Rodáčka z Liptovského Mikuláša potrebovala povzbudenie od blízkeho človeka. Po štvrtom mieste ňou trhali mnohé pocity.
„Miešajú sa vo mne. Som predovšetkým smutná a sklamaná. Boli to veľmi tesné preteky. Záverečnú časť trate som šla katastrofálne. Práve tam som prehrala boj o medailu. Ak chcem byť na majstrovstvách sveta v elitnej trojke, musím jazdiť bezchybne. Štvrté miesto je pre športovca asi najhoršie,“ hovorila 21-ročná pretekárka.
Mnohé slalomárky by s jej pozíciou boli spokojné. Vlhová však patrila k najväčším adeptkám na medailu. Unikla jej o štrnásť stotín sekundy.
„Mala som pocit, že na celej trati robím chyby. Očakávala som, že do cieľa prídem s obrovskou stratou. Keď som videla, že pri mojom mene zasvietila dvojka, takmer som skolabovala,“ krútila hlavou Vlhová. „Snehová podložka mi vôbec nesadla. Trápila som sa. Ani v jednom kole som sa nevedela dostať do rytmu. Ani na okamih som nemala zo seba dobrý pocit,“ dodala.
Petra, vydrž!
Nebrzdila vysoké ambície Slovenky zradná myseľ?
„To nie. Bola som pokojná, mala som čistú hlavu. Išla som najlepšia, ako som vedela. Nedá sa nič robiť. Musím si počkať ďalšie dva roky, kým príde nová šanca,“ pousmiala sa vzápätí Vlhová.
Z jej tváre sa predierali na povrch rozčarovanie a bezmocnosť. „Tento slalom nás všetkých ešte bude nesmierne mrzieť. Môj tím robil všetko pre to, aby som získala v slalome medailu. Nezostáva mi nič iné, len si ísť oddýchnuť. Som vyčerpaná – psychicky aj fyzicky. Potrebujem nabrať nové sily, aby som sa mohla popasovať so zvyškom sezóny.“
Ďalšie preteky (Svetového pohára) čakajú na Vlhovú o dvadsať dní. Stihne sa dovtedy preliečiť zo sklamania?
„Ale áno. Nebude mi to trvať dlho. Doprajem si najmä trochu pokoja. Napokon, aj ráno pred pretekmi som si vravela: Petra, ešte jeden deň musíš vydržať. Teraz mám konečne pauzu, užijem si chvíle s rodičmi, s tímom. A znovu pôjdeme ďalej,“ našla v sebe Vlhová štipku pozitívnej energie.
Veronike priala medailu
Vzápätí však znovu nasmerovala pohľad do zeme. A odpovedala na otázku, či sledovala jazdu svojej kamarátky a krajanky Veroniky Velez-Zuzulovej.
„Videla som ju len zo záznamu. Nepochybujem o tom, že pre Veroniku je to obrovské sklamanie. Taký je šport. Veľmi som jej priala medailu. Už na tom ale nič nezmeníme.“
Vlhová vyrovnala práve Velez-Zuzulovej najlepší individuálny výsledok z majstrovstiev sveta. Pred dvomi rokmi brala Bratislavčanka z Beaver Creeku taktiež štvrtú priečku. S tým rozdielom, že ju dosiahla vo veku tridsať rokov. Vlhová sa dostala na túto úroveň ako 21-ročná.
„Neriešim to, že som mladá. Moja hlava je nastavená len na lyžovanie. Driem na sebe každý deň. Verím, že v budúcnosti sa to ukáže. Aj táto skúsenosť potvrdila, že asi potrebujem ešte viac trénovať. Urobím všetko pre to, aby som raz stála na majstrovstvách sveta s medailou na krku,“ neskrývala odhodlanie Vlhová.
Jednu už má – z tímovej súťaže. „Je to istá náplasť. Celkovo mám zo šampionátu dobrý pocit. Veď v obrovskom slalome som obsadila ôsme miesto. Škoda len, že som teraz moju snahu nevyšperkovala,“ zakončila Vlhová.
Odmenou za obrovskú snahu jej môžu byť objatia. Po otcovi si ju do rúk vzali aj ďalší členovia tímu. Ich priazeň a dôveru si za mimoriadne odhodlanie zaslúži.