„Prvé preteky mi ukážu, čo mám zlepšiť, čo možno robiť inak,“ vraví rodák z Kežmarku. V minulom ročníku viac trápil ako radoval z dobrých výsledkov.
Na súťažných lyžiach ste naposledy stáli pred siedmimi mesiacmi. Chýba vám už vzrušenie, ktoré prinášajú ostré boje vo Svetovom pohári?
Samozrejme, na začiatok sezóny sa už veľmi teším. Predsa len, sedem mesiacov, počas ktorých len trénujete, je veru dlhá doba. V Söldene to bude konečne niečo iné. Preto sa už pretekov neviem dočkať.
Akú prípravu máte za sebou?
Ako v predošlých rokoch, aj tentoraz sme strávili šesť týždňov na Novom Zélande a v Austrálii. Znovu sme tam našli veľmi dobré podmienky. Prialo nám počasie, mali sme kvalitný sneh. Otestovali sme všetky lyže, ktoré sme chceli.
Na čo ste sa zamerali?
Predovšetkým na silu, aby som bol na svahu o čosi dynamickejší. Podarilo sa mi pribrať štyri kilogramy. Verím, že sa to prejaví a dosiahnem lepšie výsledky ako v predošlej sezóne.
Zatiaľ čo v minulosti ste v Austrálsko-novozélandskom pohári brali jeden triumf za druhým, tentoraz ste nezvíťazili ani v jedných pretekoch. Je to predzvesť toho, že formu časujete na podstatne dôležitejšie preteky Svetového pohára?
Tentoraz sa mi síce nepodarilo ani raz vyhrať, no raz som obsadil so stotinovým odstupom druhé miesto a potom s deväťstotinovým tretie. Preteky som nebral príliš vážne, mali skôr tréningový charakter. Chcel som si predovšetkým otestovať materiál. Navyše, pravdou je, že formu sa pokúšam naladiť tak, aby som bol na jej vrchole vo Svetovom pohári – teda počas decembra, januára a februára.
Prvý štart na vás čaká už v nedeľu v Söldene. Je rakúsky kopec čímsi špecifický?
Už len tým, že ide o generálku celej sezóny. Tak, ako pre ostatných lyžiarov, aj pre mňa veľmi dôležitú. Do Svetového pohára chcem totiž vstúpiť úspešne a na súťažnej trati predviesť to, čoho som schopný v tréningoch. Myslím si, že prvé preteky mi ukážu, čo mám zlepšiť, čo možno robiť inak. Predsa len, vrcholom sezóny budú majstrovstvá sveta v St. Moritzi. Dovtedy máme čo dolaďovať.
Zostáva pre vás aj v novej sezóne prioritou slalom?
Samozrejme. Okrem neho však budem jazdiť aj obrovský slalom, superkombináciu i Super G. Vyskúšam si teda prakticky všetko.
V lanskej sezóne ste boli aj s bratom Andreasom v tieni žien – Veroniky Velez-Zuzulovej a Petry Vlhovej. Nezávideli ste im tak trochu všetku pozornosť fanúšikov či médií?
Určite nie. Som skôr rád, keď sa o babách píše v dobrom. Predsa len, závidia len slabí ľudia. Veronika s Petrou sú pre mňa a Andreasa veľkou motiváciou. V minulej sezóne dosiahli skvelé výsledky a ukázali nám, že nič nie je nemožné. Veľmi dobre vieme, aká drina stojí za ich úspechmi. Nič totiž nie je zadarmo.
V uplynulých dňoch ste zverejnili na svojej facebookovej stránke fotografiu Petra Sagana. Ďalší športovec, ktorý vás motivuje?
Jednoznačne. Je žijúcou legendou. Jeho výsledky ma ženú na ceste za lepšími výkonmi. Je to frajer. Každý, kto sa v športe aspoň trochu vyzná, vie, že dosiahol čosi výnimočné. Rád by som sa mu raz aspoň priblížil.
V minulom ročníku ste prežívali viac trápenia ako radosti. Zmenili ste niečo pre štartom novej sezóny?
Je pravda, že keď som v minulej sezóne často končil na trati veľmi skoro, hľadali sme riešenie, ako to zmeniť. Vymenili sme lyžiarky aj lyže. Najmä ich prednú časť, ktorá je teraz o čosi tvrdšia. Verím, že vďaka tomu budem jazdiť podstatne plynulejšie – od štartu až do cieľa. Počas tréningu sa mi to darilo. Verím, že na tom budem rovnako aj v pretekoch.
Okrem zmeny materiálu ste zapustili bradu. Motivovali vás k nej najlepší hokejisti sveta, na ktorých ste sa boli po lanskej sezóne pozrieť v NHL?
(smiech) To veru nie. Išlo skôr o spontánne rozhodnutie. V novembri si zas chcem nechať pod nosom narásť fúzy a podporiť tak Movember.
Bude vás aj tentoraz sprevádzať nejaké zaujímavé logo, ktorým ste sa prezentovali na svojej prilbe v minulých rokoch?
Motív zostáva stále rovnaký. Ponechal som si na prilbe anjela – či skôr sexi ženu s anjelskými krídlami. A dopĺňa ju, samozrejme, číslo trinásť.
Foto: Facebook
Ako vnímate aktuálnu situáciu v Slovenskej lyžiarskej asociácii? Zdá sa, že jej prezident František Repka by konečne mohol nájsť spoločnú reč s Úsekom alpských disciplín…
Už to neriešim, nepripúšťam si to k sebe. Zaoberá sa tým predovšetkým môj otec. Povedal som si, že sa musím sústrediť len na lyžovanie. Verím však, že už sa ľady pohnú a všetko naberie správny smer. Lyžiarov je na Slovensku málo. Mali by sme preto držať spolu. Ak sa nedohodneme, budeme hlúpi. Taktiež pre budúcnosť by to bola škoda. Deti majú vo Veronike, Petre či mne a Andreasovi určité vzory. Ak však uvidia, že v lyžovaní sú neustále problémy, nebude ich baviť venovať sa tomuto športu.