Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Tatry pritiahli i Stenmarka. Syrmi z Liptova a klobáskami zo Svitu

Legendárny Stan Mikita zvádzal v prestížnej NHL strelecké preteky s Gordiem Howom, Bobbym Hullom či Philom Espositom. Futbalisti bratislavského Slovana senzačne zaskočili v bazilejskom finále dnes už neexistujúceho Pohára víťazov pohárov slávnu Barcelonu.

04.03.2016 12:12
MS, 1970 Foto:
Jeden z najväčších športových sviatkov na území Slovenska. Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Priamo v dejisku ich sledovalo 100-tisíc ľudí.
debata (6)

Na Slovensku sa v onen výnimočný rok, keď o technickom snehu nebolo ani chýru, ani slychu a na hlavách lyžiarov ste hľadali ochranné prilby márne, schyľovalo k dovtedy nepoznanému sviatku.

„Za všetkým bol tvrdý lobing. Viacerí z našich funkcionárov ovládali francúzštinu či nemčinu, pracovali mimoriadne kvalitne. Vo svete mali lepšie meno ako napríklad Česi. Napriek tomu nám novinári zo západu nevedeli prísť na meno. Tvrdili, že nič nevieme, nedokážeme sa poriadne pripraviť. Och, ako len sa mýlili,“ vraví Ladislav Harvan, bývalý šéf Slovenskej lyžiarskej asociácie i podpredseda federálneho zväzu a významný funkcionár Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS).

1969: Posunuté ručičky na hodinkách

Jeho spomienka sa viaže k roku 1969, keď na Slovensko po prvý raz zavítal Svetový pohár v alpskom lyžovaní.

„Nebolo jednoduché obstáť v konkurencii významných svetových stredísk. Predsa len, boli sme súčasťou východného bloku. Napriek tomu sme pred seba postavili odvážny cieľ: vyrovnať sa organizátorom z talianskej Val Gardeny, rakúskeho Kitzbühelu či švajčiarskeho Svätého Antona, kde mali s usporiadaním veľkých podujatí bohaté skúsenosti,“ hovorí elegantný pán v rokoch (pred tromi dňami oslávil 85. narodeniny).

Pamätná pozvánka. Kongres FIS v chorvátskej... Foto: ARCHÍV LADISLAVA HARVANA
Pozvánka, harvan Pamätná pozvánka. Kongres FIS v chorvátskej Opatiji zabezpečil Slovensku po prvý i posledný raz finále Svetového pohára.

Boj o vstupenku medzi svetovú elitu sa neodohrával len za rokovacím stolom. Do hry vstúpila i prešibanosť a huncútstvo.

„Keď sme chceli, aby nám niekto v komisii pomohol, museli sme najprv pomôcť my jemu. V Rakúsku ma raz požiadali o päťminútový odklad pretekov. Dôvodom boli reklamné povinnosti, z ktorých žili. Neváhali sme. Spolu s ďalšími tromi funkcionármi sme si posunuli hodinky o päť minút späť,“ usmieva sa potmehúdsky Harvan. „Tým, ktorí sa potom sťažovali na oneskorený štart, sme len ukazovali ručičky na hodinkách,“ dodáva.

Um, odhodlanie a ohromná túžba slávili úspech. FIS priklepla Svetový pohár pre rok 1969 Vysokým Tatrám. Na Hrebienku súperili 16. a 17. februára ženy v slalome a obrovskom slalome – v rámci pätnásteho ročníka Veľkej ceny Slovenska. O vyhovujúce podmienky sa staralo 160 členov organizačného výboru, súťažiam prihliadali na svahu tisíce ľudí.

„Nevedeli sme, aké finančné prostriedky budeme mať k dispozícii. Nemali sme možnosť poskytnúť podujatiu svetovú techniku, s akou sa pretekári stretávali inde vo svete. Venovali sme im však naše srdcia a úsmevy,“ píše Harvan vo svojej knihe 60 rokov Veľkej ceny Slovenska.

zväčšiť Dvojica najúspešnejších spod Tatier. Rakúšanka... Foto: ARCHÍV LADISLAVA HARVANA
Annemarie Moserová-Pröllová, Talian Pietro Gros Dvojica najúspešnejších spod Tatier. Rakúšanka Annemarie Moserová-Pröllová a Talian Pietro Gros s veľkými krištáľovými glóbusmi.

Jeho slová potvrdzujú aj vyhlásenia viacerých priamych aktérov. „Nikdy som si nemyslel, že práve vo Vysokých Tatrách nájdem toľko krásy, starostlivosti a organizačného umu,“ vravel Jean Beranger, vtedajší tréner francúzskych lyžiarov. „Všade sa nájde niekto, kto má pripomienky k trati či usporiadateľom. Tu sa však nik taký neozval,“ pridala sa nemecká hviezda Rosi Mittermaierová.

Dvojnásobná olympijská šampiónka i majsterka sveta bola jednou zo 45 lyžiarok, ktoré nechýbali pri premiére Tatier v kolotoči Svetového pohára. Na štart vo výške 1410 metrov sa postavili ženy z ôsmich krajín (Francúzsko, Juhoslávia, Nemecko, Poľsko, Rakúska, USA, Taliansko a Československo).

1974: Chlieb z Važca zapíjali demänovkou

Najslávnejšia, najpompéznejšia, jedinečná. Taká bola Veľká cena Slovenska pred 42 rokmi. Na Hrebienku a Skalnatom plese sa konala začiatkom marca ohromná šou. Finále Svetového pohára v slalome a obrovskom slalome mužov i žien. Po prvý a dosiaľ i posledný raz.

„Na tento ročník spomínam, prirodzene, najradšej. Najmä na to, aké úsilie sme museli vyvinaložiť pri jeho získavaní,“ hovorí Harvan. „Kongres FIS sa konal každé dva roky. Zúčastňovalo sa ho veľké množstvo delegátov. V roku 1971 sa uskutočnil v chorvátskej Opatiji, a tak sme naň mohli vcelku ľahko cestovať. Cieľom bolo odprezentovať sa pred svetom a upútať pozornosť,“ žiaria starému pánovi oči.

Päťčlenná výprava, v ktorej hrala kľúčovú úlohu Magda Holá, však nedostala na cestu žiadne peniaze.

„Magda vtedy dostala skvelý nápad. Dohodli sme sa, že delegátov pohostíme tradičnými špecialitami zo Slovenska. Ženy v Važca nám napiekli chlieb, vo Svite nám urobili extra klobásky, Liptáci doniesli oštiepky a demänovku. Ako bonus nám vyrobili pamätné poháriky. Aby sme mali hosťom do čoho naliať,“ smeje sa Harvan.

Po príchode do Chorvátska však vyvstal ďalší problém – kde veľké pohostenie zorganizovať. „Ako to už chodí, zasiahla náhoda. Dali sme sa do reči s ľuďmi zo spoločnosti Longines. Ponúkali v jednej z hál pijatiku. Jedlo im však chýbalo. Tak sme sa tam rozložili, všetko pokrájali a obsluhovali. Mali sme síce pozvánky len pre päťdesiatich ľudí, no prišlo ich hádam osemdesiat. Magda krájala chlieb, Jožo Stolár klobásky, každý z nás pomáhal, ako vedel. Mali sme ohromný úspech.“

zväčšiť Momentka zo Svetového pohára na Slovensku. Foto: ARCHÍV LADISLAVA HARVANA
Svetový pohár, lyžovanie Momentka zo Svetového pohára na Slovensku.

To však nebolo všetko. „Na druhý deň organizovali Slovinci výlet loďou. Pre Planicu chceli vybojovať majstrovstvá sveta v letoch na lyžiach. Pozvanie sme prijali i my. Stolár prišiel na loď aj s akousi taškou. Mal v nej zvyšky z predošlého večera. Na lodi ich vysypal na dva stoly a div, že všetci tí kapitalisti sa o ne nepobili. Uviedli sme sa skvele, rozprávalo sa o nás, mali sme kontakty,“ prezrádza Harvan.

Slovenská pohostinnosť fungovala na jednotku. O tri roky rozhodli delegáti o tom, že veľké finále Svetového pohára bude hostiť Hrebienok a Skalnaté Pleso Zúčastnila sa ho kompletná svetová špička – na čele s Rakúšankou Annemarie Moserovou-Pröllovou (olympijská šampiónka i štvornásobná majsterka sveta), Rossi Mittermaierovou, Talianom Pietrom Grosom (olympijský víťaz) či legendárnym Ingemarom Stenmarkom (dvojnásobný olympijský víťaz, trojnásobný svetový šampión).

Hviezdy pritiahli na svahy približne 15-tisíc divákov. Väčšina z nich šla na Hrebienok pešo. Súboje najlepších pritom mohli po prvý raz v histórii sledovať už aj v priamom televíznom prenose. „Preto sme museli podstúpiť mimoriadne prípravy. Na Skalnaté Pleso sme vrtuľníkmi vyvážali dielce komentátorských kabín, na Hrebienok sme museli dopraviť ťažký prenosový voz. Šlo sa po sánkarskej dráhe, všetko zabezpečovali buldozéry,“ rozpamätáva sa Harvan.

Drina stála za to. „Skvelá organizácia, dobré trate a k tomu všetkému príslovečná srdečnosť. Verím, že raz prídem do Tatier aj na zimné olympijské hry,“ vravel vtedy Marc Hodler, vtedajší predseda FIS. „Som prekvapený úžasnou atmosférou a obrovskou kulisou divákov,“ pridal sa Serge Lange, zakladateľ Svetového pohára.

S finále sa Harvanovi spája aj jedna z milých spomienok. „Počas cesty do francúzskych Álp som si pri Semmeringu kúpil rakúske noviny. V nich bola fotografia Pröllovej, nad ňou sa vynímal titulok: Annemarie smúti za krištáľovým pohárom, ktorý vyhrala vo Vysokých Tatrách. Premýšľal som, čo sa asi stalo. Dozvedel som sa, že po pretekoch ju pozvali na rozhovor do rakúskej televízie a so sebou si niesla aj trofej. Pri odchode sa ju však rozbila, a tak sme sa rozhodli, že jej pošleme náhradnú. Po čase sme dostali od Rakúšanov odpoveď, že ich lyžiarka už neplače nad rozbitým pohárom,“ tvrdí Harvan.

1986: Svetová chvála v ukrutnej zime

Tatranec telom i dušou sa výrazne zaslúžil aj o chvíle, keď zavítal Svetový pohár na Slovensko posledný raz. V roku 1986.

„Priamy prenos z neho vysielala aj BBC. Museli sme preto zabezpečiť kvalitné technické podmienky. Hasičskými striekačkami sme postrekovali svah, sneh sme zhromažďovali do zásoby, ktoré sme potom vyvážali na Hrebienok. Počasie nám však situáciu značne skomplikovalo,“ povzdychne si Harvan.

Pred pretekmi napadlo veľké množstvo snehu, na Skalnatom Plese fičal silný vietor. Teplota klesla na dvadsať stupňov pod nulou. „Pri takom mraze sa sneh ťažko spracovával. Preto sme na pomoc privolali aj vojakov z Popradu a učňovskú školu z Kežmarku. Svah sme prešľapávali asi dvadsaťkrát, aby sme utvorili kvalitný podklad.“

Podujatie spĺňalo svetové parametre. Akreditovalo sa naň asi osemdesiat novinárov, organizátori museli zabezpečiť takmer päťsto lôžok v tatranských hoteloch. Preteky opäť sledovali tisíce fanúšikov. Domácich dostala do varu Oľga Charvátová, po prvom kole obrovského slalomu viedla. V druhom však nešťastne spadla a sen o prvenstve na domácom svahu sa jej rozplynul.

Náplasťou na športový neúspech sa stali skvelé ohlasy na organizáciu. „Pochodil som už v tejto sezóne svet krížom-krážom. Záujem divákov na Slovensku ma však ohromil. Je vidieť, že vaši ľudia lyžovaniu veru rozumejú,“ hovoril Patrick Lang z tlačového strediska. „Svetový pohár Vysokým Tatrám naozaj svedčí,“ chválil Edmund Delago, technický delegát FIS.

Napriek tomu sa svetová lyžiarska elita so slovenskými svahmi na dlho rozlúčila. Vracia sa na ne až teraz – po tridsiatich rokoch.

Nech jej to teda na nich opäť pristane…

Trať musí byť rýchla. Ale aj bezpečná

Jeden z najvýznamnejších funkcionárov slovenského lyžovania sa narodil 26. februára 1931 v hájovni pod Kežmarskými Žľabmi. Lyžovaniu sa Ladislav Harvan venoval odmalička.

„Už od ľudovej školy som chodil na lyžiach z Kežmarských Žľabov do Tatranskej Lomnice. Kvôli lyžovaniu som dostal aj dvojku zo správania, keď som šiel ušľapávať trať pred pretekmi Tatranského pohára,“ spomína si v Novej Lesnej sediac uprostred rozľahlej obývačky, v ktorej sa vynímajú viaceré pamätné trofeje. Každú návštevu však zaujme predovšetkým výhľad z okna – priamo na Lomnický štít.

Harvan súťažne lyžoval na Skalnatom Plese už pred 74 rokmi – v žiackom veku.

„Ako dieťa z Lomnice som mal lanovku zadarmo. Bolo v nej tridsať miest, previezla deväťdesiat ľudí za hodinu. Patrila k najmodernejším v Európe. Trať sme si v tých časoch upravovali sami. Fungovalo to tak, že to, čo sme si vyjazdili, to sme mali,“ spomína.

Absolvent Lesníckej fakulty v Brne sa stal funkcionárom už v 24 rokoch. Predtým získal trénerskú kvalifikáciu, stal sa ústredným technickým delegátom FIS. Dotiahol to na šéfa Slovenskej lyžiarskej asociácie, v ére Československa bol podpredsedom zväzu. Výrazne sa presadil aj na medzinárodnom poli. Viac ako tri desaťročia bol členom subkomisie FIS pre stavbu a schvaľovanie tratí.

zväčšiť Ladislav Harvan. Jeden z najvýznamnejších... Foto: Adam Zelinka, Pravda
Ladislav Harvan Ladislav Harvan. Jeden z najvýznamnejších funkcionárov v dejinách lyžovania na Slovensku.

„Každá zjazdovka musí spĺňať dve hlavné zásady. Má byť rýchla a bezpečná. Taktiež musí mať určitú šírku a sklon. Dobrá zjazdovka si vyžaduje množstvo skúseností a kumšt. Bez poznania terénu ju neurobíte,“ radí Harvan. „Raz za mnou prišli mladí projektanti a pýtali sa na nové zjazdovky. Odpovedal som im otázkou: koľkokrát ste si prešli kopec pešo? Povedali, že ani raz, že majú mapy. V tom momente som s nimi skončil,“ dodáva nekompromisne.

Harvan sa zúčastnil zimných olympijských hier v Calgary 1988 ako člen jury. Dlhé roky šéfoval Veľkej cene Slovenska vo Vysokých Tatrách. Taktiež bol podpredsedom organizačného výboru majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 v slovenských veľhorách.

Pri ďalšom veľkom lyžiarskom sviatku – v piaty a šiesty marcový deň tohto roku – však bude chýbať. „Mám zdravotné problémy. V lete ma operovali. Dá sa s tým žiť, ale preteky v Jasnej si pozriem len v televízii,“ vraví smutne.

Jeho manželkou bola nebohá Emília Harvanová-Butzová – medailistka z majstrovstiev Európy 1958 v stolnom tenise. Ich dcéry Jana Palovičová-Harvanová (v súčasnosti riaditeľka pretekov v Jasnej 2016) a Iveta Jašková-Harvanová boli členkami reprezentačného družstva zjazdárok ČSSR.

Slovensko reprezentovali aj ďalšie generácie dynastie Harvanovcov – hokejista Tomáš Jaško a zjazdárka Kristína Palovičová.

Svetový pohár v alpskom lyžovaní na Slovensku
1969 Vysoké Tatry slalom a obr. slalom žien
1974 Vysoké Tatry slalom a obr. slalom mužov a žien
1979 Jasná slalom a obr. slalom mužov
1980 Vysoké Tatry dva slalomy žien
1983 Vysoké Tatry slalom žien
1984 Jasná slalom a obr. slalom žien
1986 Vysoké Tatry slalom a obr. slalom žien
6 debata chyba
Viac na túto tému: #SP v zjazdovom lyžovaní #Jasná 2016 #Ladislav Harvan