Rodák z Lučenca dlhé roky žije na Liptove, je prvým trénerom Petry Vlhovej. Mladá slovenská lyžiarska hviezda dnes vstupuje na majstrovstvách sveta v St. Moritzi do svojej premiérovej individuálnej disciplíny. Postaví sa na štart obrovského slalomu.
Čo sa vám bezprostredne po vyslovení mena Petra Vlhová vynorí v pamäti?
Veľmi milá spomienka. Keď prišla do klubu, nechcela rozprávať. Na jednom z prvých tréningov sa však prejavila jej bezprostredná povaha. S deťmi sme jazdili v Jasnej po FIS-ke. V jednom okamihu som zlomil lyžu. Čapica mi odletela, palice tiež, skončil som na zemi. Prebral som sa a nad hlavou mi stojí Petra. Díva sa na mňa a hovorí: Pán tréner, ale to s vami seklo, čo? Toto je presne ona – bezprostredná, otvorená, priamočiara. Povie, čo si myslí. Nič nebalí do pozlátka.
Po kom je taká?
Po rodičoch. Najmä otec Igor je priamy, rovný, tvrdý chlap. Drie preto, aby jeho dcéra mohla lyžovať. Mama je podstatne citlivejšia. Slzy v očiach nie sú u nej nezvyčajné.
Pre Liptákov, zvlášť ľudí z drsnejšieho lyžiarskeho prostredia, to nie je typické…
Žiadny z nás, trénerov, nie je taký, že by neplakal. Navonok síce pôsobíme tvrdo, vo vnútri sme však citlivky. Nie nadarmo sa o nás vraví, že dlhšie vydržíme pod vodou ako doma s manželkami. Sme silná komunita. Za našich zverencov by sme aj dýchali. Keby bol na štarte s nami nejaký doktor, tak by nám zrejme nameral vyšší pulz ako pretekárom.
Aký vzťah mala Petra odmalička k lyžovaniu?
Vysvetlím vám ho cez ďalšiu spomienku. Mali sme tréning na Zuberci. Trénoval som prípravku. Hovorím deťom: Poďte, rozkorčuľujeme sa, naučíme sa prenášať váhu, vlek nám pustia neskôr. V jednom okamihu, ako to už chodí, som potreboval ísť na toaletu, tak som zašiel do lesa. Decká nevedeli, kde som. Zrazu počujem Peťu, ako vraví: A čo si ten hlupák starý myslí, že my tu budeme šľapať? Veď my sme pretekárky. Mali by sme sa na vleku voziť. Tým chcem povedať, že lyžovanie odmalička milovala, no vždy si povedala to, čo chcela. Keď však mala pred sebou úlohy, neváhala, vždy ich plnila bez reptania.
Ako Petru vnímali ostatné deti?
Vždy bola v družstve najmladšia – o rok, o dva. Napriek tomu zo šestnástich pretekov šestnásť vyhrala. Výkonnostne bola neustále popredu. Líderkou kolektívu však nikdy nebola. Petra sa skôr rozdá, nerada diriguje, riadi.
Nechýbala jej zodpovednosť?
Ale kdeže. Do všetkého sa vždy hrnula s nadšením. Keď ráno mrzlo, zobrala kľúče od auta, oškriabala okno, naštartovala auto, zakúrila. Je o nej známe, že už ako žiačka jazdila na bratovej motorke. Nestabilné veci medzi sebou a zemou milovala. Okrem lodičiek. Keď v nich kráča, tak nie je veru ďaleko od úrazu (smiech).
Súhlasíte, že v jej duši drieme potmehúdsky chlapec?
Možno áno, čiastočne. V každom prípade však v nej drieme najmä šampión. Napokon, už čoskoro to všetci uvidia.
Kedy?
Už v utorok získa v tímovej súťaži prvú veľkú medailu z majstrovstiev sveta (pozn.: rozhovor sa uskutočnil deň pred pretekmi). A v sobotu si pôjde v slalome po ďalšiu. Verím, že jedného dňa vyhrá aj veľký glóbus zo Svetového pohára.
Trúfalá predpoveď. O akom časovom horizonte hovoríme?
Ťažká otázka. Ale pozrite sa: Nikto by nepovedal, že v takom mladom veku vyhrá čo i len jedny preteky Svetového pohára. Stalo sa tak v Aare. Pred aktuálnou sezónou zmenila trénera, tým aj celkovú filozofiu. Začala jazdiť aj obrovský slalom a má predpoklady byť v ňom rovnako úspešná ako v slalome. Víťazka veľkého glóbusu však musí jazdiť aj super G a zjazd. Pevne verím, že Petra sa čoskoro vydá aj touto cestou. Je to univerzálka. Ak začne trénovať aj tieto rýchlostné disciplíny, bude mať veľkú šancu uspieť.
Foto: Reuters, ANTONIO BRONIC
Petra pôsobí na svahu ako pitbull. Bola taká priebojná odmalička?
Veru áno. Ruky zdvíhala už pred cieľom a kričala: Som prvá! Zbožňuje súperenie. Keď jej v žiackych kategóriách dievčatá nestačili, porovnávala sa s chlapcami. Súperila s nimi ustavične – až dovtedy, kým ich nezdolala.
Pripomínala malého zbojníka?
Samozrejme. V huncútstvach nikdy nezaostávala. Keď som vydal pokyn rozjazdiť sa, skákala do hlbokého snehu ešte skôr ako chlapci. Namiesto strečingu radšej do niekoho šťuchla. Ale poviem vám podstatu: každý tréning napokon oddrela naplno.
Zažili ste, že by niekedy odmietla robiť niektoré z cvičení? Čo jej nesedelo?
Atletický beh bol pre ňu vždy nesmierne náročný. Čo vám poviem? Nie je na ňu pri ňom dobrý pohľad (smiech). Keď sa rozbehla, tep mala stále rovnaký, nepohol sa. Keď som sa pritom na ňu pozeral, najradšej by som zavolal záchrannú službu.
S bratovou motorkou ju to zrejme bavilo viac…
To áno. Keď ju osedlala, okolo nás len tak presvišťala. Nemala žiadny strach, ten veru nepozná. Aj keď si dnes sadne do auta, plynový pedál drží na podlahe. Nepoznám nič, čoho by sa bála.
Prešiel vašimi rukami niekedy väčší talent?
Mal som možnosť robiť s mnohými výnimočnými deťmi. No žiadnemu z nich nefungoval tak dobre povestný trojuholník – pretekár, rodič, tréner. Vlhovci stavili na jednu kartu. Šampiónku pestovali a formovali v Petre od útleho detstva. Na nej sme odmalička videli, že zdolať sa môže len sama.
Máte v súčasnej tréningovej skupine dievča, ktoré by sa mohlo k Petre aspoň priblížiť?
Momentálne, čo sa týka výsledkov, nie je taký talent na Slovensku. Málokomu sa podarí zopakovať víťazstvo aj na druhý deň. Taký suverén, akým bola Petra, u nás neexistuje.
Dávate ju svojim zverencom za vzor?
Samozrejme, deti sa na Petru pýtajú neustále. V Liptovskom Mikuláši prežívame lyžiarsky boom. Petra je medzi deťmi absolútna hviezda. Keď si príde oddýchnuť do Jasnej, chce si zatrénovať na skialpinistickych lyžiach a niekto ju zbadá, v momente so svojou záľubou skončí. Tak ako naposledy. Keď sa konali žiacke preteky, deti ju v okamihu obklopili a nedali jej pokoj.
Petra je ešte stále v tieni Veroniky Velez-Zuzulovej. Môže sa k jej úspechom priblížiť?
Nechcem radiť tipérom, ale tvrdím, že má na to, aby dosiahla ešte viac.
Čo vás utvrdzuje v tomto názore?
Fakty. Veronika bola juniorská majsterka sveta, po jedenástich rokoch tento úspech zopakovala aj Peťa. Dokonca ho dosiahla o čosi skôr.
Je pravdou, že Vlhová to mala o čosi jednoduchšie ako Velez-Zuzulová?
To si nemyslím. Vyšliapaný chodníček neexistuje. Áno, Petre veľmi pomohla príprava vo Francúzsku, s ktorou jej pomohla Veronika a jej manžel Romain. Ale všetko si predsa musela oddrieť. V športovom živote nemala nič jednoduchšie. Rozdiel bol iba v spôsobe fungovania.
Aký?
Sú dva trendy. Prvý priniesla Veronika. Po celý čas pracovala predovšetkým so svojím otcom. Petra bola vždy súčasťou kolektívu. Rodič nebol jej trénerom.
Velez-Zuzulová sa už čoskoro rozlúči s kariérou. Možno po tejto sezóne, možno po zimnej olympiáde 2018. Bude Vlhová dôstojnou nástupkyňou?
Je skvelé, že Veronika ešte vydržala. Bolo by úžasné, keby absolvovala o rok aj olympiádu. Z ľudského hľadiska je rodinne založená. Bude mať 33 rokov, určite túži po dieťati, rodinnom ukotvení. A nepochybujem o tom, že aj ona je presvedčená, že Petra ju dostatočne zastúpi. Ak bude vyhrávať.
A bude?
Určite. Víťazná povaha je v nej. Verím, že ak sa jej budú vyhýbať zranenia, bude všetko v poriadku.
Foto: petravlhova.sk
Je na veľké víťazstvá mentálne pripravená?
Ak niektorý tréner povie, že vidí pretekárovi do hlavy, klame. Každý tréner však robí všetko preto, aby načasoval svojho zverenca na vrchol ideálne. Petra musí byť psychicky silná. Inak by nebola schopná vyhrať preteky Svetového pohára.
Jej brat Boris o nej však hovorí, že vie byť aj poriadne náladová…
Špičkové lyžovanie je jeden veľký kolotoč, cirkus. Každý sa potrebuje z času na čas vyventilovať. V tíme každú chvíľu niekto vybuchne. Predsa len, ide aj o veľké peniaze.
Čo by ste jej povedali pred sobotňajším slalomom?
Chceš byť majsterka sveta? Musíš zdolať druhú v poradí. Chceš mať medailu? Zdolaj minimálne štvrtú.
Má na to?
Vždy je to o tom, že na začiatku je štartová, na konci cieľová línia. Chyby môže urobiť každý. Navyše, vo Svetovom pohári je obrovský tlak. Na majstrovstvách sveta je dvakrát taký. Je to šanca, ktorá príde len raz za dva roky. Verím, že ju Petra využije.
Jej veľkou súperkou bude najmä Mikaela Shiffrinová. Sú rovesníčky, no Američanka toho dosiahla už podstatne viac. Prečo?
Hlavnými dôvodmi sú zabezpečenie a veľkosť realizačného tímu. Ale aj kvalita materiálu a celková starostlivosť. Uvediem príklad: Keď sa Shiffrinová vlani zranila, pripravovala sa na návrat na uzatvorenej zjazdovke s takým veľkým realizačným tímom, aký majú futbalové tímy. Je to neuveriteľný rozdiel. Nepreženiem, ak poviem, že Shiffrinová mala okolo seba už ako žiačka početnejší tím ľudí ako má Petra v súčasnosti.
Môže sa to niekedy zmeniť a Vlhová začne Shiffrinovú výkonnostne dobiehať?
Verím v to, šanca je vždy. Veď aj Shiffrinová je z mäsa a kostí.
Neplatí teda téza, že kým bude jazdiť Shiffrinová, je cesta za veľkými víťazstvami zarúbaná?
Stopercentne nie. Náš šport je o stotinách sekundy. Všetko sa môže čoskoro zmeniť. Dnešné lyžovanie je neuveriteľne vyrovnané. Veď sa pozrite na výsledky z majstrovstiev sveta. Medzi mužmi sa môže stať majstrom sveta ktokoľvek z prvej tridsiatky pretekárov, medzi ženami je ich asi dvadsať. Kto by bol tipoval, že super G vyhrá 35-ročný Kanaďan Guay?
Ako budete prežívať momenty, keď sa Petra postaví o dva dni na štart slalomu?
Zakaždým, keď zájde dobrý výsledok, mám slzy v očiach. Aj keď sa v sobotu postaví na štart, budem v napätí. Veľmi by som si prial, aby sa na stupeň postavila Slovenka. Priznávam, srdce mi viac káže priať Petre. Ale ani Veronika mi nie je ľahostajná, veď s jej otcom Timom sa poznáme hádam tridsať rokov. Nech to teda obom dievčatám vyjde.