„Ak by som zostala slovenskou reprezentantkou, dnes by som už možno nelyžovala. Nie som z bohatej rodiny, v Česku v tých časoch viac podporovali juniorov,“ vraví rodáčka z Třinca, ktorej partnerom je brat Petry Vlhovej.
Na čo ste mysleli, keď ste sa včera prebudili?
Hm – že ma čaká tréning. Musela som skoro vstať a cvičiť. Prečo?
Je začiatok týždňa, v ktorého závere na vás čakajú preteky
Svetového pohára v Jasnej. O nej sa vám ešte nesníva?
Veľmi sa na ne teším. Budem doma, nemusím nikam cestovať. Konečne ma
v akcii uvidí aj mama. Ale úvahami o pretekoch som sa do týchto chvíľ
veľmi nezaoberala, sústredím sa radšej na tréning.
Kedy nastúpi predštartový adrenalín?
Dúfam, že čo najneskôr. Najlepšie až v sobotu.
Považujete Svetový pohár v Jasnej za svoje domáce
preteky?
Áno, samozrejme. Na týchto kopcoch som vyrástla.
Kto všetko sa na vás príde pozrieť?
Celá rodina. Z Mikuláša, z Bratislavy, ale aj z Česka. Nebudú chýbať
ani kamarátky.
Budú preteky v Jasnej pre vás výnimočné?
Isteže. Nech len vyjde počasie. A nehnevala by som sa, ani keby som dosiahla
pekný výsledok.
S akým umiestnením budete spokojná?
S postupom do druhého kola v obrovskom slalome i slalome.
A čo ak vyhrá Veronika Velez-Zuzulová či Petra Vlhová? Budete
s nimi spievať slovenskú hymnu?
Samozrejme (smiech). Veľmi im to doprajem.
Dá sa povedať, že v Jasnej sa dočkáte doterajšieho vrcholu
kariéry?
Áno. Chcem sa tu ukázať. Na Jasnej mi záleží zo všetkých pretekov
najviac.
Mimochodom, kto rozhodol o tom, že budete reprezentovať
Česko?
Môj otec. Ja som na výber nemala (smiech).
Aký mal na to dôvod?
Bolo ich viac. Ak by som zostala reprezentovať Slovensko, dnes už zrejme
nelyžujem. Nie som z bohatej rodiny, v Česku viac podporovali juniorov.
Možno že dnes to už je na Slovensku lepšie.
Odkedy hájite české farby?
Od šestnástich rokov.
A cítite sa skôr ako Slovenka alebo Češka?
Čechom som vďačná, že ich môžem reprezentovať a vôbec aj lyžovať. Ale
keďže žijem na Slovensku, cítim sa asi trochu viac Slovenkou.
Čiže Slovenka vďačná Česku?
Povedzme to tak (smiech). Ale mama je Češka, takže moje väzby na túto
krajinu sú naozaj silné. Som najmä šťastná, že môžem robiť to, čo
ma baví.
Na Slovensku zavládol v uplynulých mesiacoch veľký lyžiarsky
boom. Nezávidíte trošku?
Možno niekedy áno. Žijem v Liptovskom Mikuláši, ale nik ma nepozná, lebo
reprezentujem Česko. A za Moravou to je rovnaké. Som tam neznáma, lebo som
vlastne Slovenka. Z Mikuláša cestovalo na olympiádu do Soči päť
reprezentantov, mňa nikto nerátal, lebo som Češka. Trošku mi to bolo
ľúto. Nič s tým nenarobím, musím s tým žiť.
Ako vnímate súčasnú popularitu lyžovania na
Slovensku?
Mňa sa veľmi netýka. Dievčatá to majú asi ťažšie, všetci od nich
čakajú, že zvíťazia. Je na nich veľký tlak, dúfam že to zvládnu a
preteky v Jasnej im vyjdú.
O obe je teraz veľký záujem. Menili by ste s nimi
popularitu?
Ťažko povedať, nikdy som nebola v ich koži.
Rozprávali ste sa spolu o pretekoch?
Nie, nebol na to priestor.
Aké sú medzi vami vzťahy?
S Veronikou aj s Petrou sme kamarátky. Zuzulovcom som vďačná, absolvovala
som s nimi kondičnu prípravu, ktorá mi veľa dala. Na pretekoch však veľa
času spolu netrávime, každá z nás má svoj tím a svoje povinnosti.
V súkromí sa nestretávate?
S Petrou áno. Jej brat Boris je zároveň mojím priateľom, sme
spolu často.
Váš priateľ vyrastal v izbe, kde visel plagát Veroniky
Velez-Zuzulovej. Mali ste jej fotografiu na stene aj vy?
Mám dodnes. Nie je to veľký plagát, ale niekoľko malých kartičiek.
Je vaším veľkým vzorom?
Nepochybne. Prvýkrát som s ňou trénovala, keď som mala osem rokov na
jednom z chorvátskych ostrovov.
Vlhovci tvrdia, že Petra by bez Veroniky nebola tam, kde je dnes.
A čo vy?
Petra s ňou trénuje podstatne dlhšie, majú veľmi blízky vzťah. Avšak aj
ja som jej vďačná.
Vnímate ju skôr ako kamarátku alebo rivalku?
Na Veroniku zďaleka výkonnostne nemám, takže určite je skôr priateľka ako
veľká súperka.
Váš priateľ je v podpornom tíme svojej sestry Petry.
Nežiarlite?
Ale nie. Veď je to jeho práca.
Rozprávate sa spolu o lyžovaní?
Zo začiatku som to odmietala, ale keďže lyžovanie je súčasťou našich
životov, nevyhneme sa tomu.
Aj vám poradí?
V poslednom čase sa snaží. Ale mám svoj tím.
Tento rok ste sa raz prebojovali do druhého kola slalomu. Aké sú
vaše dlhodobé ambície?
Najprv sa usadiť v elitnej tridsiatke a potom sa posúvať čoraz
vyššie.
Ako Švédka Frida Hansdotterová, ktorá sa dostala na pódium až
po desiatich rokoch v kolotoči Svetového pohára?
Nuž, nie je to také ľahké ako sa môže zdať. Zostanem pri skromnejších
cieľoch.
Aké sú vzťahy medzi lyžiarkami?
Medzi chlapmi asi lepšie. Priateľstvá sú aj medzi babami, ale nie je to
natoľko prajné prostredie. Okrem Sloveniek sa kamarátim aj so Slovinkami.
Najúžasnejšia zo všetkých je Talianka Federica Brignoneová. Hviezda,
ktorú majú radi všetci.
A čo vaša kolegyňa z reprezentácie Šárka
Strachová?
Trénovali sme spolu. Je to zlaté dievča, taktiež mi výrazne pomohla.