Potom odišiel do Francúzska, kde si odskočil na finále Svetového pohára v ragby a aby toho nebolo málo, stihol aj Messiho ceremoniál Zlatej lopty. Potom dostal žalúdočnú virózu a bol „viac na záchode ako na kurte“. Iba pil a jedol raz denne.
Ale na záver aj tak vyhral Masters v Paríži. Vitajte vo svete 36-ročného Novaka Djokoviča.
Ako Michael Jordan
Srbský tenista opäť potvrdil, že je šampión šampiónov. V slávnej hale Bercy zďaleka nehral svoj najlepší tenis, až trikrát bol na hranici vyradenia.
Najprv proti menej známemu Holanďanovi Tallonovi Griekspoorovi, potom s Andrejom Rubľovom či Holgerom Runem. Odohral proti nim ťažké trojsetové bitky, v ktorých mal neraz namále.
Toto je však Djokovič – ak by ste niekedy chceli v preňho beznádejnej chvíli proti nemu staviť, nerobte to.
V nedeľu v Paríži získal ďalšiu vzácnu trofej. Konkrétne táto má označenie Masters a pre Djokoviča je už 40. v poradí. Aby sme pochopili, čo toto číslo znamená, stačí uviesť tento fakt: Roger Federer (28) a Pete Sampras (11) ich majú dovedna menej.
„Novak, gratulujem ti. Neviem, čo povedať, človeče. Dochádzajú mi z teba slová,“ zamýšľal sa po finále, ktoré bolo pomerne jednoznačné, aj bulharský veterán a jeho súper Grigor Dimitrov.
Foto: Profimedia
Djokovič ovládol turnaj v Paríži rekordný siedmykrát. Svoju tohtoročnú zápasovú bilanciu vylepšil na 51:5 a siahol na 70. veľký titul, medzi ktoré experti počítajú grandslamy, Masters i koncoročné Turnaje majstrov. Celkovo vyhral 97 podujatí.
Mark Petchey, niekdajší tréner Andyho Murrayho, na sociálnej sieti X pripomenul práve tento – mnohými prehliadaný – údaj. Až 70 z celkovo 97 Djokovičových titulov má ozajstnú váhu.
Na záver ho prirovnal k Michaelovi Jordanovi, basketbalistovi, ktorého všeobecne považujú za jedného z najlepších športovcov všetkých čias.
Budeme sa opakovať, ale diskusia o tom, že Djokovič je najúspešnejším hráčom tenisovej histórie, je len ťažko spochybniteľná. Jeho monopol na turnajoch Masters je výnimočný, ale na grandslamoch sa zdá byť ešte pôsobivejší.
V kariére hral na 72 podujatiach veľkej štvorky, odkedy sa stal – v roku 2005 – profesionálom. Je pozoruhodné, že v polovici z nich (36) sa prebojoval až do finále a v každom treťom dokonca triumfoval (24).
O jeho neskutočnej konzistencii svedčia aj tieto čísla – na všetkých štyroch grandslamoch sa predral minimálne sedemkrát do finále a desiatich semifinále.
Foto: Profimedia
Súper? Vírus
V pokročilom tenisovom veku uňho nebadať žiadne známky opotrebovania. Veď tri napínavé trojsetové zápasy za tri dni vyhral v stave, v ktorom by iní hráči ani nešli na kurt. Možno trošku nediplomaticky na záver turnaja označil za svojho najväčšieho súpera vírus, ktorý mu strpčoval život.
A čo na to vravia jeho súperi? „Neviem, opýtajte sa ich,“ vyzval novinárov. Pôsobil sebavedomo. Tak, ako ľudia, ktorí majú veci pod kontrolou.
Má pod ňou aj svoj turnajový itinerár, ku ktorému pristupuje uvážene. Uprednostňuje pohodu a tenisovú dlhovekosť pred okamžitými ziskami. Účasť na podujatiach zvyčajne obmedzuje len na jeden turnaj pred grandslamom.
Srb momentálne kraľuje všetkým historickým rebríčkom. Okrem iného aj finančným. Tento rok triumfoval na troch zo štyroch grandslamových podujatí. S pokročilým štádiom sezóny 2023 sa z mediálneho priestoru totálne vytratila roky omieľaná téma o nastupujúcej generácii.
Djokovič totiž nič také nepripúšťa.
Na tlačovej konferencii pred parížskym turnajom priznal, že posledný mesiac zasvätil sústredenému tréningu s cieľom zvýšiť „svoju precíznosť a presnosť na kurte“. Dá sa to ešte viac?
Čítajte viac Gesto velikána. Djokovič náhle prerušil rozhovor, išiel podporiť plačúceho súpera
Uvedomuje si však obmedzený čas, ktorý má k dispozícii. Tento premyslený prístup podčiarkuje obrovskými ambíciami s cieľom zabezpečiť svoj večný odkaz v tomto športe.
Ďalšia výzva ho čaká na záverečnom Turnaji majstrov v Turíne. Aj tentoraz je najväčším favoritom. Stačí mu, aby vyhral jeden z troch zápasov v skupine (alebo Carlos Alcaraz aspoň jeden prehral) a definitívne sa stane koncoročnou svetovou jednotkou. V minulosti sa mu to podarilo už sedemkrát.
V takom prípade by prekonal métu 400 týždňov na čele rebríčka ATP a matematicky si ich vopred zabezpečil až 406. Keď sa to všetko spočíta, Djokovič by čoskoro mohol dovŕšiť osem rokov renkingového kraľovania mužskému tenisu, čo je priam neuveriteľná záležitosť.
Keď Djokovič chce
Keď si po septembrovom triumfe na US Open doprial pauzu a vynechal prestížne turnaje v Ázii, zdalo sa, že dobrovoľne odovzdáva tenisový trón Alcarazovi. Zdanie však v tomto prípade klame. Djokovič ide po číslach veľmi rázne. A napokon, sám nič nezakrýva.
"Chcem všetky možné rekordy. Nikdy som nemal problém to povedať a preto ma mnohí ľudia nemajú radi.
Netváril som sa ako niekto iný (myslel tým Rafaela Nadala, pozn. red.) – povedať, že to nie je môj cieľ a potom sa správať inak. Vždy som sa snažil byť v súlade s tým, čomu verím," naznačil po 97. titule v kariére.
Tento rok nemusí byť posledný. Formu na to má. Veď Turnaj majstrov sa začína už túto nedeľu.
„Od finále Wimbledonu som neprehral ani jeden zápas, takže som naozaj nadšený. Udržať si rebríčkové vedenie do konca roka a vyhrať Davisov pohár, to sú dva najväčšie ciele,“ zdôraznil.
A my vieme, ako to chodí, keď Djokovič niečo chce…