Ruku na srdce – zapochybovali ste niekedy o tom, či sa prebojujete do elitnej stovky?
Ani veľmi nie. Vždy som si vravel, že raz to príde. Otázku, ktorú som si kládol, bola len kedy. Prišlo to však trošku nečakane, inak, ako je to bežné. Nestáva sa predsa často, že hráč tak výrazne poskočí za necelý rok. Lepšie to už hádam ani nemohlo byť.
Ako ste to oslávili?
Nijak. V Helsinkách som dohral finále o tretej a o piatej som už odlietal domov. Priateľka s kamarátmi mi spravili krtkovu tortu a to bolo všetko (úsmev). O tom, že budem v prvej stovke, som vedel už po štvrťfinále, preto sme si po ňom dali s trénerom jedno pivko.
Takže bez odmeny?
Nič konkrétne, v tejto chvíli nič nepotrebujem. Chcel som si dopriať dovolenku v Dubaji, ale situácia vo svete je taká, aká je, nerád by som skončil zatvorený medzi štyrmi stenami v karanténe. A vlastne na ňu už ani nemám čas. No doma v Prešove je tiež fajn.
Martin Kližan jazdí na krásnom Lamborghini…
Jaj, tak (smiech). Rýchle autá, to ja mám rád. Dobrý športiak je môj koníček. Predovšetkým Ferrari 488 či BMW M3. Raz aj to príde. Čím skôr, tým lepšie.
Otvára vám účasť medzi elitou nové možnosti?
Je to iné. Keď niečo zarobím na grandslamoch, môžem do seba viac investovať. Tenistovi to veľmi pomáha. Špičkoví hráči majú okolo seba veľké tímy, majú tenisového trénera, kondičného, fyzioterapeuta a neraz si so sebou berú aj mamu a frajerku. Potom sa všade cítia prakticky ako doma. Možno sa raz k tomu dopracujem aj ja.
S čím ste počítali, keď ste začínali sezónu 2021?
Hovoril som si, že budem rád, keď sa dostanem na 150. miesto. Postupoval som však rýchlejšie, už po finále v Belehrade som splnil stanovený cieľ, ostatné už bol nadplán.
Viete, že plány sa na dvesto percent plnili za socializmu?
(smiech) Veru… To je sila. Nikto nečakal, že sa mi toto podarí.
Foto: Luca Ponti / Alamy / Alamy / Profimedia
Mimochodom, nie je škoda, že ste v takom laufe a sezóna sa práve končí?
Ani nežartujte, bol to dlhý rok. Vážne mám toho dosť. Fyzicky aj psychicky. Potrebujem oddych. Sám na seba som vytváral veľký tlak, najmä keď som sa blížil k elitnej stovke. Vravel som si, aby som na to nemyslel, ale to sa jednoducho nedá. Vybíjalo mi to baterky. Našťastie sa to podarilo.
Ktorý tohtoročný zápas považujete za absolútne zlomový?
Jednoznačne prehru v belehradskom finále s Novakom Djokovičom. Bol to najväčší míľnik v mojej kariére. Ukázal mi, ako sa má hrať tenis. Ako to vyzerá, keď hrá svetová jednotka. Ten zápas som si doma pozrel niekoľkokrát. Bola to lekcia na nezaplatenie.
Svojho času ste rovnocenne súperili s dnešnými hviezdami – Zverevom, Rubľovom, Hurkaczom… Všimli si váš progres?
To netuším. Na US Open som sa rozprával iba s Hurkaczom, no nie o mojich výsledkoch. Aj ostatní si ma určite pamätajú.
Je medzi nimi niekto, o kom by ste nepovedali, že to dotiahne tak ďaleko?
Azda Kazach Alexander Bublik (36. v ATP). Je tam už dva roky, ako junior by som nikdy nepovedal, že to dokáže. O tom, že Zverev bude hviezda, som tušil. Rubľov detto. To, že sa Hurkacz dostane tak vysoko, nie je pre mňa šok, prekvapuje ma však skôr rýchlosť, akou to dokázal. Pri ňom si vravím – vau.
Zverev cez víkend ovládol turnaj majstrov. Je to budúca svetová jednotka?
Je to celkom možné. Zdolal Djokoviča, podarilo sa mu to aj v olympijskom semifinále, takže to nie je náhoda. Saša má parametre na to, aby raz zasadol na tenisový trón.
Ako je možné, že Rubľov je tam a ja som tu? Zrazu som si uvedomil, že som to zbabral. Toto ste povedali pre NY Times po US Open. Nenadišiel čas sa mu opäť pripomenúť?
To by bolo krásne. To, čo som povedal, je pravda. Nevravím, že som bol alkoholik, to určite nie. Bol som však chlapec, ktorý žil v Bratislave bez rodičovského dozoru. S občasnými úletmi. Ochutnával som život, chodil s kamarátmi na oslavy a párty. Samozrejme, že tenisovo ma to pribrzdilo. Vravel som si, že všetko je v pohode, tenis som nebral tak vážne, no pre Rubľova bol absolútnou prioritou.
Čítajte viac Prečítala som si o sebe veľa zlého. Neprajníci však nenosia moje topánky
Ale dá sa s tým ešte niečo spraviť, všakže?
Určite. Pred pár rokmi som sa do toho zasa oprel. Aj keď o mne mnohí pochybovali, vraveli, že nemám poriadne podanie ani silné údery, ja som si neprestával veriť. Vedel som, že raz to príde. A dokázal im, že nemali pravdu.
Ako budú vyzerať vaše najbližšie dni?
Pár dní sa ohrejem doma v Prešove a potom pôjdem do Vysokých Tatier naberať kondíciu. Sezóna sa mi predĺžila, naháňal som umiestnenie v rebríčku, aby som mal istotu hlavnej fázy na Australian Open. Ale oplatilo sa to.
Väčšina hráčov využíva medzisviatočné obdobie na presun do Austrálie. Bude to aj váš prípad?
Buď 27., alebo 28. decembra pôjdem aj ja. Dosiaľ som to nikdy nezažil, bude to nová skúsenosť. Teším sa na ňu. Som rád, že Štedrý večer ešte stihnem doma a Silvester neriešim. Tento deň špeciálne neobľubujem. Všetko je tak, ako má byť.
Pred pár dňami organizátori potvrdili, že do krajiny pustia iba zaočkovaných tenistov…
Rešpektujem rozhodnutie úradov, som zaočkovaný, nemám s tým problém. Nechcem to hodnotiť, nie som odborník, nerozumiem sa tomu, rešpektujem však tenistov, ktorí sa rozhodli inak. Väčšina hráčov je zavakcinovaná, v mnohých veciach máme podobné názory, ale nikoho neodsudzujem.
Uvidíme v Melbourne celú svetovú špičku?
Neviem, viacerí sa zatiaľ stopercentne nevyjadrili. Možno niekto nepríde, ale aj tak to bude v pohode.
Čochvíľa budete na prahu sezóny 2022. Už ste si stanovili nový cieľ?
Zostať zdravý. Toho sa budem držať.
