Otcova hračka sa po operácii mozgu smiala

Povedzte nám, aký je mesiac, počula z úst jedného z lekárov. Jún, odpovedala váhavo. Kalendár už odpočítaval júlové dni.

Nemocničná láska

Bol rok 2012 a Šárka Strachová sa prebudila v pražskej Vojenskej nemocnici. Nie len tak, bežne – po prespatej noci. Česká zjazdová lyžiarka sa práve prebrala z päťdňového umelého spánku. Za sebou mala operáciu mozgu. Chirurgovia jej z oblasti hypofýzy odstránili nezhubný útvar.

„Nikdy predtým som nepocítila toľko lásky ako vtedy v nemocnici. Po tom, ako som sa prebrala na áre, mi všetci navôkol prejavovali ohromnú starostlivosť. Najmä manžel,“ zaspomínala si Strachová pred rokom na jeden z najdôležitejších okamihov svojho života.

V tom čase už patrila k najlepším slalomárkam planéty. Vo Vancouvri 2010 okúsila, ako sa na krku hompáľa olympijský bronz. Tri roky predtým postavila svoju vlasť na nohy, keď v Aare získala titul majsterky sveta. Zlatom prispela do vzácnej zbierky (v Santa Caterine 2005 brala svetový bronz, vo Val d'Isére 2009 striebro).

Takým klenotom sa české lyžovanie nikdy predtým nepýšilo. Strachová (do roku 2013 Záhrobská) dobýjala svet. Jej účasť na stupni víťazov už nebola vo Svetovom pohári výnimočná. Potom však prišla najnáročnejšia výzva. Jej telo, ktoré dovtedy odolávalo tradičným lyžiarskym zraneniam, zrazu povedalo – dosť!

Boj o život

Rodáčka z Benecka skolabovala. Manžel ju našiel doma v kŕči, okolie nevnímala, dusila sa. Do nemocnice ju previezla záchranka. Od smrti ju údajne delilo len pár hodín. Boj o život však vyhrala.

„Lyžovanie ma mnohému naučilo. Dalo mi veľa do bežného života. Viete, nie je náročné smiať sa, keď sa darí. No zostať pozitívny aj v momentoch, keď ste na dne, to už je horšie. Vtedy sa naučíte omnoho viac,“ vravela v jednom z mnohých rozhovorov.

Podľa lekárov žiaril na jej perách úsmev aj v okamihu, keď sa prebúdzala z umelého spánku. „Odvtedy som vysmiata neustále,“ tvrdila. Ako inak, s úsmevom.

Na roztiahnuté kútiky pier však nemala sympatická, šarmantná a pozitívnu energiu vyžarujúca športovkyňa vždy dôvod. O úsmev ju pripravoval ten, kto jej mal byť najbližší – otec. „Psychicky ma týral, prenasledoval, trápil. Ničil mi zdravie. Preťažoval ma, nenechal ma odpočinúť si. Diskusia s ním nikdy neexistovala. Moje problémy ho nezaujímali,“ hovorila pred šiestimi rokmi v rozhovore pre idnes.cz.

zväčšiť Foto: SITA/AP, Pier Marco Tacca

Veronika Velez-Zuzulová, šárka strachová, frida hansdotter Zľava Šárka Strachová, Veronika Velez-Zuzulová a Frida Hansdotterová na stupňoch víťazov v rakúskom Flachau.

Bez pochvaly

V tom čase už Petr Záhrobský nebol dva roky jej trénerom. S mužom, ktorý ju k lyžovaniu priviedol, vypiplal z nej svetovú hviezdu, sa rozišla v zlom. „Otec sa postavil do úlohy trénera, fyzioterapeuta, maséra, manažéra, servismana. Odmietal tímovú prácu. Netušil, že takto to ďalej nejde. Vlak mu už dávno ušiel. Nechcela som, aby ušiel aj mne,“ prezradila Strachová.

Príliš tvrdý prístup, podľa viacerých až tyranské spôsoby, zdravie ohrozujúce postupy neboli jedinými dôvodmi ich rozchodu. „Otec ma nikdy nepochválil. Nikdy mi nepovedal, že ma má rád. Bola som pre neho len hračkou, zdrojom príjmov,“ tvrdila.

A práve o peniaze išlo. Na súde. Strachová podala na otca trestné oznámenie. Dôvod? Počas ich spolupráce mal údajne spreneveriť desať miliónov českých korún, ktoré zarobila na prémiách a venovali jej ich sponzori. Záhrobskému hrozilo desaťročné väzenie. Napokon sa mu však vyhol, jeho dcéra trestné oznámenie po úvodnom pojednávaní stiahla.

„S tým, že tieto peniaze už nikdy neuvidím, som zmierená. Je to kapitola života, ktorú som už dávno uzatvorila,“ hovorila pre isport.cz.

Po problémoch s otcom sa jej však otvorila nová – podstatne krajšia. Našla lásku, zbavila sa strachu – v náručí Antonína Stracha. Za muža, ktorý bol členom lyžiarkinho tímu od roku 2006 a úplne zmenil jej stravovacie návyky, pitný režim či regeneráciu, sa v roku 2013 vydala.

Spoznáva nepoznané

Po jeho boku je doteraz. A po uplynulej sezóne bude mať na svojho partnera i viac času. Strachová oznámila pred niekoľkými dňami svetu tak trochu očakávanú správu: S profesionálnym lyžovaním končím!

„Dlho som nepoznala nič iné, len lyže, zjazdovky, diaľnice, chodila som z hotela do hotela. Teraz, keď som sa rozhodla pre ukončenie kariéry, cítim predovšetkým slobodu. Veľa športovcov tvrdí, že nevie, čo bude po kariére robiť. Netušia, ako zaplnia prázdne miesto. Môj problém je presne opačný. Chcem toho skúsiť tak veľa, že by som si všetky veci mala zapísať na zoznam,“ usmievala sa (priam tradične) na českých novinárov.

Strachovej sa otvára nová životná kapitola. Túži po úlohe manželky, pani domácej. Chce sa venovať svojej firme, vzdelávať sa, prihlásiť sa na kurzy zaoberajúce sa ľudským telom. Na šport však nezanevrie. Prahne po bežkovaní, skialpinizme, bicyklovaní, behaní. Len tak – bez tlaku, očakávaní.

K predĺženiu kariéry nepresvedčila 32-ročnú lyžiarku ani blížiaca sa zimná olympiáda. Boje o cenné kovy v juhokórejskom Pjongčangu si pozrie už len v televízii. A držať palce bude zrejme Veronike Velez-Zuzulovej. Dlhoročnej rivalke, ale predovšetkým kamarátke. Žene, ktorú pred dvoma rokmi v Beaver Creeku pripravila o svetový bronz (Slovenka skončila na štvrtom mieste), ale aj parťáčke, s ktorou preskákala mnohé situácie.

Napokon, Strachovej príbeh pred dvoma rokmi zhrnuli filmári v dokumente Dve minúty môjho života. Akiste by ním nepohrdol ani slávny Hollywood.