„Až keď prišli prvé výraznejšie úspechy, vzal to do rúk otec,“ odkrýva zákulisie Vlhovcov Petrin brat Boris. Aj on splnil želanie svojej sestry a stal sa členom kvarteta momentálne najdôležitejších mužov v tíme slovenskej lyžiarskej nádeje.
„Na začiatku som povedala, že v tíme žiadnu ženu nechcem. Odmalička som vyrastala medzi chlapmi, ich spoločnosť mi nerobí problém. Som šťastná. Mám skvelý tím ľudí, ktorí sú tu len pre mňa. Robia skvelú robotu a som im vďačná,“ vraví 22-ročná Liptáčka.
Otec: Pracovitosť má po mne
Robiť na Slovensku akýkoľvek vrcholový šport si vyžaduje nielen talent či pozitívny prístup ku každodennej drine. Bez finančnej pomoci rodičov by si svoje športové sny plnilo len malé percento ratolestí.
„Bez rodičov by som sa nikdy nedostala na túto úroveň,“ priznáva Vlhová. „Jazdila by preteky na Slovensku, možno niekde v okolitých krajinách. Keby do nej otec toľko neinvestoval, nikdy by neabsolvovala prípravu na ľadovcoch, nedostala by sa na pódium vo Svetovom pohári,“ pritakáva Boris.
Igor Vlha niekedy po večeroch sníva a premýšľa. O začiatkoch, útrapách, vkročení do svetovej elity. A niekedy i o tom, aké by bolo skvelé, keby jeho dcéra niekedy prišla do rodného domu v Liptovskom Mikuláši s niektorou z olympijských medailí.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
„To sa mi stáva niekedy, keď nemôžem spať,“ usmieva sa. „Asi to niekto hore zrežíroval a Peťa mala robiť lyžovanie. Potrebovali sme peniaze a sponzori prišli. Vyskladali sme tím, v ktorom funguje skvelá chémia,“ približuje.
Otec je po jej boku najdlhší čas. Rád spomína na časy minulé, s obľubou plánuje budúcnosť. Počas pretekov však taký pokojný nebýva.
„To vôbec nie. Som trochu poverčivý. Musím byť počas pretekov sám. Odídem od manželky do kútika a tam niekoľko minút premýšľam a čakám. Jazda trvá približne minútu a po nej ešte chvíľu. Keď sa Peti zadarí, preleje sa mojím telom niečo zvláštne a nepoznané. To sa stane aj keď vypadne, ale to sú trochu iné emócie,“ smeje sa Vlha.
Z vonkajších znakov by sa dalo usúdiť, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Petra po otcovi zdedila výšku (180 centimetrov) i hrubší hlas.
„Dúfam, že má po mne ešte jednu vlastnosť – silné kolená. Moje odišlo v 45 rokoch. Manželka Zuzana tvrdí, že to asi bude mať po mne. Snáď má pravdu a budú jej slúžiť čo najdlhšie, aby robila Slovensku radosť,“ želá si otec.
Foto: SITA, Radoslav Maťaš
V športe zohráva veľkú rolu aj psychika. Igor Vlha vidí vzájomnú podobnosť vo viacerých vlastnostiach.
„Obaja (s bratom Borisom, pozn.) sú pracovití, asi to majú po mne. Lyžovanie je sínusoida. Petra chce byť všade prvá. Je mrchavá, keď sa jej to nepodarí. Narodila sa s lyžami. Je veľmi cieľavedomá. Potrebuje mať svoj pokoj. Je fyzicky silnejšia ako kedysi, zostala jej aj technika,“ znovu sa usmieva.
Brat: Nevie klamať telom
Vlhovej život je pevne spätý aj s o dva roky mladším súrodencom. Zdieľali spoločnú detskú izbu, náklonnosť k drobnému vystrájaniu i športu. Keď jej kariéra nabrala po víťazstve na zimných olympijských hrách mládeže 2012 v Innsbrucku rýchly spád, stál pred dôležitým rozhodnutím.
„Veľa som nad tým nepremýšľal. Vtedy už bolo jasné, že má na to, aby sa presadila. Nechcel som ísť proti rodine, preto som ponuku byť po jej boku na každých pretekoch prijal. Som za to vďačný, veď som videl toľko krásnych miest,“ ozrejmuje Boris Vlha.
Príbehy spoločného zdieľania izby pokračujú. Aj napriek drobným hádkam ponorková choroba nehrozí.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Brat je so mnou stále. Bývame spolu na izbe, je mi psychickou oporou. Stará sa, aby som mala čistú hlavu. Keď niekto niečo chce, ide to najskôr cez neho a až potom ku mne. Som rada, že ho mám. Boris je mojou bútľavou vŕbou. Pozná ma odmalička. Vie presne, aká som. Tuší, kedy je problém. Som ťažšia povaha, keď ma niečo trápi som ticho. Vtedy vie, čo sa deje a snaží sa mi pomôcť,“ oceňuje bratov prínos slovenská lyžiarka.
Boris so smiechom priznáva, že o dva roky mladšiu sestru veľmi dobre pozná.
„Ona nevie klamať telom či mimikou. Keď jej niečo nevonia, hneď to viem. Má svojskú povahu. Na jej suchý rečový prejav je len jediný liek – nechať ju tak.“
Za tie roky však Boris u sestry spozoroval výrazné zlepšenie.
„Vždy tvrdo makala, ale mám pocit, že k niektorým veciam pristupuje ešte zodpovednejšie ako kedysi. Uvedomila si, že detaily – dodržiavanie stravovacích návykov či nemastná-neslaná nálada – ovplyvňujú jej výkony na lyžiach. Dáva si na to väčší pozor. Dozrieva,“ chváli Petru.
Fyzioterapeut: O ľahší tréning neprosí
Už tretí rok sa o jej kondíciu stará fyzioterapeut a kondičný tréner Šimon Klimčík. Dokázal ozvláštniť jej prípravu, pomohol Petre zhodiť niekoľko kíl tak, aby nestratila silu.
„Znovu je o rok staršia, skúsenejšia, vyspelejšia a silnejšia. Pokračujeme v harmonograme, ktorý sme si na začiatku spolupráce stanovili. Niektoré tréningy ju pred dvomi rokmi úplne zničili a teraz ich hravo zvládne,“ načrtne.
Klimčík jej nič nedáva zadarmo, všetko si musí tvrdo vybojovať, občas aj vo vzájomnom súboji.
„Obaja sme rovnakí. Keď proti sebe niečo hráme, nechýba tomu patričný náboj. Ani jeden nechceme prehrať. Víťaz si ďalší deň-dva užíva doberanie, zdolaný to musí vydržať. Mám výhodu v tom, že som silnejší. Na druhej strane, ona má lepšiu techniku. Futbal jej ide veľmi dobre, má dobrý cit pre strelu i prihrávku. V žiadnom futbalovom družstve by sa za seba nemusela hanbiť. Podobné to je aj v tenise či florbale,“ ozrejmuje Klimčík.
Svoju slávnu zverenku rád pochváli. Má dokonalý prehľad o jej vrtochoch i silných stránkach. Ktoré cvičenia či hry má rada? Nad ktorými ohŕňa nosom?
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Tréningy nôh v posilňovni jej neprekážajú, robí ich rada. Obľubuje kolektívne i individuálne športy. Skákanie, koordinačné cvičenia a atletika – to nie sú jej šálky kávy. Bojujeme s tým už tretí rok, ale zlepšuje sa,“ uznáva.
Vlhová má veľkú záľubu v motokrose. Vďaka bratovi Borisovi, ktorý je aktívnym pretekárom, si k dvojkolesovým tátošom vypestovala vzťah. Po vzájomnej dohode s talianskou stranou Vlhovej tímu platí, že Petra absolvovuje aj niekoľko jázd na motorke.
„Nasadil som jej sport tester a keď som si po pretekoch pozrel údaje, bol som prekvapený. Čísla potvrdili, že to bol naozaj náročný tréning. Predstava o tom, že je to iba sedenie na motorke a vozenie sa hore-dole, je zlá. Posilňuje sa tam množstvo svalov, najmä pri jazdení v teréne. Bol to dobrý doplnok prípravy aj z psychologického hľadiska. Bavilo ju to, motorky má rada,“ kvituje netradičný spôsob prípravy Klimčík.
Najviac mu imponuje jej buldodžia a vtipná povaha, prekáža zasa tendencia uzatvárania sa do seba. Vtedy je komunikácia s ňou náročná.
„Pred tréningom musí vedieť, čo budeme robiť, aby sa na to mentálne nastavila. Niekedy jej to možno nejde, ale vie, že to potrebuje. Ona sa skrátka zatne a aj keby mala spadnúť na hubu, urobí to. Ani raz ma neprosila, aby som dal ľahší tréning. Niekedy toho mala úplne dosť a bolo mi jej ľúto,“ dodáva Klimčík.
Tréner: Začiatok dlhej cesty
Najkratšie – druhý rok – je vo Vlhovej úzkom zoskupení tréner Livio Magoni. Skúsený 54-ročný rodák zo Selvina prišiel so smelými cieľmi, ktoré by chcel do roku 2019 (dovtedy potrvá vzájomná spolupráca) naplniť.
„Každý, kto prechádza zmenou, má v hlave more otázok. Nezbrzdí ma? Pomôže mi? Nevedela som, aký nový kouč bude a čo prinesie. Zmenu som však potrebovala a neviem si ju vynachváliť. Po tomto roku som zistila, že nič lepšie, ako Magoni sa mi nemohlo stať. Jeho myslenie je iné, ako slovenské. Dodáva mi sebavedomie, som s ním šťastná,“ netají Vlhová.
Foto: Pravda, Martin Prosnan
Podľa jej slov má Magoni všetko pod palcom. Nie je typickým temperamentným Talianom. Prejavuje sa skôr pokojným vystupovaním a dôrazom na detaily.
„Máva nevyrovnané výkony, chceme na tom popracovať. Niekedy ju zväzujú vysoké očakávania, veľa sa o nej hovorí i píše. Stále je iba na začiatku dlhej cesty,“ vyhlásil v januári tohto roka v rozhovore pre Pravdu Magoni.
Svoju terajšiu zverenku si všímal ešte v časoch, keď pretekala pod jeho predchodcom – Ivanom Iľanovským. Talianovi imponuje jej pracovitosť, lyžiarsky štýl i mentálna vyspelosť.
„Váži si, čo pre ňu ostatní robia. Chápe, že naša práca nemusí priniesť okamžite ovocie. Moje rady jej majú najmä pomôcť v budúcnosti, aby z nej vyrástla elitná lyžiarka. Pripravujem ju na veľkú kariéru,“ dodáva Magoni.
V okruhu osudových mužov zatiaľ chýba priateľ. Kedy príde, Vlhová netuší…