Najúspešnejší slovenský slalomár Adam Žampa (25) si užíva každú chvíľu na lyžiach a nebráni sa ani tvrdej kondičnej zaberačke. „Aj pri veľkej drine a sebaobetovaní netreba zabúdať na potešenie a radosť,“ tvrdí kežmarský rodák.
Už piatykrát ste absolvovali sústredenie na Novom Zélande a v Austrálii. Ako ho hodnotíte?
Už to tam poznáme a vieme, čo máme robiť, aby to bolo čo najlacnejšie. Aj tentoraz sme sa dohodli s viacerými pretekármi, aby sme jazdili na jednej trati, čím sa minimalizujú náklady. A boli to vskutku zaujímavé mená. Trénovali sme s Robertom Nanim, deviatym obrovským slalomárom vlaňajška či s Marcom Ginim, ktorý už vyhral preteky Svetového pohára.
Čo vás najviac láka na južnej pologuli?
Hoci je to veľmi ďaleko, podmienky sú tam excelentné. Sneh je takmer rovnaký ako v Európe. Na Novom Zélande sme boli v Coronet Peaku, kde som trikrát zvíťazil. V Austrálii sme premiérovo zavítali do Perisheru, kde som doplnil ďalšie dva triumfy. Ak si niekto myslí, že v Austrálii nepoznajú sneh, mýli sa. V tomto stredisku je zhruba 50 vlekov a sedačiek, viac ako 100 km zjazdoviek, na ktorých sa denne premelie 25-tisíc ľudí.
Aké je tam prostredie?
Na Novom Zélande nie sú takmer žiadne stromy. Sú tam holé hory so snehom. Austrália je špecifická v tom, že v nížinách nie je žiadny sneh, ale v národnom parku je to ako rozprávke. Sú tam zelené stromy a vôkol nich snehová nádielka.
Kondičné tréningy športovci neobľubujú. Ako vnímate túto fázu prípravy?
Lyžovanie beriem ako obrovskú zábavu. O čo poctivejšie odmakám kondičný blok, o to ľahšie sa mi bude v zime lyžovať. Každý si tým musí prejsť, nikto to za mňa neodrobí.
Na konci minulej sezóny ste tvrdili, že technicky viete konkurovať najlepším a rozdiel je len v hlave. Pracujete na tom?
V prvej tridsiatke má každý lyžiar natrénované približne rovnako. Práve v týchto prípadoch rozhoduje hlava. Je najdôležitejšia, lebo vysiela signály do tela. Už dlhšie ju trénujem. Pomáhajú mi kondiční tréneri Marek Trávniček a Viliam Štinčík, ktorý je aj mojím mentálnym koučom.
Badáte nejaké zlepšenia?
Dosť spolu debatujeme o rôznych situáciách. Keď niečomu prikladám prílišnú dôležitosť, väčšinou to pokazím. Musím si uvedomiť, že to robím pre seba, že ma to baví a s čistou hlavou prídu aj lepšie výsledky. Ľahko sa o tom hovorí, ťažšie sa to realizuje. Na južnej pologuli som vo viacerých pretekoch dokázal, že ideme správnou cestou. Už to len preniesť do pretekov Svetového pohára.
V rámci sústredenia ste si skočili aj bungee jumping. Aké to bolo?
Milujem adrenalín a každý rok, čo sme trénovali na Novom Zélande, som si hovoril, že si pôjdem skočiť. Odhodlal som sa až teraz. Bola to tiež forma tréningu. Urobiť niečo, kde prekonám sám seba. Skákal som z výšky 134 metrov. Pocit, keď človek stojí na hrane, je neuveriteľný. Rozmýšľa len nad tým, že chce skočiť. Rovnaké je to aj na pretekoch, kde by som sa mal na štarte sústrediť len na trať.
Čo adrenalínové si ešte túžite vyskúšať?
Toto bol môj druhý bungee jumping. Prvý som zvládol na Novom Zélande, ale bolo to len 43 metrov nad vodou. Vlani som vyskočil z lietadla. Od sponzora mám prísľub, že sa pôjdem povoziť na stíhačke. Je tam preťaženie 10 G, pri ktorom človek môže až odpadnúť. Som teda zvedavý.
Zaradili ste do prípravy aj nejaké novinky?
Už druhý rok po sebe sme testovali lyže v špecializovanej lyžiarskej hale v Litve. Na jednom z najvyšších kopcov v tejto rovinatej krajine je postavené nákupné centrum, v ktorom je sneh a chladiarenské trúbky. Je to ako zimný štadión. Tri dni sme tam vyberali lyže, aby sme na Nový Zéland brali len tie najlepšie. V tíme máme nového asistenta trénera, Poliaka Krzysztofa Mazureka, ktorý u protinožcov zaskakoval za servismana Jána Baniara.
Aké plány máte v najbližších týždňoch?
Po týždni v Tatrách sa vyberieme na ľadovec do Pitztalu. Nasleduje krátky kondičný blok a začiatkom októbra sa pripojím k ruskej reprezentácii. Mali by sme trénovať v Söldene, kde sa 25. októbra pôjde úvodného kolo Svetového pohára v obrovskom slalome.
Na konci vlaňajšej sezóny sa spomínala možnosť, že budete reprezentovať Rusko, až kým neodstúpil predseda Úseku alpských disciplín Slovenskej lyžiarskej asociácie Marino Mersich. Vidíte po nástupe nového vedenia zmeny k lepšiemu?
Som rád, že to takto dopadlo a už nemusím na to myslieť. Môžem reprezentovať Slovensko a to je podstatné. V asociácii to bolo veľmi zlé a už je to na lepšej ceste. Ľady sa pohli a začíname konečne spolupracovať. Podobný boj zvádzajú aj hokejisti. Tiež chcú, aby mali vo vedení zväzu poriadok. Verím, že nadchádzajúca sezóna ukáže, že aj tých pár lyžiarov, ktorí na Slovensku sú, sa vedia dohodnúť a vznikne kvalitný minitím. Vždy je to o ľuďoch a teraz sú tam správni.