O ruku ju požiadal na strome. Na zlaté oštepy vešali Zátopkovci bielizeň

Legendárny športovec sa neskôr často smial. „Azda mamke neveríte, povedala to, lebo platila nepísaná zásada, že muž má byť vždy starší.“

Ktovie, ako to bolo. Faktom zostáva, že najslávnejší športový pár planéty Dana a Emil Zátopkovci mali v rodnom liste rovnaký dátum narodenia. V pondelok 19. septembra by sa dožili sto rokov.

Nebola to zďaleka jediná vec, ktorá ich spájala. Obaja boli výnimoční športovci, obaja sa venovali atletike, Emil sa stal legendárnym bežcom a Dana vynikala v hode oštepom. Na olympiáde v Helsinkách 1952 sa stali v jeden deň olympijskými víťazmi.

Spoločný život manželov Zátopkovcov Fotogaléria - 11 fotiek Všetky fotky

Aj ich zoznámenie bolo „rekordné“. V lete 1948 sa prvý raz stretli na pretekoch v Zlíne. Krátko pred olympijskými hrami v Londýne. Emila dovtedy poznala len z novinových článkov.

„Ohlásil pokus o československý rekord na 3 000 metrov a aj to dokázal. Bola som takisto úspešná: na rovnakých pretekoch som utvorila svoj prvý československý rekord v hode oštepom, ktorému som sa začala venovať neskoro, len rok predtým, mala som už dvadsaťštyri.

Zagratulovali sme si k rekordom a začali sme sa kamarátiť,“ spomínala Dana, v čase jej športových začiatkov ešte Ingrová.

S Emilom sa zhovárala aj po smrti

O niekoľko dní cestovali spolu autobusom na preteky do Bratislavy a mali čas sa viac zhovárať.

„Emil sa ma pýtal, ktorý deň som sa narodila. Devätnásteho. Aj ja, odvetil. A ktorý mesiac? V septembri. Aj ja, potešil sa. A v ktorom roku? 1922. Ja tiež, prikývol. Myslela som si, že žartuje ako vždy, bola to príliš veľká náhoda.“

Dohodli sa, že na najbližšie stretnutie si prinesú rodné listy ako dôkaz. Nešlo o vtip. „To aby sme mali aj svadbu v jeden deň,“ smial sa Emil. Neuplynul ani polrok a boli manželia…

Emil bol vo všetkom výnimočný. Aj v tomto prípade. O ruku ju požiadal na strome. „Vybrali sme sa na lipový kvet.

Vyliezli sme na strom, sedeli na konári a bolo nám dobre. Debatovali sme o všetkom možnom a odrazu Emil navrhol, aby sme sa vzali. Zaskočilo ma to. Náš vzťah bol dovtedy bezstarostný, plný zábavy.

To by už nebola medzi nami nijaká sranda, zareagovala som. Manželstvo nemusí byť väzenie, odvetil. Život s ním nebola ani chvíľu nuda,“ spomínala pani Dana v čase našej návštevy v jej byte v Tróji.

Svadba sa konala 24. októbra 1948 v Uherskom Hradišti, odkiaľ pochádzala. Nádejná oštepárka si brala v tom čase už jedného z najslávnejších atlétov planéty. Utvorili nerozlučnú dvojicu. Manželmi boli viac ako 51 rokov. Až kým ich smrť nerozdelila.

Emil opakovane prekonal mozgovú mŕtvicu, následkom ktorej v novembri 2000 podľahol. Mal 78 rokov. Dana sa s ním ani potom úplne nerozlúčila.

Z urny si nasypala trochu popola do modrého džbánku, ktorý mala v kuchyni, a s Emilom sa často zhovárala. Dožila sa úctyhodných 97 rokov a za manželom sa pobrala do atletického neba v marci 2020.

Dve zlaté v jeden deň

V Londýne 1948 sa zúčastnili na ich prvej spoločnej olympiáde. Dana obsadila siedme miesto. A Emil si v behu na 10 000 metrov vybojoval svoju prvú zlatú olympijskú medailu…

Vrchol ich kariéry prišiel o štyri roky neskôr na olympijských hrách v Helsinkách. Emil spravil niečo, čo nikdy pred ním a ani po ňom nik nedokázal. A každý expert potvrdí, že už sotva dokáže.

Dobehol si po zlato vo veľkom štýle v behu na päť i desať kilometrov a potom triumfoval aj v maratóne. Vo všetkých prípadoch v olympijských rekordoch.

Dana priznávala, že ju a oštep nebral dlho príliš vážne. Zmenilo sa to až v momente, keď aj ona vyhrala na olympiáde. Ťopek, ako ho volala, jej preteky nevidel.

„Vyhral päťku, bol práve po slávnostnom ceremoniáli, ja som začínala súťaž. Vypýtala som si jeho zlatú medailu – pre šťastie. Keď som nastúpila na prvý hod, už som mala jedno zlato vo vrecku…“

Čítajte viac Zátopkove tréningy? Dnes by nás za ne ukameňovali, vraví Volkova trénerka

Po súťaži ju čakal pri autobuse a krútil hlavou. „Je to možné? Ty si vyhrala?“ pýtal sa s údivom. „Teraz mi už môžeš vrátiť zlato, máš svoje,“ dodal.

Zostal v ňom pocit, že aj on mal podiel na jej úspechu, pretože Danu nadchol a motivoval jeho triumf na päťke.

„Vtedy som vystúpila z jeho tieňa, ale stále si myslím, že svet ma aj tak vnímal viac ako Zátopkovu manželku než ako olympijskú víťazku. Zavše ma to škrelo, akoby som sa priživovala na jeho sláve.

Emil mi však nedával najavo, že by znamenal v športe a v živote vôbec niečo viac ako ja. Nestála som v tieni jeho slávy. Nesmierne som obdivovala, čo všetko dokázal a zostal pritom naďalej skromný.“

Upracovaný beh, kŕčovité grimasy

Neskrývala, že sa od neho učila, inšpiroval ju. Videla zblízka, aký bol do tréningu, ako sa vraví, zažraný, ako dával do všetkého všetky svoje sily i srdce.

„Preto bol taký dobrý. Vravieval, že on nemal talent. To nebola pravda. Odmalička rád behal, mal k behu vzťah a bol stále lepší a lepší. Utvoril 61 československých rekordov. Neuveriteľne makal.“

Trénoval v každom počasí. Často behal vo vojenských kanadách, aby mal potom v pretekoch ľahké nohy. Inokedy si priviazal okolo pása šnúru na konci s ťažkou pneumatikou.

Čítajte viac Smrť nie je zlá. Už sa jej nebojím, vravela Dana Zátopková

Bol známy svojím upracovaným bežeckým štýlom, na tvári sa mu často objavovali kŕčovité grimasy. Keď sa ho pýtali na jeho utrápený výraz, odvetil: „To viete, nie je to gymnastika či krasokorčuľovanie…“

V Helsinkách úspešne skombinoval atletické disciplíny, ktoré sa podľa mnohých nedali naraz zvládnuť na svetovej úrovni.

Zátopek si neskôr myslel, že jeho trojnásobný zlatý triumf by mohol dvadsať rokov po ňom zopakovať legendárny Fín Lasse Viren. Nemal k tomu ďaleko – na Hrách v Mníchove 1972 a v Montreale 1976 vyhral behy na päť i desať kilometrov.

Štartoval aj v maratóne, ale bol „až“ piaty. Na sklonku deväťdesiatych rokov ešte veril Haile Gebreselasiemu z Etiópie, ale ani tomu sa to nepodarilo.

Unikátny výkon odolal. Zátopek sa aj vďaka nemu nezmazateľne zapísal do histórie športu. Dokonca až natoľko, že keď na konci roku 2000 organizovala poľská tlačová agentúra PAP anketu o najlepšieho športovca svetovej histórie, skončil v nej na treťom mieste.

Foto: ERBEN EDUARD / Česká editoriální fotografie / Profimedia

Emil Zátopek, Dana Zátopková Emil Zátopek s manželkou Danou na archívnej snímke.

Vyhral brazílsky futbalista Pelé pred americkým boxerom Muhammadom Alim. Až za ním nasledovali také esá ako atléti Nurmi či Bubka, basketbalista Jordan, futbalisti Beckenbauer a Cruyff či cyklista Merckx.

Česká lokomotíva, ako ho v zahraničí prezývali, získala okrem štyroch olympijských zlatých aj jednu striebornú, tri tituly majstra Európy, utvorila osemnásť svetových rekordov na rôznych vzdialenostiach.

Dráma so šťastným koncom

Uctievaný atlét doma prežil aj ťažšie chvíle. Najmä po tom, čo s Danou podpísali petíciu Dvetisíc slov a vyjadril nesúhlas s okupáciou Československa v auguste 1968. Zbavili ho postu na ministerstve národnej obrany, vylúčili z armády, niekoľko rokov sa živil ako pomocný robotník.

Dana sa síce naďalej venovala trénerskej práci, ale na dlhý čas im režim zarazil ich spoločné cesty po svete, ktorým sa dovtedy s obľubou venovali.

Dana sa neskôr vyrovnávala s nepríjemnými zdravotnými komplikáciami, ale ukázala, že má pevnú vôľu i odolnosť. Pred 85. narodeninami v jednom pražskom kvetinárstve nešťastne spadla a utrpela komplikovanú zlomeninu ľavej lýtkovej kosti.

Čítajte viac Život v obrazoch: Najslávnejší športový pár sveta by mal dnes 100 rokov

Musela sa podrobiť operácii a dlho chodila o barlách. „Našťastie, kosť sa dobre zrástla, mohla som sa vrátiť k mojim pohybovým aktivitám.“

V roku 2016 zažila drámu so šťastným koncom. V byte v pražskej Tróji spadla a zlomila si bedrový krčok. Sedem hodín ležala v kúpeľni bez pomoci. Našiel ju v zlom stave rodinný priateľ, bývalý zápasník Karel Engel. Obdivuhodne sa pozbierala z ťažkého zranenia a tešila sa opäť dobrému zdraviu.

„V mojom veku býva takýto úraz často komplikovaná záležitosť, neraz s fatálnymi následkami. Mnohí to už jednoducho zabalia. Mne sa teraz zdá, že operovaná noha je silnejšia,“ vravela.

Keď mala 95 rokov, ešte stále čítala bez okuliarov, spomínala si na mnohé detaily zo svojho bohatého života, nerobili jej problém mená, dátumy. A stále cvičila. Zdôrazňovala, že nerobí nič svetoborné.

Foto: General / Rainbird / Profimedia

Emil Zátopek, Dana Zátopková Helsinký bozk. Emil Zátopek bozká Danu po triumfe v olympijskom maratóne 1952.

„Len jednoduché cviky, hýbem rukami, nohami. Po zlomenine krčka je to pre mňa aj rehabilitácia. Sledujem, ako mi ubúdajú sily, vravím si, veď toto som ešte nedávno zvládla a teraz mám s tým problém.

Starnutie prežíva človek len raz, na to nemá generálku, na ktorej by si to odskúšal a vedel, čo ho čaká. Zažívam len premiéru.“

Víťazný oštep prerobil na metlu

Keď prežívala ťažšie obdobia, vždy si spomenula na Emila. Mal zmysel pre humor, nikdy nebral smrteľne vážne ani svoju hviezdnu kariéru, spolu ich veľké úspechy bagatelizovali.

Svojpomocne si postavili dom v pražskej Tróji, ktorý má teraz už iných majiteľov. Emil bol šikovný domáci majster, mnohé veci si vedel spraviť sám. Na desiatky medailí a trofejí si nikdy nepotrpel.

Danine oštepy prerábal na domáce pomôcky, vešali na ne bielizeň, z jedného zmajstroval hrable na lístie. Slávny oštep, s ktorým vybojovala olympijské zlato, prerobil na metlu, vyhovovala mu dlhá a pevná rúčka. Roky im poctivo slúžila.

Čítajte viac Zo zlatého oštepu bola metla. Legenda ho pred Fínom zatajovala

Bezmála tri desaťročia po jej triumfe v Helsinkách zazvonil pred ich domom fúzatý, šedivý chlapík, ktorý sa predstavil ako atletický rozhodca z Fínska. Práve on meral jej zlatý olympijský hod.

„Spomenula som si na neho. Po pretekoch sa ponúkol, že vybaví, aby mi organizátori oštep darovali,“ spomínala.

Fín túžil vidieť zlatý oštep, kvôli tomu meral cestu až do Prahy. „Visel v kuchyni pod zásterami. Mohla som mu povedať, že je z neho metla?

Pre Fínov je hod oštepom národnou disciplínou a oštep posvätným náradím. Oblial ma horúci pot. Oštep? Ten je, samozrejme, v múzeu, klamala som. Chcem ho vidieť, idem tam, lúčil sa.“

Musela s farbou von. Vyklopila mu celú pravdu. Do smrti si zapamätala jeho vytreštené oči. Bizarná situácia mala milú pointu. Neohlásený hosť bol chvíľu v šoku. Ale napokon sa aj na Fínovej tvári objavil úsmev…