Skúsený deblista mohol počas dňa opustiť izbu iba na päť hodín. „Znášal som to horšie ako Ivan Dodig. Toho by mohli zavrieť aj na mesiac,“ vraví o svojom partnerovi 17. hráč rebríčku ATP vo štvorhre.
Zvykli ste si na dni medzi štyrmi stenami?
Kdeže, to sa ani nedá. Skôr sme to len prežili. Nebolo to jednoduché, ale zaplať pán boh, že je to už za nami. Azda nás teraz čaká niekoľko dní alebo týždňov normálneho života.
Ako ste ich trávili?
Zväčša som pozeral Netflix. Priznám sa, že neraz mi šiel aj desať hodín denne. Videl som veľa filmov, ku koncu ma pohltil seriál Suits. Izba nebola priestranná, veľa som tam robiť nemohol. Samozrejme, okrem iného poctivo sledujem dianie na Slovensku – spravodajstvo čítam denne.
Neboli uplynulé dva týždne pre tenistov ponižujúce?
Neviem, či toto slovo je správne. V každom prípade to malo od slobody veľmi ďaleko. Organizátori nastavili nejaké podmienky a teraz s tým už nikto nič neurobí. Baviť sa o tom, či to bolo správne, nemá zmysel. Rozhodlo sa, že turnaj bude a ten, kto chcel prísť, musel toto všetko prežiť. Snáď bude lepšie.
Niektorí hráči sa sťažovali aj na stravu, Novak Djokovič dokonca oficiálne vyzýval, aby tenisti v karanténe dostali adekvátne jedlo. V čom bolo iné?
Ani neviem, ako vyzeral náš jedálníček. Od druhého dňa, keď mi zaklopali na dvere, že prišlo jedlo, som neotváral. Nebolo tam prakticky nič normálne, iba akési bagety. Vyzeralo to zle, chutilo to zle – bolo to zlé. Mnohí sa sťažovali, lebo toto nemalo nič spoločné so stravou pre profesionálneho športovca. Ale vyriešili sme to veľmi rýchlo.
Ako?
Povolili nám donášku jedla. Odvtedy sme fungovali už iba na Uber Eats – platforme na doručovanie jedla z miestnych reštaurácií. Vybral som si, čo som chcel a mal pokoj.
Mimochodom, na ktorom grandslame je najlepšia strava?
Práve na Australian Open mi za normálnych okolností veľmi chutí. S Wimbledonom sú to najlepšie turnaje. Karanténa však všetko prevrátila naruby – keď vám hodinu pred tréningom postavia pred dvere bagetu, tak to veru nie je ono.
Aké pravidlá sa vás budú týkať odteraz?
Zdá sa, že žiadne. Konečne môžeme fungovať slobodne. Bol som už aj vonku, prešiel som sa po meste a všade bolo plno.
Máte v Melbourne obľúbené miesto?
Nie som tu na výlete, na žiadne atrakcie sa nechystám. Bývame však v peknej časti mesta, sú tu dobré reštaurácie, dá sa tu prejsť a predovšetkým je to iba desať minút pešo od tenisového areálu. Som spokojný.
Nevravíte si, že keď ste už toto všetko absolvovali, patrí sa domov priviesť solídny výsledok?
To hádam nie (úsmev). V karanténe bolo 1200 hráčov, nemyslím si, že takto uvažujú. Napokon, všetci s dobrým výsledkom z Austrálie odísť ani nemôžu. Singlistom však táto situácia z pohľadu finančných odmien nahráva oveľa viac. My sme tu o dva týždne dlhšie, máme väčšie náklady – pre nás to nie je žiadna výhra v lotérii.
Vlani ste tu boli v semifinále…
Každý turnaj, na ktorý cestujeme, chceme vyhrať. Aj teraz pre to urobíme všetko. Zároveň však platí, že ak nám to nevyjde, nepôjdeme do kolien. Chceme predviesť dobrý tenis, ak ukážeme to, čo v nás je, dopadne to dobre.
Štvorhra nie je len o vlastnom výkone, ale aj výkone partnera. Ako všetko zvládol Ivan Dodig?
Na takéto stavy nemôžem mať lepšieho parťáka. Keď zavriete Ivana na mesiac v izbe a poviete mu – čakaj, potom budeš môcť hrať tenis – tak to urobí. Ja som to znášal horšie. Obaja sme sa však sústredili na to, čo nás čaká. Dávali si pozor na zranenie. Je tu s nami kondičný tréner Pavel Šmela – masíroval nás, robili sme strečing, všetko preto, aby sme zostali zdraví.
Minulý týždeň sa začalo špekulovať o olympiáde. Uskutoční sa podľa vás?
Je to veľmi ďaleko, vôbec sa tým nezaoberám. Na rozdiel od iných športov máme počas sezóny niekoľko iných vrcholov. Teraz sa sústredím na Australian Open, potom budú nasledovať iné turnaje.
Foto: SITA/AP, Lee Jin-man
Akceptovali by ste aj v Tokiu prísne opatrenia ako v Melbourne?
Ak by nás tam mali posadiť do dvojtýždňovej karantény, v tom prípade mi – a to vravím absolútne úprimne – olympiáda nehrozí. Je to pár týždňov po Wimbledone, ktorý je prakticky necelý mesiac po Roland Garros. Neviem si predstaviť, že by som uprostred sezóny zasa skončil v karanténe. Sú to však predčasné špekulácie. Akokoľvek to s Hrami dopadne, tenis to zasiahne azda najmenej.
Čo dobré si môže vziať športovec z uplynulého roka?
Ak sa rozprávame iba o COVIDE-19, človek si uvedomí, ako rýchlo sa môže všetko zmeniť. Z minúty na minútu. Zrazu nič nie je stabilné a nikto vám nič negarantuje. Ale že by nám to prinieslo niečo pozitívne? Fakt neviem, neskôr mi možno niečo napadne.
Tešíte sa už domov?
Na výjazde budem šesť, sedem týždňov – predtým som tak dlho nikde nebol. Je to moja robota, prináša aj takéto obete. Nie sme jediní ľudia na svete, ktorí odchádzajú od rodiny za prácou. Nerobím z toho vedu. Mal som na výber, mohol som povedať, že nejdem a zostávam doma. Rozhodol som sa inak. Sústredím sa na to, čo ma čaká.