Takto vyzeral Wimbledon: Podanie – return – volej – 15:0.
Tenis sa za uplynulé tri dekády zmenil ako máloktorý šport. Je silovejší, hráči bez tvrdého podania nemajú nárok.
Pre ilustráciu: v roku 1985 hral Slovák Miloslav Mečíř zápas s americkou legendou Jimmym Connorsom. V treťom, rozhodujúcom sete viedol 4:0, keď zrazu znervóznel a namiesto tradičného servisu s horným náprahom začal podávať odspodu. Nechcel súpera prekvapiť, bol to v tej chvíli akt číreho zúfalstva.
Časy sa menia. To, čo v minulosti nešokovalo, je dnes absolútne nepredstaviteľné. Na okruhu je niekoľko hráčov, ktorých úspech zavisí od jediného úderu. Toho prvého.
Gorana Ivaniševiča netreba nikomu špeciálne predstavovať. Bol to práve Chorvát, ktorý založil klub elitných bombardérov. Ako prvý zo všetkých prekonal hranicu 10-tisíc es v kariére. Pamätať si ho budeme pre nechytateľné podanie a Wimbledon 2001, keď ako odpisovaný hráč s divokou kartou od usporiadateľov vytrel všetkým zrak.
„Vyhral by toho oveľa viac, ak by popracoval aj na samotnej hre,“ povedal pre Sky Sports bývalý britský profesionál Mark Petchey.
Teraz možno prekvapíme, servis rodáka zo Splitu budil síce obavy, na tú dobu bol ohromne rýchly, dnes by sa však s ním do top 10 najprudších podaní nevošiel. O servise Sama Grotha sa mu mohlo len zdať – dobre stavaný Austrálčan vyslal pred desiatimi rokmi na challengerovom turnaji v juhokórejskom Pusane projektil s rýchlosťou 263 kilometrov za hodinu.
Žiaľ (preňho), challenger nie je turnaj ATP a tak sa jeho počin zapísal do dejín tenisu kdesi na zadné strany. Čo na tom, že v tom istom zápase – ktorý mimochodom aj tak prehral – dal ďalšie dve esá s rýchlosťou 253 km/h.
Aktuálnym rekordérom na najvyššej úrovni je americký dlháň John Isner. Uvidíme ho aj vo Wimbledone.
Štyria Američania
Elitnú desiatku najprudších podaní uzatvára Argentínčan Juan Martín del Potro. „Veža z Tandilu“, ako prezývajú víťaza US Open 2009, vyslal „bombu“ na turnaji v Štokholme 2017. Mala rýchlosť 240 km/h a prispela k demolácii Grigora Dimitrova. Počas kariéry dal súperom 4459 es a v historickej tabuľke mu patrí 39. miesto. Väčšinou však bol zranený a tak sa môžeme len domnievať, kam to v počte nechytateľných podaní mohol dotiahnuť.
Nedávno so súťažným tenisom skončil.
O pár desatín rýchlejší bol Taylor Dent, Američan s ohromným fyzickým fondom. V rebríčku bol najvyššie na 21. mieste, na grandslamoch to ďalej ako do štvrtého kola nedotiahol, no jedno prvenstvo predsa len má: ako jediný prekročil 240 kilometrov na parížskej antuke. Stalo sa tak v roku 2010.
Poliak Hubert Hurkacz patrí do širšieho okruhu favoritov tohtoročného Wimbledonu. Okrem iného to znamená, že dokáže aj viac, ako „len“ podávať. Napokon, cez víkend ovládol trávnatý turnaj v Halle, vo finále zmietol svetovú jednotku Medvedeva. V roku 2016 – keď ešte len štartoval kariéru – podával v zápase Davisovho pohára rýchlosťou 243 km/h.
Presne o jeden kilometer rýchlejší bol Rumun Marius Copil na European Open 2016. V rebríčku ATP nebol nikdy vyššie ako na 57. mieste. Naopak, Španiel Feliciano Lopéz bol dlhoročnou stálicou. Najrýchlejšie podanie v kariére vyslal v Queense 2014 – 244,6 km/h.
V rebríčku sú až štyria Američania. Po Dentovi sa doň dostal aj Ryan Harrison. Počas kariéry síce vyhral iba jediný turnaj ATP v Memphise, jeho podanie na Southern Open 2013 však má v tabuľke stále svoje miesto. Piate.
Kráľ Isner
Milos Raonic je momentálne v rebríčku ATP na 328. mieste. Bol však oveľa vyššie, v roku 2016 dokonca tretí. Na Australian Open 2018 narazil v 1. kole na Slováka Lukáša Lacka a keď sme sa rodáka z Piešťan pýtali na to, čo na Kanaďana platí, odpovedal takto: „Takého hráča zdoláte iba vtedy, ak tiež dobre podávate.“
Lacko vraví, že podľa neho je najlepšie podávajúcim tenistom na okruhu John Isner. „Zaňho by som dal Chorváta Iva Karloviča a potom Rogera Federera. Jeho podanie síce nie je natoľko rýchle, je však mimoriadne presné a predovšetkým účinné. Hneď za nimi je Raonic,“ vravel.
Raonic si svoje rýchlostné maximum vytvoril na SAP Open 2012 a len tesne mu ušla méta 250 km/h. Presne to isté platí aj o Andym Roddickovi V rodnom liste jeho delového podania sa však píše sezóna 2014. Stalo sa tak v stretnutí Davisovho pohára USA – Bielorusko.
Mimochodom, Roddick je jediným hráčom v „klube bombardérov“, ktorý sa vyšplhal až na post svetovej jednotky. V roku 2003 vyhral US Open, vo Wimbledone mu však súdené nebolo. Vo finále padol až trikrát.
Už spomínaný Karlovič v elitnej desiatke síce nikdy nebol – najvyššie štrnásty – ale aj tak je legendou. Má 43 rokov a stále hrá. Pochopiteľne, je to aj preto, že mu to umožňuje často nechytateľný servis. Podanie a koniec, žiadne naháňanie sa po kurte. To najprudšie malo rýchlosť 251 km/h a datuje sa k roku 2011.
Ešte vzácnejší je však iný jeho historický zápis. Karlovič je aktuálne držiteľom rekordu v počte es – dal ich 13 762. V roku 2015 prekonal aj slávnejšieho krajana Ivaniševiča.
No pozor, druhý Isner ich má v tejto chvíli iba o šesť menej. Američan tak môže mať čoskoro hneď dva rekordy. Rodákovi z Greensboro namerali v roku 2016 v stretnutí USA – Austrália projektil s rýchlosťou 253 km/h. A Chorváta má v počte es na dostrel.
Dočká sa zrejme už počas Wimbledonu.