Prischlo jej to. Ondrej Nepela, olympijský víťaz či viacnásobný majster sveta aj Európy už takmer 27 rokov nie je medzi nami – jeho trénerka a tak trochu aj druhá mama Hilda Múdra sa však na Nový rok v obdivuhodnej kondícii dožíva deväťdesiatky!
Osudové stretnutie s Nepelom
Bola jedináčik. Narodila sa 1. januára 1926 vo viedenskom okrsku Josefstadt v rodine učiteľa Hildegarda Klimpela. Ako členka Viedenskej ľadovej revue sa zaľúbila do manažéra slovenského turné súboru Bratislavčana Jozefa Múdreho. V jeseni 1947 sa zaňho vydala v bratislavskom Modrom kostolíku a do nových dokladov si na jeho radu dala zapísať meno Hilda. „Hildegard zaváňalo nemčinou, a ňou sa po vojne neodporúčalo hovoriť – kým som sa trochu naučila po slovensky, sprevádzal ma manžel aj na nákupoch,“ spomína legendárna trénerka.
Na ľad sa vrátila v prvej polovici 50-tych rokov ako dvojnásobná mamička. V roku 1949 sa jej narodila dcérka Dagmar, o rok syn Pavol. Najprv ako tanečníčka bratislavskej ľadovej revue a následne ako trénerka: „Motor revue aj celého slovenského krasokorčuľovania Emil Skákala popri šéfovaní firme Záhradnícke a rekreačné služby mesta Bratislava, pod ktorú patril aj zimný štadión, nestíhal trénovať svoju veľkú skupinu zverencov a povedal mi: "Vy budete viesť tréningy predpoludním, ja popoludní.“
Stretnutie so sedemročným Ondrejom Nepelom bolo len akousi zhodou okolností, neskôr sa však ukázalo ako osudové. Malého Ondreja nadchli televízne prenosy z bratislavských majstrovstiev Európy v roku 1958. Mimochodom, kategóriu mužov vtedy vyhral Karol Divín. Nepelovej mame, ktorá prváčika vodila na ľad, sa zdalo, že sa mu nikto nevenuje. „Mohla osloviť niektorú z dvoch mojich kolegýň, no náhodou natrafila na mňa,“ podotýka Hilda Múdra.
Jej neskôr slávny zverenec jej o osem rokov ako deviatak na ďalších ME v Bratislave venoval k štyridsiatke prvú medailu – bronzovú. Odvtedy stál na piedestáli na každom európskom šampionáte. A od roku 1969 aj na každom svetovom. Za päť rokov (1969–1973) vyhral všetko, čo sa dalo. Získal 10 zlatých medailí – jednu na ZOH (1972), tri na MS (1971–1973), päť na ME (1969–1973) a jednu na svetovej zimnej univerziáde (1970).
Jej zverenci tvorili dlhý zoznam
Ondrejovi Nepelovi bola Hilda Múdra trénerkou, ale aj druhou mamou. Istý čas dokonca chodila na rodičovské združenia do školy. Neskôr sa stali susedmi – po prvom svetovom titule dostali obe rodiny byt v jednej dúbravskej novostavbe. A na prelome januára a februára 1989 obe mamy spoločne žialili aj pri jeho smrteľnej posteli v Mannheime.
Pani Múdra si trénerské renomé získala už vedením v Bratislave sa pripravujúcej Brnianky Jany Mrázkovej-Dočekalovej (získala bronz na ME 1961).
"Jana ma dodnes v listoch, ktoré mi píše zo zámoria, kde žije, oslovuje teta,“ priznáva s úsmevom jubilantka. Istý čas viedla aj ďalších popredných slovenských krasokorčuliarov: Mariána Filca, ktorý bol najväčším domácim rivalom Ondreja Nepelu, v začiatkoch Agnesu Búřilovú-Wlachovskú. Jej slávnemu zverencovi Jozefovi Sabovčíkovi neskôr radila v nácviku povinných figúr. Z mužov pod jej dohľadom vyrástli Miroslav Šoška, zo žien Ľudmila Bezáková či Eva Križková-Ďurišinová. V zozname jej zverencov figuruje aj výborný tanečník (so sestrou Dianou) a dodnes úžasne invenčný a úspešný kouč Martin Skotnický.
Počas Nepelovej kariéry, ale najmä po nej, pôsobila úspešná trénerka aj v zahraničí. Trénovala deviatu na ZOH 1972 Švajčiarku Charlottu Walterovú či striebornú z ME 1981 Chorvátku Sandu Dubravčičovú. Tá na sarajevských ZOH 1984, na ktorých skončila desiata, zapaľovala olympijský oheň.
Foto: Jan SUKUP
Teší sa na domáci šampionát
Teta Hilda má krasokorčuľovanie v srdci stále. Do osemdesiatky ho vyučovala na korčuliach. Viedla zdravých aj mentálne postihnutých. Po nešťastnom páde a zranení jej syn povedal: „Mama, prepáč, ale na korčule ťa už nepustím.“ Tak radí aspoň spoza mantinelu alebo z hľadiska, nevynechá jediné preteky. „Už sa teším na januárový európsky šampionát v Bratislave – organizátori mi sľúbili čestnú vstupenku,“ poznamenáva s úsmevom. Hilda Múdra získala veľké množstvo ocenení, za najvýznamnejších možno spomenúť Trofej MOV Šport a etika (1998), Zlaté kruhy SOV a Cena fair play SOV (2000), Medaila Pierra de Coubertina od MOV (2003) či čestné členstvo v Slovenskom olympijskom výbore (2004).
Živió a pevné zdravie, pani Múdra!