„Prvé preteky sú špecifické. Nikdy neviete, na čom ste. Pred prvým kolom som bola nervózna, v druhom som zaútočila,“ vravela slovenským médiám.
Aké pocity ste prežívali bezprostredne po dojazde do cieľa?
Bola som veľmi šťastná. Hoci som nevedela, ako to dopadne, keďže Shiffrinová bola ešte na štarte. Keď prišla Mikaela do cieľa, moje emócie sa ešte zvýšili.
Spoločne so Shiffrinovou ste sa zvyšku štartového poľa vzdialili. Ako to vnímate?
Keď chcete zdolať Mikaelu, musíte ísť bezchybne, rýchlo a čisto. Potrestá každú chybu. O to viac si vážim, že som ju zdolala.
V Aare i Aspene ste triumfovali po víťaznom prvom kole. V Levi ste útočili z druhej priečky. Čo je psychicky náročnejšie?
Je jednoduchšie byť druhá a útočiť zozadu. Aj keby som však bola prvá, išla by som na 100 percent.
V cieli ste sa udreli po hrudi. Malo to gesto špeciálny význam?
Nepamätám si to. Človek zo seba vtedy vydá množstvo silných emócií. Zelené čísla vo mne vzbudzujú skvelé pocity. Potom robím, čo mi napadne.
Lomcovali vami emócie aj počas slovenskej hymny?
Samozrejme. Bolo to trochu iné ako v Aspene. Tam sme čakali na víťazstvo veľmi dlho. Tréner mi povedal, že vyhrať preteky Svetového pohára po prvý raz je ľahké. Napodobniť to je omnoho ťažšie.
Pociťovali ste v cieli počas Shiffrinovej jazdy nervozitu?
Ani nie, pretože som vedela, že som najhoršie druhá. Iba som čakala, či ma zdolá alebo nie.
Nehnevá vás, že sa viac hovorí o porovnávaní so Shiffrinovou, ako o vašom skvelom výkone?
Ľudia na to majú právo. Mikaela je olympijská víťazka. V mladom veku dosiahla to, čo nik pred ňou. Je veľmi silná, treba si na ňu dávať pozor.
Spoločne s Veronikou Velez-Zuzulovou ste jediné ženy, ktoré v slalome zdolali Shiffrinovú dvakrát v rade. Čo to pre vás znamená?
Dozvedela som sa to až po pretekoch. Neriešim to. Sústreďujem sa len na seba a nie na štatistiky. Uvidíme, čo bude ďalej. Je to však veľký úspech. Celé leto som drela, aby som to dokázala. Nebolo to jednoduché. Zlepšila som sa a súperky si na mňa dávajú väčší pozor. Nie je ľahké konkurovať v slovenských podmienkach lyžiarke z USA. Je to pre mňa veľký skalp i dôkaz, že sa to dá. Budem sa snažiť taký výsledok napodobniť.
Hovorili ste so Shiffrinovou po pretekoch?
Áno, pred nimi sme spolu trénovali. Som jej za to vďačná. Taký dobrý tréning som dlho nemala. Je iné, keď s niekým pretekáte na tréningu. Pochválila ma, že som veľmi rýchla. V cieli bola sklamaná. Tam to bolo iba: gratulujem, gratulujem.
V Killingtone sa vám bude chcieť Shiffrinová na domácej pôde revanšovať. Počítate s tým?
Chce víťaziť a keď ju niekto predbehne, je zle. Teraz ma bude chcieť každý zdolať. Vedela, že po Aspene budem chcieť nad ňou vyhrať znova a aj to, že som trochu rýchlejšia. Bol to pekný vzájomný súboj, ktorý vyšiel lepšie mne.
Dostali ste aj živú prémiu, ktorá je typickým darom pre víťazku v Levi. Čo budete so sobím mláďaťom robiť?
Volá sa Igor, po otcovi. Prvýkrát bol naživo pri mojom víťazstve. Do Aare ani Aspenu prísť nemohol, takže som sa mu chcela poďakovať. Sobík zostal v Levi na farme, pretože na Slovensku by asi neprežil. Budem na neho spomínať.
Otec sa neurazil, že ste pomenovali soba práve po ňom?
(smiech) Naopak, bol veľmi rád.
Ako ste oslávili tretie víťazstvo v slalomových pretekoch Svetového pohára?
Nijak. Po pretekoch sme išli na autovlak a cestovali do Helsínk. V nedeľu som od rána čakala na môj let.
V Levi ste už raz stáli na stupni víťazov, vlani ste obsadili tretiu priečku. Je to vaša obľúbená trať?
Na začiatku ňou nebola, ale začínam ju mať rada. Každý rok mi to môže sadnúť inak. Tentoraz to vyšlo skvele, nabudúce nemusí.
Koniec predošlej sezóny i začiatok novej mali víťaznú príchuť. Je to veľké povzbudenie do olympijskej sezóny?
Prvé preteky sú špecifické. Nikdy neviete, na čom ste. Pred prvým kolom som bola nervózna. Išla som tak, ako som chcela a v druhom kole som zaútočila.
Aké sú vaše ambície po vynikajúcom štarte do sezóny?
Zostávajú stále rovnaké. Chcem stále bodovať a dostať sa na pódiové priečky. Verím, že keď budem jazdiť najlepšie ako viem, podarí sa to.
Čo vás čaká v najbližších dňoch?
Od pondelka do stredy budem v Liptovskom Mikuláši. Pod vedením fyzioterapeuta Šimona Klimčíka budem makať na svojej kondícii. Od štvrtka sa budem pripravovať v Rakúsku. Po šiestich dňoch poletím do Killingtonu, kde nás čaká slalom aj obrák.
S bratom Borisom ste sa stavili, že si neoholí bradu, kým nevyhráte. Kedy pôjde dole?
Vzniklo to náhodne. Navrhla som mu to a on súhlasil. Chvalabohu, že som vyhrala, lebo už dostával gratulácie aj z Iránu. Celkom sa na tom zabávame. Hneď, ako prídeme domov, pôjde dole.
Tréner Livio Magoni sa tiež zapojil do stávky. O čo ide?
Chce schudnúť. Vlani sme mali pravidlo, že si nebudeme dávať dezerty, kým nevyhrám. Tento rok to platí tiež a pridal aj nejaké nové veci. Po Levi sme si dopriali aj koláčiky.
Čo ste si povedali po pretekoch?
Mal veľkú radosť. Už vlani som povedala, že keď je tréner šťastný, som aj ja. On vie, na čo mám. Vždy, keď ukážem svoju jazdu, sa teší tak, ako teraz po druhom kole v Levi. Veľa sme si toho v cieli nepovedali, boli to veľké emócie. Zakaždým, keď som blízko víťazstva, mi povie, aby som použila Vlha head. Je to jeho výraz pre moju chladnú hlavu.
Magonimu gratulovala aj jeho bývala zverenka Tina Mazeová. Popriala veľa šťastia aj vám?
Stále sú v kontakte, písala mu. Podobne aj Alberto Tomba. Myslím si, že ma vníma aj zahraničná verejnosť, pretože Shifrrinová je veľmi silná. Víťazstvo nad ňou niečo znamená.
Pridala sa ku gratulantom aj Veronika Velez-Zuzulová?
Jasné, napísala si esemesku. Pogratulovala mi a potom sme rozoberali lyžovanie.
Po prvý raz ste konečne videli polárnu žiaru. Priniesla vám víťazné šťastie?
Asi hej. Nikdy dovtedy som ju nevidela, je to nádherný úkaz.
Na letisku vás čakal priateľ…
Volá sa Pavel a sme spolu asi osem mesiacov.