Kokteil emócií
Z doterajších dvadsiatich grandslamových titulov si domov do Belehradu priviezol až deväť z Melbourne. A vidíte, žiadna milosť, zásluhy či čokoľvek iné. Austrália mu nič nedaruje.
Djokovič nie je žiadna vyleštená trofej, nenosí visačku „the best quality“, nemá nablýskaný imidž, o ktorý sa mu stará početný PR tím. Za každých okolností je rovnaký – (ne)dokonalý, rozporuplný, milovaný i nenávidený.
Je kokteilom chladu a pokoja, hnevu i výbušnosti, mixom všetkého. Schválne nepíšeme dobrého a zlého, lebo čo tragické je na rozbitej rakete po nevydarenom geme? Všetky tieto emócie u Djokoviča dokonale fungujú. Môže byť temperamentný a frustrovaný, ale aj neuveriteľne sústredený a výsledok je takmer vždy rovnaký.
Víťazstvo!
Tak, ako všetky triumfy, s neuveriteľnou pokorou prijíma aj to málo prehier. Súperom gratuluje. Zastáva sa ich. Keď sa Naomi Osaková vlani na jar psychicky zrútila, bol to on, kto jej vyjadril súcit. Keď bolo treba podporiť finančne zruinovaných hráčov a zabojovať o vyššie odmeny pre nich, opäť bol jediným. Loboval za to, aby sa časť peňazí presunula od najlepších k priemerným.
Doma je za pozemského boha, jeho nadácia rozdeľuje prostriedky na to, aby si každé srbské dieťa mohlo dovoliť škôlku. Je nábožný a rodinne založený, prevádzkuje reštaurácie, ktoré sa starajú o bezdomovcov, pred Vianocami vydal známky so svojou podobizňou. Opäť len s úmyslom pomáhať slabým a chudobným.
Čítajte viac Návrat na rodnú hrudu. Djokovič unikol cez zadný východ
Hovorí na rovinu
Tak teda, kde je problém? Prečo sa Djokovičovi nedostáva toľko uznania, ako jeho veľkým rivalom? Prečo Rogera Federera a Rafaela Nadala ľudia uctievajú viac?
Túto otázku si nedávno položil aj známy športový novinár zo Sports Illustrated Jon Wertheim. „Prečo? Možno preto, že niekedy je sám sebe najväčším nepriateľom,“ odpovedal si.
Djokovič je podľa neho esenciou dobra. Je vraj veľmi inteligentný, charizmatický, ovláda viacero cudzích jazykov. „Dokáže pútavo rozprávať o medzinárodných záležitostiach, rovnako však aj o vlčej energii. Opýtajte sa ho niečo a dostanete zdĺhavú odpoveď bez klišé,“ opísal ho renomovaný autor.
Nenechá sa unášať na vlne mainstreamu, je výrazne iný, možno trošku voľnomyšlienkár, ktorý je v každej možnej chvíli pripravený myslieť za seba.
„V dnešnej politicko-korektnej dobe hovorí veci na rovinu. Aj také, ktoré sú často nekonformné. Idú proti prúdu a mnohým sa nepáčia. Federer s Nadalom sú iní, vedia hovoriť pekne a ak si náhodou myslia niečo iné, tak to radšej nepovedia. Novak je niečo ako mix Johna McEnroea a Yannicka Noaha. Rebel i šoumen,“ povedal Pravde pred pár dňami o Djokovičovi Slovák Dominik Hrbatý.
„V ére virtuálnej a vykonštruovanej reality sa Djokovič javí ako neuveriteľne oldschoolový človek,“ napísal zasa o ňom austrálsky portál abc.net.au.
Rozdelený svet
Viacerí novinári či bývalí tenisti, ktorých Pravda v minulosti oslovila, sa zhodujú v jednom: Djokovič si získal nepriateľov predovšetkým tým, že sa kedysi zapojil do súboja Federera s Nadalom. Tenisový svet bol rozdelený na dve časti – Federerovcov a Nadalovcov – a medzi nimi nezostal žiadny priestor.
V rokoch 2011 až 2016 však Srb vyhral jedenásť z 24 grandslamových titulov. Stal sa z neho najlepší hráč na svete a jeho veľkí rivali, ktorí sa zdali byť nedostižnými, zrazu začali naňho strácať. Uplynulé sezóny to bola prakticky už iba „one man show“, aj preto je dnes grandslamové skóre 20:20:20.
Djokovič nie je taký elegantný ako Federer na svojom vrchole, ani taký mocný ako Nadal v najlepších rokoch. Každý z nich vďaka týmto schopnostiam prilákal milióny fanúšikov. Fakt, že je tu akýsi Djokovič zo Srbska, dodnes neprehltli. Odrazu prišiel niekto, kto im vzal čaro a pozbieral tituly.
Nuž povedzte, ak by ste boli súčasťou tohto rozdeleného sveta, páčilo by sa vám to?
Tak ako mnoho vecí v našich životoch, koronavírus len zvýraznil jeho problém s fanúšikmi. Djokovič zožal veľkú – a treba dodať, že aj oprávnenú – kritiku za usporiadanie exhibičného turnaja počas prvej vlny pandémie. Nakazil nielen seba, ale aj mnohých iných. Následne vyhlásil, že ak by mala byť vakcína proti COVID-19 povinná, radšej ukončí kariéru.
Čítajte viac NÁZOR: Djokoviča treba utopiť. Hoci aj v mori vágnych fráz
Malí darebáci
Nebolo to prvýkrát, čo Djokovič uveril aj vedecky nepodloženým teóriám. V roku 2010 mu zistili alergiu na lepok vskutku netradičným spôsobom.
„Zdvihni pravú ruku v pravom uhle a tlač proti tej mojej.“ Spolu s nutričným odborníkom Igorom Cetojevičom sa takýmto spôsobom rozhodli riešiť problémy na kurte. Cvičenie vzápätí zopakovali. Tenista však počas neho už držal v ľavej ruke biely chlieb proti svojmu žalúdku.
„Zrazu som bol znateľne slabší,“ opisuje vo svojej knihe „Serve to win“. Tvrdí, že od tej chvíle sa skončili jeho problémy s alergiou i astmou.
Má rád východnú medicínu, o prenose energií dokáže hovoriť dlhé minúty. Ak budete do jedného pohára s vodou vysielať dobro a lásku a do druhého hnev, prvý vraj bude čistý a druhý zelený. Médiá ho preto často zosmiešňujú. Srbi si myslia, že je to len preto, že je Srb. Že na tom niečo je, potvrdil Pravde pred pár mesiacmi aj americký novinár Matt Zemek.
„Aj dnes existuje tendencia vykresľovať športovcov zo strednej a východnej Európy ako – v horšom prípade – malých darebákov. Na rozdiel od športovcov zo Západu ich médiá akosi odmietajú poľudštiť. Novak má 20 grandslamových titulov, ale väčšinu kariéry strávil pod ťarchou a stereotypmi západných médií. Presne ako Lendl pred 35 rokmi.“
Napriek tomu sa zdalo, že po vlaňajšom finále US Open sa niečo zmenilo. Djokovič mal nadosah kalendárny Grand Slam, v zápase o všetko však prehral 0:3 na sety. Zdrveného šampióna americké publikum vytlieskalo a Srba to neuveriteľne dojalo.
Čítajte viac Novaka rozsekali. Zvalcovala ho očkovacia hystéria + ohlasy tlače
Dojmy a fakty
O pol roka je všetko opäť v starých koľajách. Ba ešte horšie. Djokoviča buď ľudia milujú alebo nenávidia. Niet pochýb o tom, že patrí medzi najlepších tenistov histórie. Ak necháme hovoriť čísla, najlepším je už teraz. Niet však pochýb ani o tom, že túto debatu budú aj naďalej ovplyvňovať dojmy a nie fakty. Pre mnohých Novak nikdy najlepším nebude.
Šport je však v konečnom dôsledku vždy o divákoch. Je predsa o peniazoch a tie prichádzajú od nich. Vie to aj Djokovič. „Ak vás raz publikum nepríjme, ste naozaj taký veľký športovec? Mal Novak vôbec šancu získať si sympatie na úkor Federera a Nadala?“ opýtal sa portál time.news.