Dojatie a radosť z plochy, na ktorej sa pred niekoľkými sekundami odohrávala nezabudnuteľná šou, sa preniesli aj na tribúny. Tisíce ľudí stáli na nohách, oduševnene tlieskali a nejednému fanúšikovi behali po tele výnimočné zimomoriavky.
Temperament a noblesa
Cenné kovy zo súťaže mužov si z bratislavských majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní síce odniesli Javier Fernández, Alexej Byčenko a Maxim Kovtun, hrdinom publika sa však stal ktosi úplne iný. Florent Amodio – meno, ktoré si po štvrtkovej noci zapamätajú davy. Pri voľnej jazde extravagantného Francúza sa totiž mnohým priaznivcom v hľadisku tajil dych. Nielen zo športového výkonu, ale aj energie, ktorá sálala z 25-ročného pretekára. Jeho rezká kroková pasáž a bezchybné skoky rozpulzovali atmosféru na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu do neobvyklých rytmov.
„Bola to moja posledná voľná jazda v kariére. Je neuveriteľné, že sa zaradila k najlepším, aké som kedy predviedol. Keď mi vychádzal jeden skok za druhým, prežíval som úžasné pocity. Každý okamih na ľade som si dokonale užil,“ vravel miláčik tribún.Jeho objatia s ruským trénerom Nikolajom Morozovom nemali konca kraja. Tak, ako mohutný potlesk z bratislavského hľadiska. Amodio mu previedol nielen francúzsku noblesu, ale aj juhoamerický temperament. Počas jeho jazdy striedala jedna emócia druhú.
Niet divu. Drobný, len 165 centimetrov vysoký, pretekár síce háji modro-bielo-červenú kombináciu farieb, no divokú povahu má v krvi. Narodil sa totiž v Brazílii. Už ako batoľa však krajinu samby, kvalitnej kávy a futbalu musel opustiť. So sestrou prišli o oboch rodičov (Florent mal sotva jeden mesiac), stali sa sirotami a tak sa ich ujal manželský pár zo severu Francúzska.
Spomienka na rodné mesto
Práve tu sa v štyroch rokoch začal exoticky pôsobiaci mladík venovať krasokorčuľovaniu. Jeho kariéra sa sľubne rozvíjala, no v dvanástich rokoch mu takmer definitívne zhasla. Nádejnému pretekárovi diagnostikovali lekári Osgood-Schletterovu chorobu, pri ktorej ide o degeneráciu chrupavky na holennej kosti. Amodiovo koleno neustále opúchalo, bolesť bola neznesiteľná. A tak sa talentovaný športovec nemohol postaviť na korčule takmer jeden a pol roka.
„Bolo to zložité obdobie. Môj život zostával bez krasokorčuľovania nenaplnený,“ spomínal si na ďalšiu ranu osudu štvrtý muž z tohtoročného európskeho šampionátu.
Lekári však francúzsku nádej predsa len postavili na nohy. A ona sa svojej adoptívnej krajine odvďačila najlepšie, ako mohla. V roku 2011 získal Amodio na majstrovstvách Európy v Berne zlato, v roku 2012 sa tešil v Sheffielde z bronzu. Vzácnu zbierku doplnil v ďalšej sezóne v Záhrebe o bronz.
„Celá kariéra bola krásna. Som rád, že som ju mohol zakončiť pred takým skvelým publikom, aké bolo v Bratislave. Všetkým vám ďakujem,“ odkázal fanúšikom. Mimochodom, so životom profišportovca sa Amodio rozlúčil štýlovo. Výnimočné kúsky predvádzal na tóny skladby s názvom Memories of Sobral (Spomienky na Sobral). Práve z 200-tisícového mesta na severovýchode Brazílie totiž výnimočný krasokorčuliar a šoumen pochádza.