Slovenské zimné športy sú v kríze

František Chmelár, predseda Slovenského olympijského výboru (SOV) sa rozhovoril o úrovni zimných športov na Slovensku. K úprimnej spovedi ho podnietila všeobecná polemika o tom, či poslať teraz do Turína sedem mladých 15 až 19-ročných športovcov alebo nie.

02.02.2006 17:53
debata

Či im treba – v rámci ich ďalšieho športového rastu – umožniť zbierať skúsenosti práve na najvýznamnejšej športovej udalosti sveta alebo nie. Predseda SOV na jednej strane pripustil, že ich nominácia je nielen prísľubom pre slovenský šport, ale aj veľkým rizikom.

„Lenže zimné športy, snáď okrem hokeja, ktorý je však tiež tesne pred krízou, ostatné zimné športy sú vo veľkej kríze,“ upozornil predseda slovenských olympionikov na žalostný aktuálny stav.  „V zimných športoch je tak zlá situácia, že nemáme ani jedného kombinátora. Nemáme ani trénera severskej kombinácie. Máme iba funkcionárov na úseku severskej kombinácie… Nemáme trénera, ani športovca. Zmizlo to z povrchu zemského. Mali sme iba jedného – Michala Pšenka, ktorý sa osem rokov túlal po svete sám… Už ho to prestalo baviť a radšej išiel zbierať pomaranče do Španielska. Máme jedného skokana na lyžiach. Aj ten sa už dlhé roky svetom túla sám. S jedným trénerom a troškou peňazí robí s odretými ušami všetko, aby taký významný šport ako sú skoky na lyžiach na Slovensku úplne nezanikol. Nemáme skokanské mostíky, na ktorých by sa mohlo skákať,“ smúti Chmelár.

Dodáva, že Slovensko má ešte piatich-šiestich bobistov. Viac ich nie je. Horko-ťažko sa nazbierajú do jedného štvorbobu aj s náhradníkom. „Stačí si teraz spomenúť, ako vyzeralo slovenské sánkovanie, keď predčasne skončil s aktívnou činnosťou Jaroslav Slávik a keď havarovali mladý Marx s Mickom? Nevedeli sme koho vlastne za nich do Turína pošleme. Športovci nie sú. Tréneri nie sú. Mostíky nie sú. Na Slovensku nemáme krasokorčuliara. Voľakedy veľký šport, ktorý nám v minulosti robil veľkú radosť, na Slovensku už nie je. Nemáme krasokorčuliara, nemáme ani krasokorčuliarskeho trénera. Jednoducho niet ho,“ vykreslil predseda SOV čiernymi farbami niektoré tradičné zimné športy, v ktorých, s výnimkou Mesíka, nebude mať Slovensko na olympiáde v Turíne zastúpenie.

A aby situáciu ešte podčiarkol, pomohol si prozaickým príkladom z ľudovej rozprávky. „Chceli by sme sedieť pri ohníčku, no ohníčka nieto. Zhasla pahreba. Takže teraz máme dve možnosti. Buď fúkať do pahreby a veriť, že sa nájde ešte nejaká iskrička, ktorá oheň rozhorí, alebo kupovať polienka od susedov… Kupovať športovcov v zahraničí. Po Turíne môže skončiť jedna generácia športovcov. Zoberme si biatlon. V ňom sú pretekárky, pre ktoré je Turín už štvrtou olympiádou. Neviem, ako to bude v behoch na lyžiach. Ako to bude s Bajčičákom a Bátorym. Bajčičák možno ešte jednu olympiádu pôjde, Bátory už asi nie.“

Preto podľa Chmelára v súčasnej situácii musia kompetentní funkcionári SOV dať šancu aj mladým, ktorí akú-takú výkonnosť majú. „Veď si zoberme svetový ranking. Okrem Holenčíka Otčenáš a Janečko sú v rankingu vo svojej kategórii na 4. a 5. mieste. Alebo presnejšie na 5. a 6. mieste. Môžeme pokračovať so zjazdárkami. Tam je situácia tá istá. Okrem Zuzulovej a Maculovej, ostatné dievčatá sú zoradené za sebou. Že majú iba pätnásť rokov? No a čo. Choďte sa pozrieť na preteky Svetového pohára, koľko pätnásťročných detí na nich jazdí. Oni sa až neskôr dostanú na 20. alebo 30. miesto vo Svetovom pohári. Niekde predsa tie talenty začať musia. Niekde musia vyrásť.“

„Vieme všetci, že je to veľké riziko. Vieme aj to, že to nemusí vyjsť na sto percent. Ale vieme aj to, že títo mladí športovci sú stebielkom, ktorej sa teraz musíme chytiť. Sú tou iskričkou, ktorú musíme v tej zhasnutej pahrebe rozdúchať. Ak chceme existujúcu krízu aspoň trochu zmierniť, musíme im dať šancu práve na zimnej olympiáde v Turíne,“ dodal František Chmelár.

debata chyba
Flowers