Sagan si zo šprintérov rozumie s Kittelom, no pred cieľom ho nepozná

„Rád sa sem vraciam, tu som sa narodil, som tu doma,“ zdôraznil 23-ročný cyklista tímu Cannondale. Ešte predtým si na žilinskej radnici sadol do kresla primátora a odpovedal na otázky zástupcov médií. Na otázku, či by raz nechcel v tejto funkcii pracovať, odvetil: „Ak ma zvolíte, prečo nie?“

Kedy ste prežívali väčšiu radosť? Keď ste si obliekli zelený dres v Paríži prvý raz pred rokom, alebo teraz, keď ste ho obhájili?
Na každé z pretekov som nastupoval s inými predstavami i ambíciami, ale nakoniec bola radosť podobná, v oboch prípadoch veľká. Pred rokom možno trochu nečakaná,v tom bol asi rozdiel.

Vyjadrili ste sa, že vlaňajšia a tohtoročná Tour predstavovala dvojo odlišných pretekov. V čom bol najväčší rozdiel?
V charaktere pretekov, v ich profile. Každý rok je Tour iná a platí to aj o každej etape, má vždy svoju históriu. Vlani sa viac striedali rovinaté etapy s kocovitými. Teraz bolo v prvej časti veľa rovinatých etáp a v závere organizátori zaradili do programu viacero ťažkých etáp s mnohými kopcami. Bolo to náročné a posledný týždeň som už rátal dni, kedy sa preteky skončia.

Mali ste v tomto ročníku krízu?
ni nie. Možno len pád v prvej etape bol dosť nepríjemný. Ale hovoril som si, že predsa po prvom dni z Tour neodídem.

Máte druhé zelené tričko z Tour, ale v porovnaní s minulým rokom o dve etapové víťazstvá menej. nemrzí vás to? Je to naozaj úplne jedno – hlavné bolo víťazstvo v bodovacej súťaži?
Každý rok je iný a nedá sa byť vždy lepší ako predtým. Aj v budúcnosti to asi tak bude, že jeden ročník bude úspešnejší, ďalší menej. Musím priznať, že som nebol na Tour v takej forme ako vlani. Mňa teší, že som vyhral aspoň jednu etapu. Som veľmi spokojný s tým, čo som dosiahol, zelený dres bol môj hlavný cieľ, ten som splnil, hoci sa odo mňa očakávalo asi viac víťazstiev. Platí, že stále zbieram skúsenosti, ktoré sú dôležité.

V pelotóne ste niekoľkokrát prehrali v závere etáp s najrýchlejšími jazdcami. Ako to vnímate?
Nepovažujem sa za typického šprintéra. Koncentrujem sa na to, v čom som dobrý. Aj v budúcnosti by som sa rád sústredil najmä na víťazstvá v jarných klasikách. Tieto preteky nevyhrávajú najlepší šprintéri.

Aké sú vaše vzťahy s najväčšími súpermi? Existuje medzi vami kamarátstvo?
Vieme sa spolu bez problémov baviť, aj si zažartovať. Asi najlepšie si z nich rozumiem s Marcelom Kittelom, ktorý je momentálne najrýchlejším cyklistom, potvrdil to aj na tohtoročných pretekoch, lebo vyhral až štyri etapy. Keď však v závere bojujeme o etapový triumf, je to niečo iné. Päťsto metrov pred cieľom sa nepoznáme…

Ešte sa preteky neskončili a najmä v talianskych médiách sa objavili podozrenia, že Chris Froome je preto taký dobrý, lebo dopuje. Ako vnímate túto situáciu?
Ak dopuje, tak sa na to príde, ale ak nie, prečo by ho mal niekto obviňovať?! Keď sme sa spolu bavili, vravel mi, že raz v priebehu 24 hodín absolvoval tri dopingové kontroly. Ak by Froome v tejto situácii dopoval, bol by asi úplný magor. Neviem si to ani predstaviť. Maká, chystá sa na Tour a keď je dobrý, začnú na neho útočiť. Nie je to vôbec príjemné. Aj ja by som sa v jeho koži cítil veľmi zle.

Na koľkých dopingových kontrolách ste boli vy?
Neohlásene ma navštívili dopingoví komisári trikrát a po etapách som bol na kontrole štyri razy.

Na Tour ste vybojovali na prémiách viac ako päťdesiat tisíc eur. Ako rozdelíte tieto peniaze?
Existujú percentá, podľa ktorých sa peniaze rozdelia v celom tíme. Z toho, čo sme spolu zarobili, dostanú svoj podiel jazdci, maséri, mechanici. Ako kapitán mám v tomto slovo a rozhodol som sa, že ja z týchto peňazí nič nechcem. Všetci pracovali na mňa a vďaka tímu som dosiahol tieto výsledky.

Po každej etape ste si obliekali vždy nové zelené tričko. Čo s nimi urobíte?
Aj tie som rozdal v tíme – spolujazdcom a ďalším členom. Zostali mi tuším tri.

Ktorý moment bol pre vás v 100. ročníku najkrajší?
Siedma etapa. Vyhral som ju a celý tím predviedol kúsok, ktorý sa dávno nikomu na tomto podujatí nepodaril. Myslím, že sme pobavili v tejto etape divákov na trati i pri televíznych obrazovkách.

Ako ste vnímali skutočnosť, že pri trati Tour bolo vidieť veľa fanúšikov aj so slovenskými vlajkami?
Nielen Slováci, ale aj mnohí zahraniční fanúšikovia už nosia na Tour slovenské vlajky. To je pre mňa krásny pocit. Mnohí odo mňa žiadajú autogram, chcú prehodiť so mnou slovo-dve. Najmä pred etapou je to zložité, musím sa tiež koncentrovať na výkon, dúfam, že ma ľudia v tomto pochopia, že všetkým nemôžem vždy vyhovieť.

Sezóna sa ešte nekončí. Čo vás v nej ešte čaká?
Teraz budem mať trochu voľno, teším sa, ale na bicykli budem jazdiť každý deň, aby som nevyšiel z tempa. Čakajú ma potom ďalšie preteky, najbližšie na začiatku augusta v Londýne, ale pre mňa budú teraz hlavným cieľom septembrové majstrovstvá sveta v Taliansku. Začnem sa na ne chystať a dúfam, že sa na nich predstavím v dobrej forme.