Medzi štrnástimi osemtisícovkami je úplne poslednou, ktorú vo svojej dlhej kariére zatiaľ nezdolal. Popradčan potvrdzuje, že mimoriadne cenená Koruna Himalájí, výstup na všetky osemtisícovky planéty, nebola nikdy jeho životným cieľom. „Vnútorne to tak necítim. Chodím do hôr, lebo sa tam dobre cítim, hľadám zaujímavé cesty a teším sa, že mám stále s kým liezť. Viem však, že mnohí v mojom okolí registrujú, že Dhaulágirí je posledná hora, na ktorú som sa ešte nedostal, držia mi palce a som im za to vďačný. Aj moji kamaráti a spolulezci sa zhodli na tom, že ich Dhaulágirí láka, je zaujímavá, chcú tam ísť, ja som to privítal. Spoločne sme sa rozhodli, že sa na ňu vyberieme. Ak to nevyjde, nebudem to vnímať ako tragédiu či neúspech.“
Hámor už stál na osemtisícovkách štrnásťkrát, pretože na obávanú Annapurnu vystúpil dva razy. Vlani zvesil batoh z Manaslu, ako vravia horolezci situácii, keď sa po nejakom čase vrátia pod kopec a vylezú naň až na ďalší pokus. Na Manaslu sa chystal už v roku 2009. Vtedy mal po prvý raz naplánovaný aj výstup na Dhaulágirí.
„Chcel som oba vrcholy zdolať v krátkom čase po sebe. Aj so svojím priateľom, Poliakom Piotrom Morawským. Dopadlo to zle. Na Dhaulágirí Piotrek tragicky zahynul, zostal som sám a ďalší program som, pochopiteľne, zrušil.“
Horozelec pripúšťa, že tento tragický moment v ňom zanechal na dlhý čas stopy. „Na to sa nedá zabudnúť, pamätám si na to veľmi dobre, je to stále veľmi smutné. Kopec však za nešťastie nemôže a nepoznamenalo to ani môj vzťah k nemu. Mal som roky, keď som Dhaulágirí z programu vynechal a čakal som, kým si všetko v hlave urovnám. Posledné sezóny som už viedol debaty s chalanmi o tomto výstupe, rozhodnutie nepadlo minulý mesiac. Bol to už dlhšie možný cieľ, ale vždy sme uprednostnili napokon niečo iné.“
Foto: Archív Petra Hámora
Na všetkých štrnástich osemtisícovkách stálo doteraz 33 horolezcov (niekoľkí ďalší nemajú potvrdené všetky výstupy), ale už takmer tri roky k ním nik nepribudol. Naposledy sa na tento zoznam zapísal Radek Jaroš, ako vôbec prvý Čech. V júli 2014 zdolal na piaty pokus ako poslednú druhú najvyššiu horu planéty K2. Všetky výstupy zvládol bez použitia umelého kyslíka, čo sa podarilo zatiaľ len pätnástim odvážlivcom (medzi nimi jednej žene).
Prvý dosiahol Korunu Himalájí legendárny Talian Reinhold Messner pred vyše tridsiatimi rokmi (bez pomoci kyslíka). Pozoruhodné je, že Hámor má 52 rokov a je tretím najstarším mužom, ktorý sa pokúša skompletizovať všetky osemtisícovky. Starší bol len Talian Abele Blanc, ktorý mal 56, keď zvládol poslednú osemtisícovku a Poliak Piotr Pustelnik ešte o dva roky viac.
Obaja dali bodku za veľkým výkonom na Annapurne. „Uvedomujem si, že už nie som najmladší. Aspoň sa otestujem, na čo si ešte môžem trúfať,“ usmieva sa slovenský dobrodruh, ktorý svoju prvú osemtisícovku dobyl pred 19 rokmi. Na Dhaulágirí vystúpil zo Slovákov Zoltán Demján ešte v roku 1988 (spolu s dvoma Kazachmi). Ich prvovýstup juhozápadnou stenou alpským štýlom vyhodnotili ako najhodnotnejší výstup roka v Himalájach.
„Každý kopec je iný. Dhaulágirí je nesmierne príťažlivá, má takú siluetu, že si ju nepomýlite s ničím iným. Ponúka pekné možnosti na výstupy. Aj línie na nové cesty. Máme ju dobre naštudovanú a vieme o jej možnostiach. Zatiaľ však o ceste na vrchol nechcem hovoriť, možno sa pokúsime o niečo nové, všetko uvidíme až na mieste. Podľa toho, ako sa budem cítiť, aké budú podmienky, počasie.“ Spolu s popradským horolezcom by sa mal pokúsiť o výstup aj jeho spoločník z minulého roka Michal Gabriž, ktorý sa vlani pod vrcholom Manaslu otočil a vrátil dolu.
Foto: Archív Petra Hámora
„Ďalším do partie by mohol byť Tomáš Petrík, chatár z Brnčalky, s ktorým som už bol na K2,“ dodáva Hámor. Jeho tradičným spolulezcom v posledných rokoch býval Rumun Horia Colibasanu, ktorý ho aj vlani úspešne sprevádzal až na vrchol Manaslu. „Ten ešte nie je úplne istý, uvidím v najbližších dňoch, ako sa rozhodne. Budeme asi ešte slovenskejšia zostava ako naposledy.“ Podľa štatistík bolo v minulom roku v Himalájach a Karakorame len málo výstupov na osemtisícovky.
„Nebolo to nič moc. Aj keď sme boli na Manaslu, zdržiavala sa tam okrem nás len jedna vojenská expedícia, jej členovia tam viac-menej trénovali. Neviem presne, čomu pripísať menší záujem, možno ešte cítiť vplyv veľkého tragického zemetrasenia spred necelých dvoch rokov, ľudia sa stále trochu boja. Pre nás horolezcov však menej ľudí nie je problém, znamená väčšiu romantiku.“ Hámor sa v týchto dňoch venuje posledným prípravám na cestu, do Nepálu odletí na začiatku marca.
„Moji stabilní sponzori mi prisľúbili pomoc aj tento rok. Všetko pôjde podľa odskúšaného scenára. Najprv ma čaká aklimatizačný pobyt. Strávime nejaký čas pod Everestom v Solo Khumbu, potom chceme ísť na Pumori a odtiaľ sa už presunieme do základného tábora pod Dhaulágirí,“ popísal program pred výstupom.
Ak to počasie dovolí, mohol by sa uskutočniť na preloma apríla a mája.