Drogy a krádeže. Americký talent sa odel do kože rebelky

28.01.2021 19:52

Mala trinásť rokov, keď sa z nej 5. marca 1990 stala profesionálna hráčka. Sponzori stáli v pozore a na účet jej rodičov posielali už vtedy viac ako hviezdnej Martine Navrátilovej.

Jennifer Capriatiová.
Jennifer Capriatiová. Autor: Profimedia

Šokuje vás to? A čo potom poviete na jej debut? To nezrelé dievča na prvom seniorskom turnaji zahanbilo štyri nasadené súperky. O tri mesiace na parížskej antuke dokĺzalo do semifinále, vo Wimbledone a na US Open skončila šikovná štrnástka medzi osmičkou najlepších.

Volá sa Jennifer Capriatiová. Tenistka strmých vzostupov a ešte prudších pádov. Obdivovaná, zatracovaná a stále dookola.

Jedna z najtalentova­nejších hráčok všetkých čias vyhrala pred 20 rokmi Australian Open. Prvý z troch grandslamov v živote.

Pád na dno

Fantasticky rozbehnutá kariéra. Čo bude ďalej, pýtali sa experti…

Odpovede začali chodiť rýchlo. Opäť boli šokujúce, no zároveň nečakané. Tenisový život Jennifer Capriatiovej sa pomaly začal otáčať iným smerom. Nesprávnym. Mladá dievčina neuniesla kokteil úspechu, slávy i veľkých očakávaní.

Napokon, nie je to žiadne prekvapenie – neraz nevedia, čo si s ním počať ani oveľa skúsenejšie hráčky. Opäť pripomíname, Jennifer mala v tom čase iba pätnásť.

V živote každého z nás sa vyskytnú situácie, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad bezvýznamné. Ale nakoniec také nie sú. Capriatiová nastúpila v roku 1993 na zápas 1. kola US Open proti Leile Meskinovej. Prásk – bola z toho šokujúca prehra. Američanka ju nerozchodila, od tenisu si dala pauzu.

"Mentálne som to nezvládla. Nebola som spokojná sama so sebou, so svojím tenisom, životom, s rodičmi, trénermi, s priateľom. Keď som sa pozrela do zrkadla, videla som tento skreslený obraz: bola som taká škaredá a tučná, že som sa túžila zabiť,“ priznala sa pre New York Times.

Na konte už mala milióny dolárov – napadlo by vám azda čokoľvek, iba nie to, že krásna bruneta začne kradnúť. Zvlášť veci v hodnote 15 dolárov. Ako to urobila v jednom klenotníctve, z ktorého si odniesla lacný prstienok.

Mladosť – pochabosť? Môže byť. Keď ju však v máji nasledujúceho roku polícia zatkla s marihuanou, s touto výhovorkou už neuspela. Naopak, súhlasila s protidrogovou liečbou. Neskôr sa dokonca priznala, že v tom čase uvažovala aj nad dobrovoľným odchodom zo sveta.

V novembri 1994 sa pokúsila o návrat na kurty, ale neúspešne. Opäť vypadla v 1. kole. Vraj je to už iba vyhorená hviezdička, ďalší premrhaný talent, takto sa o nej všade písalo. Už nenosila viac nálepku hviezda, ale pochabá, nezbedná. A neraz aj horšiu.

Jennifer sa síce na okruh opäť vrátila, ale už nebola dominantnou hráčkou. Iba taký šedý priemer. Na úspech v 1. grandslamovom kole čakala dva roky, na turnajový triumf ešte dlhšie. Dočkala sa až v Štrasburgu 1998. Po šesťročnej odmlke.

Tri grandslamy

Capriatiová nezabudla hrať. Dokonca ani nesporný talent nestratila. Možno len dospela…

V kalendári sme sa chystali prevrátiť tisícročný list, keď rodáčka z New Yorku našla svoje stratené ja. Mala 25, o jedenásť viac ako keď odštartovala kariéru. Na Australian Open 2001 vo štvrťfinále premohla Moniku Selešovú, v semifinále krajanku Lindsay Davenportovú a v zápase o všetko zdolala aj legendárnu Švajčiarku Martinu Hingisovú. Dokázala to ako dvanásta nasadená.

Futbalisti dobre poznajú to obdobie – vravia tomu životná forma. To je keď kopnú do lopty a tá spravidla skončí v bránke. Aj Capriatovej sa to stalo. Z ničoho nič začala víťaziť.

Ak by niekomu napadlo, že Melbourne 2001 bola len náhoda, tak nie, nebola. Tenistka s talianskymi koreňmi začala hrať ako ozajstná hviezda. O päť mesiacov sa porátala vo finále Roland Garros s Belgičankou Kim Clijstersovou a sezónu zakončila ako svetová jednotka.

Svoj posledný – tretí – grandslamový titul získala v roku 2002 v Austrálii. Spôsobom, ktorý vošiel do dejín. Veď vo finále prehrávala s Hingisovou v druhom sete už 0:4 na gemy. Vzápätí sa však premenila na malú tenisovú bohyňu. Rodáčku z Košíc zlomila totálnym tenisom. Okrem iného odvrátila aj štyri mečboly.

Potom sa jej triumfálna jazda definitívne zasekla. Ovládla už iba populárny turnaj v New Havene. V sezóne 2004 po US Open a vleklých zdravotných problémoch ukončila kariéru. Z jej života sa vytratil tenis, no problémy nie…

Nepoučila sa. Rôzne trable ju sprevádzali aj v nasledujúcom období. Zatkli ju za prechovávanie marihuany, v roku 2010 nedokonala pokus o samovraždu, opäť šla na liečenie a v roku 2016 údajne zavretými päsťami do krvi zmlátila svojho priateľa.

Má iba 13!

Jej život je ako na hojdačke. Nadnesene by sa dalo povedať, že Jennifer je najlepšie, keď o nej vôbec nepočujete.

Písal sa rok 1989, keď titulku Sports Ilustrated s malou Capriatiovou sprevádzal text: „A má iba 13!“

Táto story však nemala šťastný koniec. Z titulkového dievčatka sa sa stal symbol toho, ako mladý človek nemusí ustáť obrovský tlak. Jej príbeh je plný pátosu, sympatického a mimoriadne nadaného jednotlivca, ktorého to ťahá do všetkých strán a pritom je na to beznádejne slabo vybavený.

A na tomto odkaze nič nezmení ani Australian Open 2001!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata