Na oslavy záhrebského triumfu nemohla Veronika Velez-Zuzulová (32) ani len pomyslieť. Prvé hodiny po slávnostnom ceremoniáli strávila v tamojšej nemocnici – v opatere lekárov.
„Necítila som sa veru dobre. Na štarte však nemala choroba šancu. Keď sa naň postavíte, máte v sebe taký veľký adrenalín, že na tých zopár chvíľ na všetko zabudnete a sústredíte sa len na výkon,“ hovorí slovenská zjazdová lyžiarka. Od utorka už štvornásobná víťazka pretekov Svetového pohára.
Ako ste strávili prvé okamihy mimo kopca?
Prakticky hneď z neho viedli moje kroky do nemocnice. Taký bol plán aj pred pretekmi. Zobrali mi krv, urobili nejaké vyšetrenia. Ukázalo sa, že je nevyhnutné nasadiť mi antibiotiká.
Nebola to veru ideálna oslava veľkého triumfu…
Nebola najpríjemnejšia. Na ňu však ani nie je čas. Za niekoľko dní sú tu ďalšie preteky. Som predovšetkým rada, že lekári zistili, čo mi je a nasadili liečbu. Keby som sa dávala do poriadku len nejakými čajmi, asi by to nebolo dobré.
Stihnete sa vyliečiť do nedele, keď sa uskutoční ďalší slalom v Maribore?
Áno, určite. Najbližšie tri dni nebudem nič robiť, len ležať v posteli. Verím, že mi to pomôže.
Na zdravotné problémy ste sa sťažovali už pred pretekmi i po nich. Čo prevažovalo po dojazde do cieľa – únava či radosť?
Jednoznačne všetky pozitívne emócie. Vyhrať tieto preteky bolo mojím veľkým snom. Konečne sa mi splnil.
V Záhrebe sa vám v predošlých rokoch nedarilo, z desiatich štartov ste premenili na pódiové umiestnenie jediný. V čom boli víťazné preteky iné?
Možno je to práve tým, že som nemyslela na to, či mi kopec sedí, alebo nie. Snažila som sa len o jediné: vyťažiť čo najviac z momentálnej formy a pohody. Z toho, ako sa na lyžiach veľmi dobre cítim.
Nemali ste ani na okamih chuť vzdať to a ísť si radšej ľahnúť do postele?
Kdeže! Keď sa postavíte na štart, máte v sebe taký veľký adrenalín, že na tých zopár chvíľ na všetko zabudnete a sústredíte sa len na výkon. Presne takto to bolo u mňa aj v Záhrebe.
Kedy ste prežívali najsilnejšie emócie?
Určite v momente, keď mi chorvátska lyžiarska legenda Janica Kosteličová dávala na hlavu korunku.
Leskli sa vo vašich očiach slzy dojatia a veľkej úľavy?
Presne tak. Navyše, fakt, že mi ocenenie odovzdávala lyžiarka, s ktorou som prežila značnú časť kariéry, bol pre mňa veľmi emotívny. Janica je človek, ktorého si veľmi vážim, o to bol tento moment krajší.
Dojatie neskrýval ani váš otec a tréner. Čo vám vravel bezprostredne po pretekoch?
(povzdych) Bol veľmi rád. Povedal mi, že si s manželom Romainom už spolu aj poplakali.
Čosi ste si pred vykročením na pódium šepkali aj s Petrou Vlhovou. Prezradíte, o čo išlo?
Radšej nie. To sú veci, ktoré by mali zostať len medzi nami. Nejde o nič zlé. Sú to však slová, ktoré nie sú určené pre nikoho iného, len pre nás dve.
Uvedomujete si, že spolu ste sa postarali o jeden z najvýraznejších okamihov v histórii slovenského športu?
Určite. Spomenula som si na Flachau, kde sme písali históriu. Ja som vyhrala, Peťa bola tretia. Keď sa teraz postavila na stupienok pre druhú najlepšiu pretekárku, uvedomila som si, že sa nám podaril ešte výraznejší zápis do dejín lyžovania i nášho športu.
Čo ste si pomysleli vo chvíli, keď v úvodnom kole zaváhala Mikaela Shiffrinová? Cítili ste, že práve teraz sa vám otvára šanca na triumf?
Také okamihy patria k nášmu športu. Ťažko však povedať, či sa mi cesta za víťazstvom otvorila ešte viac. Predsa len, ostatné dievčatá neboli za mnou ďaleko. To, že Mikaela nepostúpila do druhého kola, ešte neznamenalo, že mám víťazstvo isté. Musela som oň bojovať rovnako tvrdo. Bez ohľadu na to, či Mikaela zaváhala.
V celkovom hodnotení slalomu strácate na Američanku už len desať bodov (víťazka berie sto, pozn.). Ako sa vám díva na poradie?
Na bodový stav ani poradie sa nesústreďujem. V mysli mám zakaždým len najbližšie preteky. Až po tých posledných uvidíme, ako to dopadne. Teraz je ešte predčasné odhadovať, ako sa sezóna skončí.
Ale predsa len, fanúšikovia vás vyslovene tlačia na prvé miesto. Môžu v Maribore očakávať váš útok na líderskú pozíciu?
(smiech) Uvidíme. Dôležité teraz je len to, aby som sa dala do poriadku. Verím, že sa v Maribore budem cítiť podstatne lepšie. Budú to znovu úplne iné preteky.
