Srdce mesta pod Urpínom, ktoré sa vlani hrdilo titulom Európske mesto športu, začali zapĺňať skalní našej historicky najúspešnejšej olympioničky už od pol tretej popoludní, hoci oficiálny program sa začínal až o dve hodiny. Medzi prvými fanúšikmi kúsok od Hodinovej veže stáli kamaráti Milan a Michal. Majú 59 rokov a do Banskej Bystrice prišli až z jej 'menovkyne z Považia – z Považskej Bystrice.
„Vzali sme si v práci pol dňa dovolenky, len aby sme Nasťu mohli vidieť naživo,“ tvrdili obaja. V ich výbave nechýbali slovenské šály, vlajky a na hlavách mali ruské baranice. Od skorého rána cestoval do Banskej Bystrice aj ďalší priaznivec Nasti, 70 ročný Ladislav Pagáč z Leopoldova. Priznal sa, že jej na olympiáde veľmi držal palce a pri jej medailových úspechoch si aj poplakal.
Na Námestie SNP pricestoval aj 86-ročný harmonikár Anton Bendík z Hrušova v okrese Veľký Krtíš. „Veľmi, veľmi som sa na ňu tešil,“ priznal čiperný dôchodca. Túžil si s ňou podať ruku, no v dave tisícok nadšených ľudí to bolo nemožné.
Program na námestí naživo vysielala aj RTVS, moderoval ho športový redaktor Adam Lehocký. Ten ešte pred príchodom olympijskej šampiónky uviedol na pripravenom pódiu jej obľúbenú skupinu Fragile. To sa už na stále nadšenejší a nedočkavejší dav usmieval z Hodinovej veže na námestí aj Nastin obrovský portrét veľkosti 21 krát 5 metrov. Na privítanie našej mimoriadne úspešnej športovkyne ho pripravila partia ultrafanúšikov banskobystrických hokejových Baranov. O 16.55 sa na Námestí SNP v Banskej Bystrici zastavil čas. V sprievode policajtov sa medzi fanúšikmi objavila hlavná hrdinka večera, ktorú nadšený dav vítal ako žiariacu hollywoodsku hviezdu.
"Vitaj, Nasťa! Máme ťa radi!, ozývalo sa z vlniaceho sa davu. Anastasii prichádzajúcej na aute chcel každý podať ruku alebo sa jej aspoň dotknúť. Komu sa to podarilo, neskrýval nadšenie.
„Dobrý večer. Toto je to najlepšie námestie na Slovensku,“ boli prvé Nastine slová na pódiu. Hoci podobné privítanie zažila aj po olympiádach vo Vancouveri a Soči, ktoré pre ňu mali tiež zlatú príchuť, svoje dojatie ani po týchto skúsenostiach nedokázala zakryť.
Foto: SITA, Jakub Julény
„Šport nie všetko. Najdôležitejšia je rodina a podpora najbližších. Tu v Banskej Bystrici som šťastná, tu je moja rodina a dnes ste mojou rodinou vy všetci,“ zdôraznila skromná biatlonistka – a to sa jej už v očiach leskli slzy šťastia. Tie jej spôsobilo aj veľké prekvapenie organizátorov osláv, mesta Banská Bystrica. Bolo ním vyznanie jej brata Antona Šipulina, zrazu sa objavil na plátne za sestrou na veľkej obrazovke, srdečne ju pozdravil a adresoval niekoľko úprimných viet. „Mám ťa rád, sestrička,“ zdôraznil.
Zlatú biatlonistku prekvapili organizátori aj jej veľkým portrétom, vyskladaným z tisícok kúskov papiera. „Nasťa, si naša! Banská Bystrica ťa miluje,“ burácal s prestávkami dav jej obdivovateľov.
Prekvapenia sa dočkal aj Nastin manžel Daniel Kuzmin. Keďže nedávno oslavoval štyridsiate narodeniny, vďační ľudia na námestí mu po príchode na pódium zaspievali – Živió. Daniel nebol o nič menej prekvapený ako jeho manželka i zverenka.
Vítanie na námestí sa končilo už za šera a každý, kto naň vo štvrtok podvečer napriek mrazu prišiel, neľutoval. Stálo za to a možnosť vidieť zlatú Nasťu naživo sa už nemusí pritrafiť.