Stalo sa. Hneď trikrát. Ale Pete Sampras, ktorý včera oslávil 50. narodeniny, aj tak zostal legendou.
„Čože? To je už taký starec? Povedal by som, že má maximálne 40. Ale to už aj ja mám viac, takže zrejme to sedí,“ zasmeje sa do telefónu Karol Kučera, ktorý kedysi s hviezdnym Američanom zviedol nejednu vyrovnanú bitku.
„Ani ja som to netušil. Veď je to akoby len včera, čo som sa ako mladý chalan hral na Samprasa. Chodil som s vyplazeným jazykom a pot z čela si utieral a symbolicky fŕkal s jedným prstom. To mi dokonca aj zostalo,“ žasne nad okrúhlym jubileom génia svojej generácie Dominik Hrbatý. Veru, je to tak. Čas neúprosne letí…
Čítajte viac Rekordy mu vezmú, stopu nezmažú. Pán štyridsiatnik nezabúda
Všetci sa mi smiali
Sampras sa narodil vo Washingtone gréckym prisťahovalcom. Tenisu sa začal venovať od siedmich rokov, keď sa rodina presťahovala do Kalifornie. Do sveta profesionálneho tenisu vstúpil o desať rokov neskôr. Mimochodom, privítal ho v ňom aj Miloš Mečíř – výpraskom 6:0, 6:1 v Indian Wells 1989. Pravda, to si ešte dlho hovoril, že je iba tínedžer.
Napokon z toho bola úžasná kariéra. Sampras vyhral sedemkrát Wimbledon, päť triumfov má z domáceho US Open, dva pridal na Australian Open. Len na antuke to príliš nevedel, v roku 1996 na nej v Paríži dokráčal najďalej do semifinále. Na čele svetového renkingu strávil 286 týždňov, prekonali ho až Roger Federer s Novakom Djokovičom.
Na začiatku sezóny 1997 Hrbatý svoju kariéru ešte iba rozbiehal. Na Australian Open vyradil Alberta Berasateguiho a čakal ho Sampras. „Nikto ma ešte nepoznal. Na tlačovej konferencii sa ma novinári pýtali, na čo si trúfam. Keď som povedal, že chcem vyhrať, celá sála sa rozosmiala,“ spomína si.
Vtedy len 19-ročný Bratislavčan však hviezdu trápil. Až do piateho setu, v ktorom viedol 4:1 a mal ďalšie dva brejkbaly. Tenisový gigant však následne potvrdil svoj status a Hrbatého pretlačil. „Vždy som obdivoval jeho mentálnu silu. V najťažších chvíľach vytiahol najlepšie veci,“ vraví Novak Djokovič, súčasná svetová jednotka. Aspoň vieme, od koho sa učila.
„Veru, bol to pán hráč. Jeho servis bol neuveriteľný,“ povie Hrbatý, keď sa obhliada po svojej nepremenej šanci.
O rok neskôr Samprasa vyzval ďalší Slovák – Kučera. Tiež na Australian Open. Bol v životnej forme a Američana po štvrťfinále poslal domov. „Osemnásť mesiacov predtým ma vo Wimbledone vyradil a pri sieti mi povedal, že som mal smolu, že som naňho narazil. V tej chvíli som mal nesmiernu chuť vrátiť mu to,“ usmeje sa.
Foto: SITA
Mal svoj svet
Na Samprasa obaja spomínajú ako na hráča, ktorý mal vlastný svet a nikoho doň nepúšťal. Menej spoločenský, nekomunikatívny. „Veľa toho nenahovoril. Bol dosť zvláštny, taký utiahnutý. Ani sa s nikým nebavil. Ticho sedel v šatni, vyhral svoj zápas, zbalil sa a odišiel. Málo ľudí s ním prehodilo pár slov. To skôr Andre Agassi bol hráč, s ktorým sa dalo pozhovárať,“ myslí si Hrbatý.
Podobnú skúsenosť má aj Kučera. „Zopárkrát som s ním trénoval, nikdy sme sa však nezblížili. To skôr s jeho trénerom Paulom Anacconom sa dalo pošpásovať. Agassiho som viackrát zdolal, azda preto sa mi neskôr otvoril, vydobyl som si uňho rešpekt. S jedným víťazstvom sa mi to u Samprasa nepodarilo,“ uškrnie sa Kučera.
Nakoniec si však predsa len spomenie na krátku debatu s legendou. Z Wimbledonu. Vonku pršalo a obaja hráči sa pripravovali na zápas. Na veľkej obrazovke medzitým sledovali čiernobiele zábery zo šesťdesiatych rokov.
„Čo myslíš, ako by dnes asi tak obstáli?“ spýtal sa Sampras. „Asi na prvé kolo kvalifikácie,“ odpovedal Kučera. Do debaty sa vraj zapojil aj domáci Tim Henman. Všetci sa zhodli, že tenis sa za 30 rokov aj vďaka technologickému pokroku neuveriteľne zmenil.
Od Kučeru je to však nahrávka na ďalšiu otázku od nás. Ako by obstál Pete Sampras dnes, v ére Federera, Djokoviča a Nadala? Takmer 20 rokov po konci vlastnej kariéry.
Nasleduje krátke zamyslenie. „Keď sa mi dnes dostane do rúk najmodernejšia raketa, vravím si, wau, veď to lieta samé. Ale predsa len, prechod od drevených rakiet k novším materiálom bol nevídaný,“ povie.
Stále však čakáme na odpoveď…
Foto: SITA, AP
Údery aj vystupovanie
„Do najlepšej dvadsiatky by sa zmestil aj dnes. Mal jednu slabú stránku – bekhend. Dnes ju u top hráčov neuvidíte. Na druhej strane, vo forhende mal obrovskú zbraň – to bolo zväčša na dva údery. Ak ste mu tam poslali loptu dvakrát za sebou, bolo po výmene. Najprv si vás rozohral a potom zabil,“ chváli Kučera.
Ani Hrbatý nechce príliš porovnávať. S rokmi sa vraj všetko mení, aj loptičky alebo tréningové metódy. Sampras by preto podľa neho proti veľkej trojke neobstál, avšak mal údery, s ktorými by sa jej vyrovnal. A možno ju aj prekonal. „Servis von z kurtu a vybiehaný forhend. Tie boli vskutku famózne,“ pripomenie.
Na záver ešte pár čísel, ktoré dokumentujú jedinečnosť Samprasa. Kariéru ukončil vo veku 32 rokov s bilanciou 762 víťazstiev a 222 prehier. US Open ovládol, keď mal iba 19 – New York dodnes mladšieho šampióna nepozná. Podával rýchlosťou 200 km/h a viac. Vyhral 64 turnajov ATP a zarobil 43 miliónov amerických dolárov.
„V tom čase to bol najlepší hráč histórie. So všetkým, čo k tomu patrí. Údermi aj vystupovaním. Jednoducho fenomén,“ uzatvára Hrbatý.