Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Keď bola Veronika malé dievčatko, mohla mať osem rokov, išla na sedačke hore svahom. Zrazu jej z rúk vypadla palica. Povedal som jej, že pôjde po ňu,“ spomína si Timotej Zuzula (57). Otec a tréner najúspešnejšej slovenskej lyžiarky pôsobí navonok drsne. Keď sa však rozhovorí, cítiť empatiu, pokoj i charakternosť.
Po pretekoch v Jasnej Veronika priznala, že ste jej povedali, že je silná. Zopakovala to trikrát – akoby tie slová pre ňu znamenali viac ako tretie miesto…
Áno, ale nerozprávali sme sa o tom. Nebol na to čas. Zostal len na jednu pusu.
Predsa len, pochválili ste ju vraj takto prvýkrát v živote. Boli ste v tej chvíli hrdý otec?
Už sa ma na to nepýtajte, lebo mi začnú tiecť slzy. Som veľmi citlivý. Tretie miesto v Jasnej bolo pre nás ako víťazstvo.
Čo si viac ceníte? Veronikine triumfy zo zahraničia alebo tretie miesto z domáceho kopca?
Keď dcéra začínala vo Svetovom pohári, želal som si, aby sa dostala do najlepšej tridsiatky. To bol prvý veľký míľnik. Potom sme túžili po top 15, pódiovom umiestnení či po prvom víťazstve, ktoré prišlo v Semmeringu. A napokon po úspechu na domácom svahu. Všetky ciele sme splnili a veľmi v nás zarezonovali.
Na ktorý z nich budete spomínať najdlhšie?
Mám pred očami predovšetkým Semmering, kde po prvý raz triumfovala.
Tvrdíte, že ste mimoriadne citlivý. Musíte emócie pred Veronikou potláčať?
V podstate áno. Pretekár by mal byť pokojný. Preto aj ľudia naokolo sa musia vedieť správať, byť emočne vyrovnaní.
Veronika spomínala, že ste na ňu boli nesmierne tvrdý. Boli okamihy, keď vám to bolo aj ľúto?
Samozrejme. V duchu som si viackrát hovoril, že raz skončím v najhoršom starobinci (smiech). Pamätám si, keď bola ešte malým dievčatkom, ako išla na sedačke a vypadla jej z rúk palica. Povedal som jej, že pôjde po ňu. Brodila sa v snehu a priniesla ju naspäť. Priznám sa, bolo mi jej ľúto.
Tešíte sa na život po Veronikinej aktívnej kariére, keď si dcéru užijete aj inak?
Náš vzťah je mimoriadne priateľský. Mám pocit, že mi povie o veciach, o ktorých iné deti svojim rodičom nehovoria. Lyžovanie nás naučilo disciplíne. Nie vždy sme bývali v hoteloch, často sme prespávali v stanoch a prikurovali si sviečkou. Naučili sme sa bojovať.
Narodili ste sa v Novej Bani. To nie je typický lyžiarsky kraj. Ako ste sa vôbec k tomuto športu dostali?
Nejaké možnosti som predsa len mal aj tam. Kopec je štyri kilometre od zastávky autobusu. Predtým, ako som sa z neho spustil, som naň musel vyšliapať.
Ale ten pravý lyžiarsky sen ste napokon začali žiť až s Veronikou…
Asi áno. Až s ňou som sa dostal do veľkého lyžovania. Keď mala pätnásť rokov, ľudia v okolí hovorili, že som zvolil zlú cestu, že ju zničím. Keď začala vyhrávať na pretekoch Európskeho pohára, problémom zasa bolo, že som nevychoval nikoho iného, iba Veroniku. Bol som tréner, ale aby mohla lyžovať, robil som výškové práce. Od jari do jesene som natieral budovy alebo umýval okná. Pre partiu klampiarov som na kostolnej veži robil zabezpečenie, po krátkom čase som sa venoval klampiarčine. Peniaze, ktoré som tam zarobil, zhltlo lyžovanie.
Žili ste v Bratislave, v kraji bez veľkých lyžiarskych svahov. Nebrzdilo vás to?
Malo to aj svoju výhodu. Boli sme mimo diania, nebol som pod žiadnym vplyvom. Veľa sme sa však nacestovali, od decembra takmer až do apríla sme štyri až päťkrát do týždňa dochádzali do Semmeringu. Odchádzali sme o šiestej ráno, vracali sa poobede. Deti sa učili v aute. V škodovke 120 to bolo veľmi vyčerpávajúce.
A ako sa na lyžujúcich Bratislavčanov pozerali napríklad Tatranci?
Neraz cez prsty. Predovšetkým staršie generácie. Pýtali sa, že čo tam hľadáme, keď sme prišli z kukuričných polí.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Nemali ste strach, že ak neprídu výsledky, všetko úsilie vyjde navnivoč?
Nikdy som si nedával veľké ciele, skôr krátkodobé. Bol som rozhodnutý, že ak sa jej progres zastaví, pôjde študovať. Lebo zlý športovec bez vzdelania je tá najhoršia kombinácia.
Vybrali ste aj niektorý zo študijných smerov?
To nie. Ale veľmi rada číta. Dokonca aj začala študovať, ale po dvoch rokoch to zabalila. Necítila sa dobre pred svojimi spolužiakmi. Zatiaľ čo sedeli v laviciach, ona bola preč. Nepovažovala to za správne.
Keď raz skončí s lyžovaním, poviete si, že to stálo za to?
Asi áno. Rovnako by som odpovedal, keby ste sa ma na to opýtali aj pred piatimi rokmi.
Veronika má 31 rokov, uvažujete o závere kariéry?
Posledné dva roky sa rozhodujeme zo sezóny na sezónu. Skončiť chcela už teraz. Udalosti v lyžiarskej asociácii ju v tom len podporili. Ja som mal na stole už aj pracovnú ponuku z Francúzska.
Čo ju primälo k zmene rozhodnutia?
V pondelok, po pretekoch v Jasnej, mi zavolala a povedala: Vieš čo, otec, iďeme ďalej. Bol som práve v hotelovom výťahu.
Zavážilo aj olympijské lákadlo?
To uvidíme po ďalšej sezóne. Tak ďaleko vo svojich úvahách v tejto chvíli nie sme.
Nad materstvom zatiaľ Veronika neuvažuje?
Myslím si, že áno. Sestra Dominika má malého synčeka, určite túži po dieťati.
Prežívate najkrajšie lyžiarske obdobie?
Asi áno. Už dva roky sme súčasťou veľkého francúzskeho tímu. Funguje to, všetko je zrazu jednoduchšie. Aj preto ma hnevá systém, ktorý máme na Slovensku.
Práve pred veľkým sviatkom v Jasnej vyšli na povrch ďalšie zákulisné hry v lyžiarskej asociácii. O čo ide?
Na základe odporúčania Kontrolno-revíznej komisie (KRK) Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA) prišlo k elektronickému hlasovaniu. Ostatné úseky zväzu rozhodli, že vtedajšie vedenie Úseku alpských disciplín (ÚAD) odvolajú. Michala Rajčana absolútne neoprávnene nahradil Marino Mersich. Oficiálne nás teda v súčasnosti zastupuje človek, ktorého nielen my, ale aj celá športová verejnosť odmieta. Rozhodli o nás bez nás.
Z akého dôvodu prišlo k odvolaniu Rajčana z postu šéfa ÚAD?
Tí, ktorí to spískali, sa oháňajú tým, že prišlo k formálnej chybe, čo je absolútne smiešne. Mali sme si vraj zvoliť len trojčlenné predsedníctvo. V praxi je však tento počet príliš nízky, a tak sme určili sedem ľudí. Neurobili sme nič nekalé. Naopak, zachovali sme sa seriózne. Obuli sa však do nás rodičia menej úspešných lyžiarov.
Ktorí?
Otec Martina Bendíka argumentuje tým, že jeho syn bol na olympiáde v Soči, mal by teda dostať viac peňazí. Lenže takých ako Bendík zostalo doma ďalších tridsať Rakúšanov, Talianov či Francúzov, ktorí sa do Soči nekvalifikovali. Navyše, v súčasnosti nemá žiadne výsledky.
Bendík však zrejme nie je jediný, kto sa do vás obul…
Každý si spomenie na rok 2012, keď SLA dala Veronike nezmyselný dištanc a na tlačovke sa potom moja dcéra rozplakala. Vtedy za tým stála aj generálna sekretárka SLA Petra Kurcábová. Jej brat je teraz v KRK. Okrem neho je jej členom brat Martina Bendíka, tretím je človek z klubu Marina Mersicha. Táto KRK dala podnet na predsedníctvo SLA, aby zrušilo súčasné vedenie ÚAD. Pritom na to nemá právo.
Ide o hru peňazí?
Zrejme áno. Tie však rozdeľuje SLA podľa vopred stanoveného kľúča. Na základe veľkosti členskej základne a úspechov na veľkých podujatiach – zimných olympijských hrách, majstrovstvách sveta či Svetovom pohári. Aj ostatní dostávajú financie napriek tomu, že v posledných rokoch nedosiahli žiadny výrazný úspech.
Tušili ste už dávnejšie, že sa schyľuje k zákulisnému boju?
Vyskytli sa isté šumy. Najhoršie je, že ostatní rozhodli o nás bez nás. Zástupcov bežcov na lyžiach, akrobatov, skokanov a ďalších úsekov niečo spojilo proti nám. Po našom boku zostali len ľudia z trávového lyžovania.
Máte ťažké srdce aj na šéfa lyžovania Františka Repku, ktorý týmto udalostiam nezabránil?
Pán Repka za nami prišiel do Flachau, kde Veronika dvakrát zvíťazila. Ivanovi Iľanovskému, trénerovi Petry Vlhovej i mne vravel, ako nás chce podporovať, aby sme mali lepšie podmienky. Lenže zatiaľ robí všetko proti nám. Som presvedčený, že z pozície prezidenta mal zasiahnuť.
Foto: SITA, Marek Mrviš
Aký postup očakávate?
Celá záležitosť už bola na súde. Mersich sa dvakrát nezúčastnil na pojednávaní. Zakaždým povedal, že je chorý, pritom ho videli lyžovať na Kubínskej holi. Zámerne to naťahujú, aby bol súd čo najneskôr. Dovtedy nás totiž zastupuje Mersich a potom si SLA schváli rozpočet, aký bude chcieť. Napokon, má na to dostatok hlasov. Jeden má prezident, snoubordisti, združenári, skokani, akrobatickí lyžiari, dva majú bežci. Rozpočet si tak schvália aj bez nás.
Celý život bojujete, máte na to ešte energiu?
Veľa času trávime za hranicami, tam všetky pravidlá platia. Vo Svetovom pohári sme jedna veľká rodina, súpermi sme len na trati. Až v Jasnej som si uvedomil, v akej sme zase situácii. Prišiel za mnou Patrick Lange, novinár a syn zakladateľa Svetového pohára. Pýtal sa ma, prečo má Veronika pripnutý na hrudi znak mieru. Vysvetlil som mu to. Vypýtal si ho odo mňa a pripol na akreditáciu – na znak, že je s nami.
Vráťme sa k športovej stránke. Je fakt, že Slovensko má v súčasnosti dve výborné lyžiarky, iba náhoda?
Určite. Veď v prvej sedmičke hodnotenia slalomu máme iba my dvojnásobné zastúpenie. A to aj napriek tomu, že Slovenská lyžiarska asociácia ide proti jej najlepším pretekárom.
Ak by mali Zuzulovci rakúsku štátnu príslušnosť, žiarila by Veronikina hviezda výraznejšie?
Môžem sa len domnievať, že áno. V pätnástich rokoch bola s Vonnovou na jednej úrovni, ale Amerika spravila z Lindsey superstar.
Čo budete robiť, keď Veronika skončí?
Celý život sa venujem lyžovaniu. Zostanem zrejme pri ňom.
V cieli v Jasnej sme vás videli s vnukom na rukách. Nebude vám ľúto, že budete viac cestovať, ako sa mu venovať?
Niečo robiť musím. Ale prezradím vám jeden zo svojich snov. V jednej chvíli som uvažoval, že pôjdem pracovať do zoologickej záhrady.
A čo ste tam chceli robiť?
Čokoľvek. Najmä som chcel byť pri zvieratách. Mám ich veľmi rád.
Čo by mohla robiť Veronika po kariére?
Netuším. Možností má viac. Mohla by sa vydať na trénerskú dráhu, má skvelý postreh a vie dobre ukázať, ako treba lyžovať. Práca trénera je však oveľa náročnejšia, na svah treba vyniesť tyče, meranie aj lyže. Neraz odhadzujeme sneh z trate lopatou. Je to fyzicky namáhavá práca, podľa mňa nevhodná pre ženu.
Nemá po toľkých rokoch už dosť snehu?
Nie. Vo voľnom čase si rada zalyžuje.
Akú úlohu zohrávala v lyžiarskom živote Zuzulovcov vaša pani manželka? Nehamovala vás občas, aby ste na Veroniku boli menej prísny?
Bola a je nesmierne dôležitá. Ak mala niekedy problém s tým, ako narábam s Veronikou, riešili sme ho sami dvaja za zatvorenými dverami. Výstup pred ňou sme mali potom spoločný.
Nikdy nezapochybovala o správnosti kariéry profesionálneho lyžiara?
Akceptovala to. Pokiaľ sa Veronike darilo, dopriala jej to.
Šárka Strachová nám povedala, že Veronike by malý glóbus za slalom svedčal…
Beriem to reálne. Frida Hansdotterová bola v tejto sezóne lepšia.
Má šancu získať ho v ďalšej sezóne?
Športovcovi, ktorý nepovie, že chce vyhrať, niečo chýba. Je však potrebné, aby mal reálne ciele.