Tridsaťosem úderov za minútu. Srdce Kanibala nemalo páru

Detská úprimnosť je nadovšetko. Býva v nej kus pravdy, ktorú sa dospelí občas boja – alebo nechcú – povedať nahlas. Práve tak vznikla prezývka najlepšieho cyklistu všetkých čias – pri rozhovore Christiana Raymonda so svojou 12-ročnou dcérkou.

Eddy Merckx, víťaz Tour de France 1969, bol naozaj cyklistickým kanibalom.

Rodičia proti

Nie, toto nie je príbeh malého chlapca, ktorý vystrelil z jednoduchých pomerov, ako to bývalo v Belgicku po vojne zvykom. Pochádzal zo strednej vrstvy a posledné, čo si rodičia priali, bolo, aby sa ich deti raz živili športom.

Knihy, zošity a nič iné, takto to chodilo v rodine Merckxovcov. Sú však prípady, keď sa aj detské DNA vzoprie autorite prísnych rodičov.

„Na bicykli som jazdil prakticky všade. Už chlapci z ulice mi dali prezývku Tour de France. Napokon aj otec pochopil, že na bicykli som šťastný,“ vysvetľoval, prečo si namiesto univerzity vybral svet dvoch kolies.

Keď v roku 1968 málo známy 23-ročný Belgičan bez známok únavy vyliezol ako prvý na Tre Cime di Lavaredo pod známy trojzubec v Dolomitoch, súperi spozorneli.

Merckx následne odolal miliónovému vábeniu Coca-Coly, ktorá by ho rada videla na Tour v belgickom drese. Osud to zariadil tak, že Kanibal začal požierať svojich súperov až o rok neskôr.

Talianska fraška

Na svoju prvú Tour (1969) prišiel zdravo nahnevaný. Mal dôvod. Vlastne milión dôvodov. Taliani ho na Giro d'Italia dokonale podviedli, keď po jednej z etáp neprešiel dopingovou kontrolou.

„V takej ľahkej etape? Čo by som z toho mal?“ rozčuľoval sa. Talianov obvinil z komplotu, ktorým chceli zaistiť titul domácemu Gimondovi. „Moje vzorky testovali v noci, bez svedkov. Môjmu manažérovi sa vraj nedovolali. Pche! Od večera bol vo svojej izbe,“ namietal.

Bola to však konšpirácia. Taliani si neželali, aby ich Giro opäť vyhral čoraz suverénnejší Belgičan. Účel svätil prostriedky. Víťazom sa stal miláčik domáceho publika Felice Gimondi a Talianom patrilo prvých osem miest v celkovom poradí.

Na Merckxovu obranu vystúpil belgický parlament, minister zahraničia intervenoval u talianskeho kolegu. Nepomohlo to. Kráľov brat Albert pre vychádzajúcu hviezdu nakoniec poslal lietadlo a doma v Bruseli ju vítali ako veľkého mučeníka.

Zákaz štartu počas najbližších dvoch mesiacov, znel verdikt. Je po Tour de France.

Lenže ako rýchlo Merckxa potrestali, tak rýchlo ho aj omilostili. Zákaz od cyklistickej únie bol nanajvýš schizofrenický: „Chválime talianskych organizátorov za to, že bojujú proti dopingu, ale pre procedurálne chyby pri testovaní môže Merckx súťažiť na Tour de France.“

Takže predsa len!

Najdôležitejší triumf

Na Tour 1969 to Kanibal rozbalil. Keď pelotón prichádzal do Pyrenejí, mal na čele osemminútový náskok. To mu však nestačilo. Pred známym okruhom smrti vyrazil dopredu ako raketa a na vrchole Col d' Aubisque k nemu pridal ďalších 420 sekúnd.

Do konca Tour zostávalo šesť etáp, ale preteky boli rozhodnuté. Merckx zvíťazil celkovo s náskokom 17:54 min pred Pingeonom. Belgičan sa stal kráľom Tour de France po troch desaťročiach.

K žltému dresu pridal aj zelený pre najlepšieho šprintéra a vrchársky bodkovaný. Okrem toho ho vyhlásili za najagresívnejšieho jazdca v pelotóne.

Reportéri písali o Planéte Merckx, titulok denníka L'Equipe hlásal: „Merckxsissimo!“ Pritom chýbalo tak málo a na Tour by vôbec neštartoval. „Vybil som si zlosť za Giro. Som spokojný,“ zneli jeho slová v parížskom cieli.

Keď sa ho v roku 2006 počas návštevy Česka novinári opýtali na najdôležitejší triumf kariéry, bez váhania odpovedal: „Nepochybne víťazstvo na Tour de France v roku 1969. Bol to splnený detský sen ísť v žltom tričku.“

Merckx bol cyklistický unikát. Počas kariéry sa postavil na štart 1582 pretekov, v ktorých až 445-krát triumfoval.

Nemal ideálnu cyklistickú postavu – 183 centimetrov a 75 kilogramov – jeho jedinečnosť bola v úžasnej schopnosti regenerácie, ktorú dokumentujú hodnoty tepovej frekvencie: maximálny pulz – 162 tepov za minútu, pulz v pokoji – 38 tepov za minútu, pulz tridsať sekúnd po maximálnej záťaži – 68 tepov za minútu.

Jednoducho kanibal!

„Pre nás bol prekliatím. Pamätám si na jednu etapu v Alpách, keď sme vydržali v závese pri jeho pekelnom tempe sotva pol hodiny. Až potom nás požiadal o vystriedanie, nikto však už nemal sily. Zasmial sa a ľahko nám ušiel,“ zaspomínal si na legendu Holanďan Joop Zoetemelk, víťaz Tour roku 1980.

Veru, taký bol Eddy Merckx. Najdokonalejší cyklista histórie.

TV Pravda: Ako hodnotí Peter Sagan svoju doterajšiu sezónu? Aké šance má na MS 2019? Pozrite si video (vysielané 9. mája 2019)