Premohli ma veľké emócie. Slzy nešlo zastaviť
Foto: TASR, Michal Svítok
Jedinečné chvíle priniesol aj slovenskej výprave. Prvá na ňom zaznela slovenská hymna na počesť Anastasie Kuzminovej, olympijskej víťazky v rýchlostných pretekoch. „Druhý raz stáť na zimnej olympiáde na najvyššom stupni je niečo výnimočné,“ priznala slovenská biatlonová hviezda. Úsmev jej neschádzal z tváre, pôsobila spontánne a bezprostredne.
Na čo sa vás najviac pýtali televízne štáby?
Aké je to obhájiť zlatú medailu. Krásne.
Ktorá je krajšia?
Každá je výnimočná. Aj Rusi, aj Kanaďania vložili do medailí veľký a hlboký zmysel. Obe majú myšlienku.
Na stupni víťazov vás premohli veľké emócie. Sila slávnostnej chvíle?
(so smiechom) Áno, nechcela som, aby ma tak zmohli. Dúfala som, že vydržím. Hymnu som chcela určite zaspievať, no slzy nešlo zastaviť.
(Nasledovala otázka ruského kolegu) Poklonili ste sa v takom staroslavjanskom štýle. Prečo?
Ako ste si určite všimli, piedestál bol slovanský: medaily získalo Slovensko, Rusko a Ukrajina. Poklonou som vyjadrila veľkú vďačnosť všetkým, ktorí sem prišli, všetkým, ktorí od minulej olympiády so mnou pracovali a podporovali ma.
Foto: TASR, Michal Svítok
Prišli vás povzbudiť aj rodičia?
Na slávnostnom ceremoniáli bola len sestra Aňa s manželom a synom, rodičia boli pri bratovi Antonovi. Sledovali mužskú stíhačku v Krasnej Poľane.
Náušnice s terčíkmi máte od sestry?
Áno, dala som si ich, ako sme boli vopred dohodnuté.
Ako prijal syn Jelisej, že ste vyhrali ďalšie olympijské zlato?
Povedal mi – mamina, ja som nevedel, že keď vybojuješ nejakú medailu, má Slovensko sviatok.
Viete, že za odmenu si vybral dve legá?
To neviem. Ale som rada, lebo on je taký chlapček, ktorý sa vie s legom zahrať, má rozvinutú fantáziu. Poteší ho to.
Budete mať problém zaspať?
Dnes už nie. Včera (v nedeľu) sa mi zaspávalo ťažšie.
Hokejistom ste opätovali návštevu. Čo ste dostali?
Bolo to narýchlo, lebo som mala málo času. Dostala som čierny tréningový dres s podpismi hráčov. Bol to pre mňa veľký zážitok. Do hokejovej šatne som ešte nenahliadla. Dostala som toľko bozkov ako nikdy v živote.
Tréneri vraj hovorili, že je lepšie prísť do šatne pred tréningom než po ňom…
To neviem, musím to vyskúšať.
Ktorá gratulácia vás najviac potešila?
Každá bola originálna, nedá sa povedať, ktorú si vážim viac. Pre mňa je každá vzácna, lebo boli od srdca. Niektoré ma aj prekvapili, ozvali sa aj starší kamaráti.
Gratulovali vám aj vaši prví tréneri?
Áno, aj tí, ktorí ma viedli odmalička, keď som sa ešte venovala behu na lyžiach, ešte som nedržala pušku v rukách.
Foto: TASR, Michal Svítok
Spomeniete niektorých?
Nadežda Dmitrijevna Kovrižnychová, Sergej Šestov.
Kedy začnete myslieť na stíhacie preteky?
Musím na to zabudnúť, že ma v utorok čakajú ďalšie preteky.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ