabojovať, ale s veľkým úsmevom. Posnažím sa získať veľký krištáľový glóbus, ako to bude s malými, uvidím podľa aktuálnej výkonnosti. Veľmi by som chcela trafiť dvadsať terčíkov, čo mi nevyšlo na olympiáde. Túžim po tom aj naďalej. Je to taký maličký veľký sen, ktorý je ešte predo mnou.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
O udržaní olympijskej formy
Ak športovec dobre počúva svoje telo, ak rozumne spolupracuje s trénerom a tímom, vedia sa dohodnúť na príprave a celkovom nastavení, tak to nie je zložité. Šport však niekedy prináša prekvapenia, nemusí vyjsť každý deň a každé preteky. Športovec môže mať veľmi dobrú formu, ale to neznamená, že každé preteky zvládne na sto percent. Minulý týždeň som každý deň trénovala iba jednofázovo. Zaujíma ma, akú mám momentálne formu a v akej sú súperky. Som zvedavá, ako ony strávili dni po návrate z Pjongčangu.
O psychickej pohode
Psychika je polovica úspechu. Ak si človek neverí a nie je v pohode, málokedy dosiahne kvalitný výkon. Veľa pracujem aj sama so sebou vnútorne, na trati si poviem, že ja som pre seba ten najväčší súper. Snažím sa nevnímať iné pretekárky. Niekto verí talizmanom, ale je otázne, či pomáhajú. Ak človek verí len talizmanu, nedostane zo seba to najlepšie. Najväčší dar je veriť si a zvládnuť cieľ, aký má. Poznám veľa ľudí, ktorí sú obložení talizmanmi, ale nijaký nefunguje, kým si neveria sami.
O vyvrcholení Svetového pohára v Ťumeni
Veľmi sa tam teším, trate v zime som si ešte nevyskúšala, súťažila som na nich počas letných pretekov v auguste na majstrovstvách sveta. Uvidím, ako to bude teraz. Viem, že sa v mojom rodisku na mňa tešia rodičia, príbuzní i blízki, priatelia, fanklub, ktorý vedie moja mladšia sestra. Teším sa aj ja na nich. Rodičia si uvedomujú, o čo bojujem. Musím si však častejšie prízvukovať, že najprv ma čaká práca, potom zábava. Nejaký tlak zrejme na mňa doľahne, budem ho pociťovať od ľudí, ktorí ma často oslovujú – Nasťa musíš, musíš. Potom ten tlak vnútri rastie, ale mala by som si s tým poradiť.
Na čo sa najviac teší po sezóne
(s úsmevným povzdychom) Neviem, či ma teraz niekto neodsúdi, či vôbec môžem takéto niečo vysloviť, ale najviac sa teším na pohodu a pokoj s deťmi. Potrebujem to ako vzduch, potrebujem to ako kyslík. Preto hneď po sezóne na pár dní opäť odídeme do Ťumene. Vezmeme si deti a strávime týždeň s mojimi rodičmi. Čakajú ma aj rodinné povinnosti, ktoré je teraz najvyšší čas riešiť. Na ten týždeň po sezóne sa veľmi teším.
O kritike od syna
Teraz je prvá sezóna, čo som na ňom videla aj veľké sklamanie. Keď sme spolu volali, vravel mi: mamina, prečo to nevieš trafiť – keď som nemala úspešné preteky. Keď sa mi nedarilo, hľadal príčinu aj v sebe – či preteky nemá pozerať, či mi neprináša smolu. Veľmi to so mnou prežíva, na jednej strane ma to teší, stal sa z neho skutočný fanúšik, na druhej neviem, či sú tie emócie, ktoré prežíva, zdravé pre jeho detskú psychiku. Medaily pochválil za krásny dizajn. Keď sa s nimi chcela hrať dcérka, snažil sa jej vysvetliť – to sú maminkine medaily, maminkine.
Občas za deťmi smútim, nie je jednoduché byť tak ďaleko a dlho preč. Najkrajšie je však uvítanie, keď sme týždeň spolu. Jelisej bol ten, vďaka komu som sa vrátila do súťažného diania. Vravel mi – mamina, ja som tvoj najväčší fanúšik, chcem ťa vidieť silnú na trati, chcem s tebou prežívať úspechy i neúspechy. Čím ďalej tým viac býva na mňa kritický, porovnáva moje výkony. Dcérka Olivia si to ešte neuvedomuje, keď ma vidí, priblíži sa k obrazovke a snaží sa ju pohladkať.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
O vzore pre deti
Viacerí rodičia sa mi ozvali s tým – moje deti sa postavili na bežky a pochopili, aké je to fajn. Možno o chvíľku si vyskúšajú aj beh so zbraňou, aj streľbu i biatlon. Ja nie som ten športovec, ktorý by trval na tom, aby sa zvýšil záujem detí iba o biatlon. Potešilo by ma však, keby sa deti začali viac hýbať, viac času tráviť vonku v prírode. To by bola pre mňa najväčšia odmena za to, o čo sa dlhodobo usilujeme svojím príkladom.
Pozitívne reakcie ma tešia, aj spoločná radosť a emócie ľudí. Veľká sledovanosť svedčí o tom, že biatlon sa stáva populárnym. Bola by som rada, keby mal na Slovensku kvalitnejšie podmienky. Keby aj ľudia z príslušných ministerstiev boli ochotní spolupracovať na tom, že keď raz skončím, aby mal biatlon ďalších nasledovníkov.
O treťom dieťati
(po chvíľke) Aby to nevyznelo tak – medaila, dieťa, medaila, dieťa. Ak Boh dá, budem rada. Momentálne si chcem užiť svoje dve detičky. Venovať čas Jelisejkovi, o chvíľu sa dostáva do puberty, potrebuje mať rodičov nablízku. Potrebujem sa venovať aj Olivke. Keď som doma, nenechá ma ani na chvíľku. A keby sa podarilo tretie – poviem si, tak to tak má byť.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.