„Ešte stále tomu neverím. Po premenenom mečbale som si povedala: ‚Áno alebo nie alebo čo?‘ Cítim sa stále rovnako, ale som samozrejme veľmi šťastná,“ povedala po zápase. „Možno mi to dôjde neskôr, neviem, o niekoľko dní.“
„Musím sa pochváliť, že som to celkom dobre zvládla psychicky. Bolo mi jasné, že to bude najmä o hlave, že to bude hrať tú najväčšiu úlohu,“ uviedla k svojmu prvému grandslamovému finále, v ktorom nad Ruskou vyhrala 6:3, 6:4.
Keď Kvitová stratila v zápase podanie, vždy dúfala, že sa jej podarí vziať ho Šarapovovej tiež. „Vedela som, že return mi ide a že ona nepodávala zase tak dobre, že by som to nemohla zreturnovať. Určite som verila, že jej môžem vziať servis. Takisto som vedela, že prvá musím hrať tvrdo a zbierať body. Určite som predviedla výborný výkon. Každý zápas vo Wimbledone je ťažký, ale tento bol asi najťažší.“
Po finále sa Češka šla pozrieť na svoje meno na tabuli slávy. „Stretla som Janu (Novotnú) a Martinu (Navrátilovú) a všetky sme sa tam vyobjímali. Vyronila som slzičku, najmä keď som vyobjímala Martinu. Videla som aj Ivetku (Benešovú), ktorá normálne plakala. Zlatá,“ objasnila Kvitová okamihy po víťazstve. „A po tom som šla do fitka.“
S Navrátilovou sa stretla už v piatok. „Povedala mi, že nemám byť spokojná s tým, že hrám vo finále. Tak som odpovedala, že nie som.“
Kvitová verí, že víťazstvo na ňu nebude mať vplyv. „Dúfam, že sa nijako nezmením. Teraz toho asi bude veľa, to je jasné. Ale snáď to nejako prežijem. O chvíľku to opadne.“ V pondelok sa vráti domov. „Zatiaľ si neviem predstaviť, čo bude nasledovať. Tu to ešte bude celkom v pohode, ale keď priletím domov, vôbec netuším, čo sa bude diať,“ dodala.