„Ako každý športovec aj ja snívam o medailách. V nabitom štartovom poli a v podmienkach, ktoré máme k dispozícii som dosiahla fantastický výsledok,“ konštatovala 30-ročná rodáčka z Banskej Bystrice.
Dalo sa v konkurencii skvelých Nórok, Švédok či Poľky Justyny Kowalczykovej pomýšľať aj na lepšie umiestnenie?
Kvalitná štvrťfinálová jazda mi dodala sebavedomie. V semifinále som sa cítila po fyzickej stránke výborne a dokázala som sa vyrovnať najlepším. Keby som mala rýchlejšie lyže, mohla som dosiahnuť minimálne finále – možno aj medailu. Keď nebodujem vo Svetových pohároch je to ťažké. Nedostanem kvalitné lyže ako moje najväčšie konkurentky.
Mohli vaši servismani urobiť viac?
To, čo dokázali je v našich podmienkach asi maximum. Som im za to vďačná. Mám ich dvoch, kým vyspelé krajiny majú k dispozícii aj dvadsiatich.
V aktuálnej sezóne ste sa len raz vo Svetových pohároch prebojovali do najlepšej tridsiatky (29. miesto Östersund). Ako ste dokázali načasovať formu na vrcholné podujatie?
V januári som sa pripravovala na vysokohorskom sústredení v Livignu. Neskôr som mala špeciálne tréningy na Skalke. Pomohol mi aj tréningový kemp vo Falune, ktorý som od 7. februára absolvovala zdarma v rámci projektu Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS. Netrápili ma výraznejšie zdravotné ťažkosti a mohla som sa koncentrovať na vrchol sezóny.
Kvôli čomu ste vynechali Tour de Ski?
Na začiatku sezóny sa mi vôbec nedarilo a všetko som stavila na majstrovstvá sveta. Nemali sme na to ani po finančnej stránke. Museli sme sa rozhodnúť – buď kvalitná príprava na šampionát alebo Tour de Ski.
**Je pravda, že v príprave na šampionát ste sa museli riadne uskromniť?
Je to tak. Aj teraz na šampionáte bývame v chatkách a varí nám moja mamina. Snažíme sa fungovať čo najhospodárnejšie, aby sme si mohli dovoliť sústredenia. Dokážem sa pripravovať relatívne profesionálne aj v slovenských podmienkach najmä vďaka podpore NŠC.
Už roky patríte medzi šprintérsku špičku. Na MS siedma (Liberec 2009), šiesta (Oslo 2011) a ôsma (Val di Fiemme 2013 i Falun 2015). Nestrácate pri súčasných podmienkach motiváciu?
Nemám s tým výraznejšie ťažkosti. Áno, je to náročné a niekedy to ide na úkor regenerácie a oddychu, ale zvládam to. Bežecké lyžovanie milujem a nedokážem sa ho vzdať. Verím, že mi to ešte pár rokov vydrží.
V čom majú vyspelé lyžiarske krajiny výhodu?
Čo sa deje v špičkových tímoch je neuveriteľné. Fungujú na profesionálnej úrovni a kto to nezažije, neuverí. Majú kompletné vybavenie, kamióny na lyže či materiál. Neviem si ani predstaviť, čo všetko v tých kamiónoch uskladňujú. Raz do nich musím nakuknúť.
S akými cieľmi pôjdete na 10 km voľnou technikou, ktoré vás čakajú v rámci svetového šampionátu?
Šprint je moja hlavná disciplína, ale pôjdem naplno a budem sa snažiť niečo zabehnúť. Uvidím, na čo to bude stačiť.
Dlhodobo máte ťažkosti s imunitou a rôznymi alergiami. Ako vyzerá váš zdravotný stav momentálne?
Je pravda, že viac rokov som nevedela, čo je so mnou, ale postupne sme na to prišli. Z najhoršieho som sa dostala. Chronické problémy sa nedajú zmeniť, ale dokážeme to udržať na prijateľnej hladine, ktorá mi umožňuje kvalitne športovať.
Za vami je na Slovensku výrazná výkonnostná medzera. Ako ju vyplniť?
Je to na zamyslenie, najmä pre niektorých ľudí „zhora“. Musia vytvoriť podmienky pre mládež, ktorá potrebuje viac financií, aby sa na Slovensku bežecké lyžovanie udržalo. Zo strany asociácie sa robí maximum, ale nie je to len jej záležitosť.
Na Bielej stope ste o prvenstvo súperili s biatlonistkou Janou Gerekovou. Nechceli ste si niekedy k lyžiam pridať aj malorážku?
Nerozmýšľala som nad tým. Môj chrbát by pušku asi neodniesol (smiech). Skôr som klasička a takto mi to vyhovuje.