Máte za sebou víťazné oslavy na rôzny spôsob. Aké boli tie prvé po finálovom triumfe ešte priamo v Londýne?
Pocity priamo vo Wimbledne boli neuveriteľné, ale oslavy konzervatívne. Taká finálová klasika. Po tlačovej konferencii sme išli do domu, kde sme bývali. Tam nás už čakali srbský prezident, minister zahraničných vecí a ďalší politici. Nasledovala krátka párty a presun na Večeru šampiónov, kde to bolo dosť strojené, zrejme v duchu tradícií. Zdržali sme sa asi do jednej rána a potom unavení zaľahli o druhej do postelí.
Potom prišiel na rad letecký presun do Belehradu a tam 100 000 ľudí v uliciach. To už bola celonárodná oslava.
Bolo ohromujúce, čo sa dialo pri našom privítaní v Belehrade. Mal som z toho dva pocity. V prvom rade slávnostný, že prišlo toľko ľudí. Svedčí to o tom, ako milujú šport a Novaka a čo jeho úspech pre Srbov znamená. Druhý, môj osobný pocit, bol ten, že mi to trochu pripomenulo časy socializmu, keď sme chodili manifestovať na 1. mája a všade na uliciach bolo veľa ľudí. Keď sme išli z letiska v otvorenom autobuse, bolo to úžasné. Sálala z toho obrovská energia. Novak sa držal statočne, hoci bol veľmi unavený. Na pódiu pred tým veľkým davom predstavoval svoju rodinu aj svoj tím a vravel, že je na všetkých hrdý. Verejne sa všetkým poďakoval. Slávnostná časť sa natiahla z dvadsiatich minút na celú hodinu.
Aké ste mali pocity, keď „Nole“ premenil mečbal vo finále, prípadne predtým, keď potvrdil post svetovej jednotky?
Sú to chvíle, keď chcete, ale nedokážete ovládať svoje emócie. Je úžasné, že všetko, čo som do neho vložil, sa teraz zúročilo. Som za to vďačný. Čo som si pomyslel ako prvé? Asi to, že je z neho konečne wimbledonský šampión. A díva sa na to 200 miliónov ľudí a ďalších 15 000 priamo v hľadisku, ktorí žijú tenisom.
Verili ste, že vo finále zdolá nabudeného Nadala, ktorý práve prišiel o pozíciu lídra svetového rebríčka?
Novak po zisku postu jednotky nemusel finále vyhrať, ale veľmi chcel. A dôležité bolo, že sa dokázal na zápas kvalitne pripraviť. Uvoľnil sa, a preto hral tak fantasticky. Ja som od začiatku cítil, že finále bude v jeho réžii, aj keď som očakával skôr päť setov.
Hovorí sa, že niekedy je v športe dobré odísť na vrchole. Chcete s Novakom ďalej pokračovať?
Ešte som vôbec nerozmýšľal o tom, čo bude ďalej. Ani sme zatiaľ nemali možnosť si na to sadnúť. Určite bude nejaká príprava pred US Open, ale konkrétne sa dohodneme, keď sa vráti zo zápasu Davisovho pohára vo Švédsku. Novak mal už vyhlásenia, že je hladný po ďalších víťazstvách. Chce pokračovať na víťaznej vlne a dokazovať, že je jednotka.
Zažili ste toho veľa, ale výdych po enormnej psychickej záťaži padne určite dobre.
Som šťastný, že som konečne na Slovensku a môžem už byť so svojou rodinou. Bol som v posledných dňoch ako ľadovec a teraz sa postupne topím…Stále sa mi premieta v hlave wimbledonské finále, emócie pretrvávajú, ale už sa snažím byť trochu nad vecou.
Keď ste pred piatimi rokmi rokmi preberali Djokoviča ako tréner, dostali ste od jeho rodičov najťažšiu úlohu – urobiť z neho tenisovú jednotku. Verili ste vôbec, že také niečo je možné? Navyše v zlatej ére Federera s Nadalom?
Keď som Novaka prvý raz stretol, vôbec som si nemyslel, že môže byť prvým tenistom na svete. Ja som o ňom dovtedy poriadne nepočul a ani som nevedel, že hral na challengeri v Bratislave. Že sa chce stať svetovou jednotkou, som sa dozvedel až od jeho rodičov a priznám sa, trochu som sa tomu aj smial. Otec bol ale veľký nadšenec. Hovoril mi dosť jednoznačne, že bude prvý na svete, aby som tomu uveril aj ja. Veľa odborníkov už v roku 2006, keď bol na štyridsiatom mieste rebríčka, pasovalo Djokoviča za člena prvej svetovej desiatky, ale že bude raz najlepší na svete, to hovoril len jeho otec.
Čo od vás Srdjan Djokovič očakával, keď vás oslovil s ponukou trénovať jeho syna?
Vravel mi, že Novak má talent a on potrebuje k nemu niekoho, kto ten talent dokáže zveľadiť. Povedal aj to, že chce nielen trénera, ale aj človeka, ktorý mu pomôže herne, ale aj osobnostne dostať sa vysoko. Snažil som sa a dnes si môžeme povedať, že sa nám to podarilo.
Ako sa pracovalo s Djokovičom ako hráčom, ktorý má najvyššie ambície?
Od začiatku som pobadal, že ich naozaj má. Keď ste srdcom tenista, chcete zdvihnúť nad hlavu wimbledonskú trofej a Novak mal od začiatku tú ambíciu. To však nestačí. Ide o to vyrásť z emócií, nespoliehať sa len na talent, ale tvrdo pracovať a zveľaďovať ho. A on s tým nemal problém. Ja ako tréner som pociťoval od začiatku obrovskú zodpovednosť a tlak. Musel som viesť tréningy, technicky ho zdokonaľovať, mentálne ho pripravovať na súperov a to všetko bolo treba zvládať vo veľmi rýchlom časovom slede.
V čom sa Djokovič najviac zlepšil v porovnaní s vlaňajšom, keď ešte zaostával za dvojicou Nadal – Federer?
Vlani nemal ešte v poriadku servis a tiež forhend. Na tom sme najmä pracovali. To, že si zlepšil hlavu a fyzičku, je neodškriepiteľné. Je to dnes už veľký profík. Všetko robí s vedomím, aby bol najlepší. Vie, čo má zjesť a vypiť tak, aby mu to neuškodilo. V hlave si to upravil a v zápasoch sa uvoľnil.
Kde nastal najpodstatnejší zlom v tom, že Novak začal vyhrávať pravidelne nad všetkými?
Víťazstvo v Davis Cupe ho nadchlo, urobil to pre svoju krajinu a mal z toho krásny pocit. Ten zlom však nastal ešte oveľa skôr. Bolo to vlani vo Wimbledone, alebo ešte na Roland Garros. Mal tam veľkú krízu, prehral zápas s Melzerom, keď viedol 2:0 na sety. Vo Wimbledone ani nechcel hrať, nakoniec uhral semifinále, ale prehral s Berdychom. Vtedy si povedal, že ak niečo naozaj chce dosiahnuť, musí to celé zmeniť, v hlave si to upraviť. Keď chce byť najlepší, musí zdolávať najlepších a vedieť sa na to pripraviť. Podriadil tomu všetko. Jeho príbeh v tomto roku poznáte. Je fascinujúce vyhrať päťdesiat zápasov a prehrať len jeden a doplniť to celé wimbledonským víťazstvom.
Hovorí sa, že dôležitú úlohu v napredovaní Djokoviča zohral lekár Igor Cetojevič. V čom konkrétne?
Zistil. že nie všetko, čo Novak papá, je aj kvalitné. Igor Cetojevič prišiel na to, že je alergický na lepok. Začal ho preto vynechávať a pomohlo mu to. Zmenil aj pitný režim. Obohatil ho o vitamíny a minerály, aby bol lepšie pripravený fyzicky a vydržať viac na kurte. Schudol pár kíl, ale nestratil silu. Dnes je najrýchlejší hráč na svete, prirovnal by som ho k leopardovi. Pohybuje sa ako mačka, je úžasne flexibilný. Vie vydržať na kurte päť – šesť hodín…Ak k tomu pridá súčasnú mentálnu silu, tak je neporaziteľný…
Djokovič je dnes najlepší a najkompletnejší hráč na svete. Dá sa ešte niečo zlepšiť na jeho hre?
Zdá sa, že je kompletný, ale stále je čo zlepšovať. On sám chce a to je podstatné. Hra pri sieti je jeho mínové pole. Tá sa dá určite zlepšiť. A dôležité je tieť udržať servis prvý aj druhý vo vysokej kvalite, lebo to často odchádza..
Djokovič má 24 rokov a na konte tri víťazné grandslamové turnaje. Federer, najúspešnejší hráč histórie, ich má šestnásť. Má Djokovič šancu Federera dostihnúť a predstihnúť?
Dôležité je, že túži vyhrávať grandslamy, a nie prekonávať rekordy. Keď už vyhral tri a jeden z nich bol Wimbledon, môže aj šesť, sedem, osem, desať… Momentálne je na vrchole a má také sebavedomie a chuť, že ak by bol o týždeň US Open, asi by ho vyhral.
Svetovému tenisu dnes udáva tón silná štvorka v poradí Djokovič, Nadal, Federer, Murray. Má niekto z mladšej generácie šancu ponaháňať ich v blízkej budúcnosti?
Prvá štvorka odskočila výkonnostne aj bodovo a ostatní sa len ťažko teraz priblížia. Je to na mladých hráčoch, ktorí majú vždy veľkú motiváciu. Dostať sa do absolútnej špičky je však veľmi ťažké. Osobne sa mi teraz páči hra Bernarda Tomica a Milosa Raonica. To sú dvaja hráči, ktorí by sa do špičky jedného dňa mohli dostať.
Djokoviča opisujete ako stopercentného profíka, ktorý úspechu podriadi všetko. Má aj nejaké zlé vlastnosti?
Občas si robí srandu, vie podrývať. Povie mi, že ho bolí brucho a nemôže trénovať a o chvíľu ho už vidím na kurte sa rozcvičovať. Je to recesista. S napodobňovaním hráčov a hráčok už prestal. V minulosti mal s tým aj problémy a poučil sa z toho. Teraz komunikuje fantasticky so svojimi najbližšími, ale aj médiami.