Dvojnásobný majster Európy, vicemajster sveta a strieborný z olympijskej súťaže zo Squaw Valley 1960 si na predvianočnom galavečere slovenského športu prevzal v prítomnosti manželky Mirky ocenenie Športová legenda.
Prvé zlato má z Bratislavy
„Veľmi si to vážim, som poctený,“ s noblesou reagoval na zaradenie do galérie výnimočných športových postáv, keď doznel spontánny potlesk.
Babička pochádzala zo Slovenska, otec z Maďarska, mama z Plzne. V súčasnosti žije v Brne, športovo však vyrastal v Bratislave. V detstve skúšal futbal i hokej, avšak po otcovom vzore sa upísal krasokorčuľovaniu. A urobil najlepšie, čo mohol. Vytiahnutý elegán sa postupne udomácňoval v krasokorčuliarskej špičke.
Z vrcholných podujatí má vo vitríne jedenásť medailí. Prvú zlatú získal práve na domácom ľade v Bratislave – na európskom šampionáte v roku 1958. O rok ju v Davose obhájil. Bola obhajoba náročnejšia?
„Nie, zajazdil som lepšie, lebo som bol zdravotne fit. V Bratislave ma obchádzala chrípka, nekorčuľoval som v najlepšej kondícii. Stále si však myslím, že najlepší výkon som predviedol v roku 1957 vo Viedni. Tam som mal vyhrať, no skončil som druhý,“ podotkne.
Prizná, že najviac si váži olympijské striebro zo Squaw Valley 1960. Vybojoval ho s vypätím posledných zvyškov síl – a dodržal slovo, ktoré dal. Lebo nechýbalo veľa a do zámorského dejiska by necestoval.
Dokončím – hoci aj na štyroch
„Necelý mesiac pred olympiádou som sa na tréningu vo Vysokých Tatrách zranil – natrhol si úpon sedacieho svalu. Predvolali si ma na čéestevé (Čs. zväz telesnej výchovy, pozn.) S jeho podpredsedom sme debatovali o mojej účasti. Traja hokejisti a ja sme mali ísť dodatočne za výpravou. Sľúbil som, že súťaž dokončím – hoci aj na štyroch. Tým som ho presvedčil. Nemohol som naplno trénovať, a tak som sa len kĺzal a cibril povinné cviky,“ opisuje neľahkú situáciu.
Povinné cviky zajazdil brilantne – viedol s veľkým náskokom. Pomýšľal i na zlato?
„Nie. To som neočakával, lebo David Jenkins, mladší brat Hayesa Alana Jenkinsa, bol vynikajúci skokan a aj ďalší súperi boli veľmi dobrí. Donald Jackson, neskorší majster sveta, skončil za mnou tretí. Stratu z povinných už nedohnal,“ priblíži cestu k cennému kovu. Pred voľnou jazdou dostal injekcie proti bolesti, pri skokoch sa odrážal len zo zdravej nohy, preto vynechal trojitého rittbergera. Päťminútové vystúpenie dokončil len vďaka nezlomnej vôli.
„Ale – stálo to za to. S napätím sme čakali na výsledky. Keď sa moje meno objavilo na druhom mieste, mal som obrovskú radosť.“
Presne si pamätá i na odmenu, no jedným dychom povie, že vôbec na ňu nemyslel. „Ešte v dejisku mi dali päťdesiat dolárov. Minul som ich na sako a nohavice. Po návrate som od vedenia Slovana dostal nábytok za desaťtisíc korún,“ zdôrazní.
Pätoritý skok? Som skeptik
O jeho najmilšom športe, ktorému sa venoval aj ako tréner, diskutuje rád i zapálene. Obával sa nejakého prvku?
„Keď som začínal, mal som lepšiu voľnú jazdu. V povinných cvikoch som sa zlepšoval postupne najazdenými kilometrami. Keď som mal dvadsaťpäť a viac, 25, voľná mi šla trošku ťažšie, zato povinné ľahšie. V povedomí ľudí ostalo, že povinné cviky som mal lepšie. Na nejaký prvok, ktorý mi nepasoval, si nespomínam. Ak, tak možno predný kľučkový paragraf. Je ťažší ako zadný, lebo korčuľa pri prednom sa tlačí dopredu, a to je náročnejšie.“ Vzápätí sa postaví a názorne predvedie rozdiel vo vedení nohy.
Na povinné cviky si dnes spomenú len pamätníci, hodnotenie krasokorčuľovania sa zmenilo. Pozdáva sa mu súčasné?
„Nie veľmi. Hoci chápem, že pre pretekárov je spravodlivejšie. Prvky sú ohodnotené presnejšie, ale pre ľudí, ktorí tomu až tak nerozumejú, je to ťažko zrozumiteľné,“ domnieva sa.
Dočká sa krasokorčuľovanie pätoritého skoku?
„Som skôr skeptik než optimista. Ide o súboj so zemskou príťažlivosťou. Proti je letová fáza. Najlepší zaletia pri skoku štyri až päť metrov v určitej výške. Odborníci zmerali, že letová fáza trvá necelú sekundu. Za ten čas sa dajú zvládnuť štyri otočky. Jedna trvá 22 stotín. Najdlhšie skoky z hľadiska letovej fázy trvajú 95 stotín. Dlhšie neletel vzduchom ani fenomenálny basketbalista Michael Jordan,“ pripomína.
Vzápätí dodá, že v súvislosti s piatimi otočkami prichádza do úvahy salchow, ritberger alebo tulup. „Pri odraze sa otáča korčuliar odzadu dopredu. Pri tulupe pol otočky skokan získa pri odraze, no vo vzduchu by musel zvládnuť štyri a pol otočky. To nejde.“
Chôdza receptom na dlhovekosť
Na čochvíľa osemdesiatnika má guráže na rozdávanie. Ako sa udržuje v kondícii?
„Snažím sa čo najviac chodiť. To mi neprekáža, stáť áno. Keď stojím v rade na pošte, to ma znervózňuje. Chodiť do zapotenia, to je môj recept na dlhovekosť. S paličkami, ako je to teraz moderné, ešte chodiť nechcem, no možno aj k tomu dôjde. Dôležité je aj rodinné zázemie. K pohode prispieva, že aj našim deťom sa darí. Máme už štyroch vnukov, štyri vnučky a jednu pravnučku,“ pochváli sa.
Do Bratislavy sa vráti aj koncom januára. „Organizátori európskeho šampionátu nás pozvali ako čestných hostí. Veľmi sa na to tešíme. Bude na čo spomínať, ale aj čo vidieť.“