Sagan jazdí na hrane. Ak by porušoval pravidlá, odhalia ho

Každý má právo na svoj názor, ale jedno je dané – v ostatnej dekáde neexistuje lepší jazdec v hromadných dojazdoch na Tour de France ako Peter Sagan. Jeho sedem zelených dresov z ostatných ôsmich rokov je dostatočným dôkazom.

„Pravidlá špurtu sú jasné. Ak by ich Sagan porušoval, rozhodcovia to odhalia,“ vraví slovenský arbiter s licenciou UCI Milan Dvorščík (49).

Saganova taktika v špurtoch sa nepáči viacerým ľuďom, bývalý víťaz Okolo Slovenska dokonca povedal, že sa v dojazdoch správa ako prasa. Súhlasíte s takýmito názormi?

Narážate na príspevok od Lubora Tesařa, však?

Áno.

Čítal som jeho názor. S niektorými vecami súhlasím, s inými nie. Každý má iné vnímanie danej situácie. Sagan často ide do fyzického kontaktu – plece na plece, občas lakte. Niektorí to môžu vnímať ako agresívne správanie, a hoci niekedy je to na hrane, je to súčasť špurtu. Aj keď sa do takého kontaktu dostane, nerobí to s úmyslom odstaviť súpera. Ak tým nikoho z konkurentov neohrozí, je to v poriadku. Rozhodcovia by úmysel odhalili. Špurtér sa musí v stotinke sekundy rozhodnúť, aký bude jeho nasledujúci manéver.

Čo je neregulárny špurt?

Pravidlo znie, že po započatí špurtu musí cyklista držať priamy smer jazdy. Neznamená to však, že musia ísť rovno ako podľa pravítka. V špurtoch však predtým dochádzalo k nebezpečným pádom a rozhodcovia preto stále jazdcov upozorňujú, že technika pri dojazdoch je z tohto dôvodu prísne posudzovaná. Zdravie a bezpečnosť pretekárov sú najdôležitejšie.

Pódiový ceremoniál v Paríži Fotogaléria - 13 fotiek Všetky fotky

Sagan vyhral bodovačku siedmykrát za osem rokov. Myslíte si, že organizátori uvažujú nad ďalšou zmenou v systéme súťaže tak, aby nevyhrával stále ten istý jazdec?

Veľakrát sme mali šancu čítať v médiách, že organizátori robia kroky, aby už Sagan nevyhral. Každý organizátor má právo upraviť si podmienky danej súťaže. Na Tour de France sa uskutočnila zmena v bodovačke pred niekoľkými rokmi a z toho dôvodu nepredpokladám, že príde k ďalšej. Sagan ťažil aj z toho, že tento rok bola na Tour veľmi silná a vyrovnaná špurtérska špička. Dojazdy v rovinatých etapách vyhrali Ewan, Viviani i Groenewegen. Ak by však Ewan vyhral namiesto troch etáp päť – a nebol k tomu ďaleko – tak zelený dres patrí jemu.

Každý ťaží z toho, v čom je dobrý. Klasickí špurtéri sú lepší na rovine, Sagan je zase univerzálny vo viacerých typoch dojazdov. Ak sa opäť objaví na scéne dominantný špurtér ako bol kedysi napríklad Cavendish, ktorý za jednu Tour vyhral na rovine päť-šesť etáp, tak Saganovi vyrastie veľký súper v boji o zelený dres.

V náročných pyrenejských a alpských etapách museli nielen špurtéri splniť časové limity. Na akom princípe fungujú a kto ich nastavuje?

Na jednorazových pretekoch je určená minimálna výška limitu UCI, ktorý organizátori dodržiavajú. Ďalší limit je už na organizátoroch a ten si nastavia sami. Väčšinou ho určujú percentá z času víťaza, ale na Tour de France je to špecifické. Na Tour sa etapy delia na rovinaté, zvlnené, kopcovité a horské.

Pri výpočte limitu sa používa aj koeficient rýchlosti pelotónu v etapách. Je to komplikovaný proces. Tímoví manažéri už počas etapy kalkulujú s tým, kto by mohol byť víťaz. Ak ide o zvlnenú etapu, tak priemerná rýchlosť pelotónu bude niekde okolo stredného limitu. Presná hodnota časového limitu sa určí až vtedy, keď príde do cieľa prvý pretekár.

Na Tour zaujala situácia z posledného víkendu, keď organizátori kvôli počasiu upravili trať dvoch alpských etáp. Bolo to správne rozhodnutie?

Rozhodcovská jury v takýchto nepredvídateľných prípadoch vždy spolupracuje s organizátormi. Prvoradá je bezpečnosť pretekárov. Ak boli na trati sneh, bahno či kamene, rozhodcovia a organizátori nemali inú možnosť, ako etapu predčasne stopnúť a na druhý deň upraviť. Neutralizácia etapy by v prvom prípade nemala zmysel. Do úvahy ešte pripadalo úplné zrušenie etapy, ale to nikto nechcel. Rozhodnutie bolo v súlade s pravidlami. Nešlo o ojedinelý verdikt, ale výnimočné to bolo v tom, že organizátori a jury sa museli bleskovo rozhodnúť.

Spomínate si na podobný moment, ktorý sa udial počas vašej rozhodcovskej kariéry?

Boli dva – počas Tour de l'Avenir a na Tirreno-Adriatico. V prvom prípade, hoci sa preteky konali v auguste, ráno v deň horskej etapy husto nasnežilo. Rozhodli sme, že kopec sa obíde a etapa bude skrátená. Druhá skúsenosť sa spája aj s Petrom Saganom.

Na Tirreno-Adriatico 2016 sme museli tiež kvôli veľkému množstvu snehu zrušiť kráľovskú etapu a Sagan aj preto do posledného momentu bojoval o triumf v celkovej klasifikácii. Napokon prehral o jedinú sekundu a skončil druhý. V praxi to funguje tak, že na mítingu sa stretne päť strán – organizátori, hlavný rozhodca, zástupca pretekárov, tímov a polície. V súčinnosti s protokolom o extrémnom počasí sa rozhodnú pre skrátenie, neutralizáciu či zrušenie etapy.